Brána medzi dvomi svetmi je na Balkáne

Keď som počúval bulharský Pop-folk a neskôr aj ich tradičnú hudbu a postupne som doslova vplával do bulharskej kultúry, nazval som túto krajinu brána medzi dvoma svetmi. V bulharskej hudbe som totiž zachytil aj grécke a samozrejme, turecké vplyvy. Zatiaľ narážam na ich Čalga pop, čiže Pop-folk, ktorý som tu spomínal. Keď som sa na internete spojil s nejakými ľuďmi z Bulharska a prezradil som im, čo počúvam, veľmi z toho šťastní neboli. Tento hudobný žáner totiž obsahuje kontraverzné texty a tiež turecké vplyvy. Asi pred dvoma týždňami sa Boris Filan opýtal vo svojej relácii jednej Bulharky, ktorá sa narodila na Slovensku asi toto: “Aké sú teraz vaše vzťahy s Turkami?” Bulharka na to zareagovala asi takto: “No….” Hneď už z toho bolo jasné, že ešte stále to tam vrie.

Bulharsko je taktiež veľmi obľúbenou destináciou zvlášť pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť drahú dovolenku. Alebo za bývalého režimu tam ľudia taktiež chodili na dovolenku ku Čiernemu moru. Do Bulharsku prišli aj Cyrilovi žiaci, keď ich vyhnali z Veľkej Moravy a vytvorili z Hlaholiky nové písmo, Cyriliku. Cyrilika sa nazýva aj Azbuka, podľa starých názvov dvoch písmen “azu buky”. Čo sa týka etnického zloženia, Bulhari boli pôvodom turkický národ, no aj Dákovia, či Trákovia ovplyvnili ich kultúru. Zvláštnosť nastala, keď tam prišli Slovania. Ich jazyk sa Bulharom zrejme natoľko zapáčil, že zabúdali na svoju Prabulharčinu a nechali sa Slovanizovať. Neskôr sa dostalo Bulharsko do konfliktov s Byzantskou ríšou (dnešné Grécko) a neskôr Bulharsko dobyli osmanskí Turci. Možno aj vďaka tomu sú určité črty z Grécka a Turecka v bulharskej kultúre. Keď si tento článok čítate na počítači vedzte, že John Atanasov vynašiel prvý elektrónkový počítač. Už s priezviska si skúste domyslieť, akého pôvodu bol tento Američan. Samozrejme, Bulharského.

To, čo sa k nám dostane zo západu o bulharskej tradičnej hudbe a vôbec z bulharskej hudby je len zlomok toho, čo Bulharsko skutočne obsahuje. Napriek tomu začnem tým, čo všetci, ktorí počuli bulharskú hudbu veľmi dobre poznajú. Je to ženský viachlasný bulharský spev.

Teraz sa dostaneme na juh Bulharska a vyšplháme sa na vrcholy rodopských hôr. Možno je to aj preto, že v Rodopách sa narodil Orfeus, no práve tu sa používa ďalší symbol bulharskej kultúry Kaba gajda, alebo Kaba gajdy.

Jurij Junakov je Bulhar, ktorý v Amerike založil svoj ansámbel. Je to cigánsky hráč na saxofón. Pokiaľ si chcete vypočuť jeho hudbu, nech sa páči, tu je ukážka.

Ďalší interpret nie je tak celkom Bulharom, hoci sa v Bulharsku narodil. Jeho prvé meno je Ibrahim, z čoho je jasné, že môže byť Turek. Vďaka istej národnej reforme počas Komunizmu museli mať aj Turci bulharské mená, takže sa volá Ivo Papazov. Môžete ho nájsť aj pod menom Ivo Papasov, pokiaľ si chcete nájsť jeho skladby. Je pôvodom turecký Cigán, ktorý sa narodil v meste Kardžali v Bulharsku. Tento úžasný klarinetista je už dosť dlho na bulharskej scéne World music. Ešte pred tým, než začal hrať na Klarinete hral na orientálnom hoboji, ktorý sa nazýva zurna. V jeho hudbe môžeme nájsť ako aj bulharské vplyvy, tak aj turecké, či cigánske vplyvy. Ako hudobná ukážka môže poslúžiť aj táto skladba.

Pokiaľ používate Spotify, môžete si vypočuť tieto playlisti z dielne Globe of music.

Výlet do Rumunska a Moldavska

Rumunsko a Moldavsko sú krajiny, ktoré mali istý čas spoločnú históriu, majú rovnaký jazyk, rovnakú kultúru. Tieto krajiny sa nachádzajú vo východnej Európe. V Rumunsku a Moldavsku sa vraví tým istým jazykom, ako spomínam vyššie. V Rumunsku sa tento jazyk nazýva Rumunčina, v Moldavsku Moldavčina. Okrem Moldavčiny sa v Moldavsku používa aj Ruština a Gagauzčina (jazyk podobný Turečtine).

Rumunsko sa nám najmä spája s grófom Draculom Napichovačom a upírmi. Ide ale o legendu, za ktorú nevďačíme iba poverčivým ľuďom, ale aj spisovateľovi B. Stokerovi. Okrem toho sa ľuďom zo Slovenska spája Rumunsko aj s Cigánmi, ktorí tiež výborne reprezentujú tradičnú rumunskú hudbu. Mne sa Rumunsko spája tiež z nádhernou a temperamentnou hudbou, ako sami zistíte.

Stála charakteristika rumunskej ľudovej hudby

O tom, že rumunská ľudová hudba sa líši od rôznych historických oblastí a krajov nie je nič nezvyčajné. V Marmaroši (Maramureș) sú typické pre túto oblasť husle, činela, bubon a zongora (lutnovitý nástroj pripomínajúci gitaru). V hudbe z oblasti Temešváru (Timișoara), alebo aj inak v hudbe historického regiónu Banat nájdeme okrem bežných nástrojov rumunskej ľudovej hudby aj tárogató (taragot). Je to jednoplátkový dychový hudobný nástroj, ktorý sa vyskytuje ako aj v rumunskej, tak aj v maďarskej tradičnej hudbe. Dnes sa namiesto taragotu zvykne používať aj saxofón, alebo klarinet. V historickej oblasti Valašsko (práve z tejto oblasti sú najznámejší rumunskí hudobníci) sa zvyknú vyskytovať napríklad rytmy, ktoré môžeme nájsť napríklad aj v bulharskej, alebo tureckej hudbe. Môže za to turecká (osmanská) nadvláda nad Tureckom v minulých stororočiach.

Medzi nástroje rumunskej tradičnej hudby, ktoré sú populárne pre rumunskú hudbu bez závislosti na regióne sú tieto:

  • Husle
  • Viola (Kontra, brač )
  • Kontrabas
  • Cimbal
  • Akordeón
  • Pánová flauta
  • Kaval (rumunský variant)
  • Klarinet

Medzi ďalšie hudobné nástroje, ktoré sa vyskytujú v rumunskej ľudovej hudbe v závislosti na oblasti patria:

  • Cobza
  • Taragot
  • Darbuka
  • Tilinca
  • Zongora

Niekedy je možné nájsť aj tradičné dychové orchestre v rumunskej ľudovej hudbe. Platí to najmä pre oblasti, ktoré susedia z Moldavskom. V Moldavskej tradičnej hudbe nájdeme rovnaké hudobné nástroje, ako v rumunskej tradičnej hudbe. Maďari v historickom Sedmohradsku (Transilvánii) majú úplne odlišnú melodiku a harmónie, o rytmoch nehovoriac. Na druhej strane aj tam je možné objaviť typické rumunské vplyvy. Ako spomínam vyššie, v niektorých oblastiach Rumunska je možné nájsť rytmy, ktoré sú typické napríklad pre balkánsku hudbu (napríklad 7/8 tanec Geampara).

Pre video ilustráciu vypočujte si tradičnú rumunskú hudbu.

Pokiaľ vlastníte Spotify, môžete si vypočuť náš playlist s rumunskou ľudovou hudbou.

Iné hudobné žánre ovplyvnené tradičnou rumunskou hudbou

V Rumunsku, ako aj v Moldavsku vznikli aj iné hudobné žánre, ktoré boli ovplyvnené rumunskou tradičnou hudbou. Medzi takéto žánre patrí aj Etno.

Naproti tomuto hudobnému žánru jestvuje aj Manea (alebo Manele). Je to žáner rumunského Pop-Folku, ktorý čerpá najmä vplyvy z orientálnej a balkánskej (najmä tureckej) hudby.

Krajina bohov, hrdinov a filozofov

Ktorá krajina sa považuje za krajinu bohov, hrdinov a filozofov? Ktorú krajinu označujeme za “kolísku európskej civilizácie”? Ak hádate Grécko, hádate správne. Dnes sa totiž pozrieme na hudbu Grécka.

Slovo hudba má grécky pôvod

Naše slovenské slovo pre hudbu nemá síce pôvod v Gréčtine, ale aj u nás sa toto slovo používa za zámenu slova hudba, ktoré má pôvod v Gréčtine. V rôznych jazykoch toto slovo nachádzame. Či je to anglické slovo music, nemecké musik, francúzske musique a podobne, vždy tieto slová vychádzajú z gréckeho slova musiké, čo znamená v preklade umenie múz. Kto sú ale Múzy?

Múzy sú družky boha Apolóna a každá jedna z nich reprezentovala iné umenie. Medzi tieto umenia sa samozrejme radí aj hudba.

Grécka hudba v súčastnosti

Niekto si myslí, že nová grécka hudba sa podobá na starogrécku hudbu. Vraví sa, že ľudová hudba áno. Na druhej strane v gréckej ľudovej hudbe už nenájdeme lýru, či kitharu, ako v antickej hudbe. Mimochodom, existuje hudobný nástroj, ktorý sa nazýva krétska lýra. Tento hudobný nástroj patrí medzi tzv. sláčikové nástroje, pri čom lýra je brnkací strunový nástroj a hrá sa naň podobne, ako na harfu. Dnes sa v modernej gréckej hudbe používa Buzuki. Tento hudobný nástroj má pôvod v tureckom lutnovom nástroji bağlama a do Grécka ho priniesli Gréci z Turecka v minulom storočí. Existuje aj menšia varianta Buzuki, ktorá sa nazýva Baglamas. Obvykle s týmito hudobnými nástrojmi je spojený hudobný žáner Rebetiko. Jeho texty sú kontroverzné. Niet sa čomu čudovať, keďže Rebetiko (alebo Rebetiku) komponovali ľudia z nižšej triedy.

Netreba zabúdať ale na to, že nebyť Rebetiky, ktorá síce bola občas aj zakazovaná by nevznikla grécka laika. Laika (alebo Laiko) je hudobný žáner gréckej populárnej hudby, ktorý sa stal populárny v druhej polovici 20. storočia. Názov tohto žánru vychádza z gréckych slov (laiko tragudi), čo v preklade znamená (ľudová pieseň). V krajinách juhovýchodnej Európy to nie je ničím novým. Mimochodom aj dnes existuje moderná Laika a v okolitých krajinách Balkánu existujú podobné žánre, ktoré môžeme nazvať, ako Pop-Folk. Do tohto hudobného žánru môžeme samozrejme zaradiť aj grécku Laiku, ako aj niektoré žánre mimo Balkánu.

Nasleduje video ukážka gréckeho hudobného žánru Laiko.

Pokiaľ používate Spotify, mám pre vás dobrú správu. Zostavil som pre vás aj playlist s gréckou hudbou. V tomto playliste nájdete hudbu od tradičnej hudbu cez staré Laiko až po moderné Laiko.

Ríša stredu

Skutočne existuje takáto ríša? Áno, tak ju totiž nazývajú jej obyvatelia v ich jazyku. Táto krajina sa nachádza v Ázii, má najlepšiu ekonomiku a je to krajina s najväčším počtom obyvateľov. Určite ste sa dovtípili, že ide o Čínu. Táto krajina patrí medzi krajiny s obrovskou kultúrnou tradíciou.

Trochu o Ázii

Keď sa spomenie Ázia, každý si hudobne predstaví buď Čínu, či Indiu. Niektorí ľudia si mýlia rôzne tradície ďalekého východu a napríklad o čínskej hudbe môžu povedať, že to je japonská hudba a naopak. Určité rozdiely tu sú, no je pravda, že kórejská, vietnamská a japonská hudobná tradícia majú svoj základ aj v čínskej hudbe. Okrem toho Čína je jedna z krajín, kde vznikala jedna z najstarších civilizácii.

Čína dnes, Čína v minulosti

Dnes pod slovom “Čína” sa nám vybaví krajina s najväčšou ekonomikou. Niektorí ľudia si s Čínou okrem silnej ekonomiky vybavia aj starobylú čínsku kultúru, dynastiu Tchang, v ktorej Čína zažila roskvet, Budhizmus, Konfucianizmus, alebo aj Taoizmus.

Práve počas dynastie Tchang vznikla aj čínska tradičná hudba, či čínska klasická hudba. Pre ňu sú známe také nástroje, ako dvojstrunové husle Erchu, čínska flauda Tic´, lutna Pchipcha, čínsky cimbal Jangčchin a citara Gučeng. Čo sa týka stupnici, asi najviac čínsku hudbu vystihuje pentatonika. Je to päťtónová stupnica a len tak pre zaujímavosť, môžete si ju hrať na čiernych klávesach klavíra. Pokiaľ máte keyboard, môžete ho preladiť do inej tóniny a hrajte na čiernych klávesoch.

V čínskej symbolike číslo 5 má veľkú úlohu. Existuje päť čínskych živlov, z ktorých je vytvorený každý prvok (oheň, voda, zem, drevo a kov), v starovekej Číne existovalo päť ľudských stavov, kríž ma taktiež päť strán (Číňania počítajú aj stred kríža).

Tu nasleduje ukážka čínskej tradičnej hudby.

Pokiaľ používate Spotify, môžete si vypočuť náš nový playlist s čínskou tradičnou hudbou.

Afganistan: Krajina na rozhraní dvoch hudobných svetov

Keďže súčasná situácia v Afganistane nežičí hudbe, rozhodol som sa jej dať hold aspoň takto:

Niečo v skratke o Afganistane

Afganistan patrí medzi horské štáty strednej Ázie a Stredného východu. Je to krajina, ktorá je známa hlavne vďaka rôznymi bojmi a nepokojmi. Vďaka tejto situácii množstvo občanov Afganistanu migrovali do rôznych krajín sveta.

V Afganistane existuje množstvo etník. Najpočetnejší sú Paštúni, Uzbekovia, Hazarovia, a Tadžikovia. Napriek tomu sa okrem Paštčiny používa aj Dárijčina, čo je variant Novoperzštiny (medzi ďalšie varianty patrí Tadžičtina a iránska Perzština Fársí).

Klasická afgánska hudba a Rubab

Rubab je tradičný afgánsky strunový brnkací nástroj lutnového typu. Pozor, nemýľte si ho si ho s arabským rebabom (rababom), ktorý patrí medzi sláčikové nástroje. Čo sa týka štýlu, afgánska hudba je podobná indickej klasickej hudbe po hudobnej stránke, avšak texty sa podobajú na perzské básne. Táto dvojtvárnosť afgánskej hudbe sa nachádza aj v iných hudobných tradíciách. Možno je to preto, preto že Afganistan sa nachádza na rozhraní dvoch kultúrnych svetov (perzského a indického).

Okrem rubabu aj iné hudobné nástroje sú známe v Afganistane, ako napríklad dombura, ale aj indické hudobné nástroje, ako sú napríklad tabla, či indické harmónium, pandžábsky dholak, alebo perzský tombak. Čo sa týka rytmickej hudobnej zložky, tá je ovplyvnená ako indickou hudbou, tak aj perzskou tradičnou hudbou.

Pokiaľ používate Spotify, vypočujte si tento playlist:

Afgánska populárna hudba

Teraz sa zameriame na afgánsky Pop. Ten začal vznikať v 50. rokoch minulého storočia. Podobne, ako v afgánskej klasickej hudbe aj tu môžeme nájsť podobné prvky, ako sú v indickej hudbe, či v iránskej hudbe. Hudobné nástroje, ako tabla, dholak, rubab, tombak, tar alebo santur sú tu prítomné, nehovoriac o rytmoch, ktoré môžete počuť ako v iránskej, tak aj v indickej hudbe. Texty piesní sú zväčša v Darijčine, alebo v Paštčine. Občas narazíte v afgánskej populárnej hudbe aj na nepravideľné rytmy (napríklad: 7/8).

Pokiaľ používate Spotify, vypočujte si playlist s afgánskou populárnou hudbou:

Afgánska hudba teraz

Súčasná situácia v Afganistane nežičí afgánskej hudbe. Napriek afgánskej diaspore sa afgánska kultúra môže šíriť aj v iných krajinách. Medzi krajiny, kde žijú afgánski prisťahovalci a utečenci patria: Irán, Pakistan, Spojené arabské emiráty, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Kanada a iné krajiny. Je to podobné, ako s Tibeťanmi, ktorí v Indii pestujú svoju kultúru a odišli tam kvôli situácii, ktorá je v Tibete. Keď si zoberieme do úvahy to, čo sa deje v Afganistane, tak podobné scenáre boli aj v prípade alžírskeho štýlu Raï.

Dinastía Torres – Marimby z Kolumbie

Kolumbijská kapela Dinastía Torres vydali tento rok svoj album Los Duendes de la Marimba, čo môžeme z Španielčiny preložiť, ako Marimboví škriatkovia.

Hoci marimbové orchestre sú typické najmä pre strednú Ameriku, tento neobvyklý paradox pre Kolumbiu ma poriadne prekvapil. O tom, že marimba patrí medzi perkusívne hudobné nástroje už písať nemusím. Veď to sami uvidíte, keď si vypočujete hudbu tejto unikátnej kapely. Kolumbia sa snáď každému tanečníkovi, či poslucháčovi latinsko-amerických tancov a hudobných žánrov asociuje hlavne s Cumbiou, než s marimbami. Na tichomorskom pobreží tejto krajiny žijú Afro-kolumbijčania a pokiaľ sa niekto z vás zaujíma aj o africkú hudbu, najmä z oblasti západnej Afriky, každému na um príde perkusívny hudobný nástroj balafón. Balafón môže byť jedným z predkov prvej marimby. Ak ešte stále pochybujete, skúste si porovnať konštrukciu balafónu aj marimby, vypočuť si zvuk oboch týchto hudobných nástrojov a určite uveríte.

Dinastía Torres je hudobnícka rodina pochádzajúca z mesta Guapi, ktoré sa nachádza v regióne Cauca. Práve tento región sa nachádza v juhozápadnej časti Kolumbie na tichomorskom pobreží a je známy najmä touto hudbou.

Keď som po prvý krát počul tento unikátny hudobný projekt bez toho, aby som vedel o tejto kapele sa mi okamžite vybavila Afrika, najmä jej západná časť. Tam boli takéto zoskupenia na každodennom poriadku. Napriek tomu sa mi nepozdával názov. “Ak by to bola kapela z Afriky, volila by najskôr anglický, alebo francúzsky názov. Občas by mohla mať názov v Portugalčine, pokiaľ by išlo o kapelu z oblasti subsaharskej Afriky, ale prečo má názov v Španielčine?” Vedel som, že jedinou krajinou, kde sa dá dohovoriť po Španielsky v Subsaharskej Afrike je Rovníková Guinea. Bol som prekvapený keď som zistil, že táto kapela pochádza z Kolumbie. Napriek asociáciám, ktoré sa okamžite nám vybavia, keď si predstavíme hudbu z Kolumbie sú aj skutočnosti, ktoré spomínam vyššie.

Pozor: Na Youtube sa nenachádza žiadne video k tejto kapele. Preto som si musel pomôcť službou Spotify. Tento album pokojne môžete nájsť aj na Deezery, Youtube music, či na iných internetových službách, kde sa bežne počúva hudba.

Zdroje: Sounds and Colours

 

Tarantella: Od nebezpečného druhu pavúka až po tanec

Tarantella je najpopulárnejší tradičný tanec v južnom Taliansku. Existuje množstvo druhov tohto tanca a aj množstvo mien: Tammurriata v Campanii, Pizzica v Salente a podobne. Ak vám meno tohto tanca pripomína nebezpečného pavúka, ktorý je známy aj, ako tarantula, tento tanec sa vraj zvykol tancovať potom, čo niekoho uštipla práve tarantula. Dosiaľ sa nevie, či to je pravda. Jedno je ale isté. Tento tanec má svoje korene v starogréckych Bakchanáliách, sprievodoch boha vína a veselia Bakcha (Dionýza). Nie je to nič nezvyčajné. Veď celý tento región voľakedy patril aj Grékom. Počas rímskej vlády boli tieto oslavy potláčané, ale v novoveku sa tento tanec objavil na neapolských dvoroch.

Tamburíny, akordeóny a mandolíny, ako aj rýchle tempo a zvyčajne 6/8 rytmus je typický pre Tarantellu.

Keď som prvý krát počul tento druh talianskej hudby, počul som ho samozrejme v jednom z juhotalianských jazykov. Je ťažké označovať tieto jazyky za dialekty. Bolo to pre mňa niečo cudzie, z čím som sa v talianskej hudbe stretol. Bolo tam niečo exotické, čo sa nedá slovami pomenovať. Samotný tanec, ako aj juhotalianské jazyky vytvorili niečo netypické pre to, čo sa mi voľakedy spájalo s Talianskom. Keď som zistil, že tento hudobný štýl odkazuje na už spomínané Bakchanálie, hneď mi svitlo. Pri tomto druhu hudby máte veľkú chuť sa veseliť a zabávať a keď si ešte k tomu prirátam víno skutočne to vyzerá tak, akoby vás uštipla tarantula a chcete sa z tohto jedu dostať, tak to chcete takouto tanečnou a hudobnou medicínou vyliečiť. Počul som rôzne druhy Tarantely, ako aj už spomínanú samostatnú Tarantellu, tak aj Pizzicu a Tammuriatu, či aj obyčajné moderné prevedenie tohto talianského tanca.

Ak si chcete vypočuť veľmi rýchlu Tarantellu, Pizzica je ten správny tanec a možno vás vylieči nie len od jedu Tarantuly, ale aj od vašich trápení.

Pokiaľ si zvyknete pustiť hudbu cez Spotify, aj tam nájdete niekoľko zaujímavých prehrávacích zoznamov s týmto hudobným žánrom. Ani v tomto prípade neobídem Salentínsku Pizzicu.

Djembe versus kora: Porovnávanie hudobných nástrojov z rovnakej oblasti

O tom, čo je djembe a čo je kora si môžete prečítať články na tomto blogu. Napriek tomu som sa rozhodol, že porovnám tieto hudobné nástroje už preto, preto že sú z rovnakej oblasti sveta, zo západnej Afriky. Tak, poďme na to:

1. Druh hudobného nástroja

Djembe patrí medzi blanozvučné hudobné nástroje, je to teda perkusívny nástroj. Kora patrí medzi strunové hudobné nástroje, no napriek tomu je ju ťažké zaradiť medzi harfovité, či lutnovité strunové nástroje.

2. Hudobná zložka

Hudba sa skladá zo zložiek, ako sú rytmus, melódia, farba zvuku, tempo ATĎ. Keďže djembe patrí medzi perkusie bez určenia výšky tónu podobne, ako všetky membranofóny, pre tento hudobný nástroj je charakteristická iba rytmická zložka. Naproti djembe stojí kora a ako spomínam vyššie, patrí medzi strunové hudobné nástroje. Je na nej možné hrať ako aj rýchle rytmické skladby, tak aj pomalé meditatívne skladby. Preto jej hlavnou zložkou je melódia.

3. Podľa triedy obyvateľstva

V regióne, kde sa vyskytujú djembe a kora boli ľudia rozdeľovaní na rôzne spoločenské triedy (kasty). Platí to aj v tomto prípade. Djembe používali ľudia z remeselníckej kasty, čiže hráči na djembe sa nezaraďovali medzi hudobníkov, ale medzi ľudí, ako boli napríklad kováči, či rezbári. Hráči na koru napriek tomu hráči na koru zastávali oveľa vyššie postavenie. Boli to takzvaní Grioti, západoafrickí Bardi.

4. Podľa dostupnosti na trhu

Konečne tu nastupuje časť, ktorú by niektorí ľudia čakali medzi prvými, ale hudba má v skutočnosti úplne inú cenu, než je predávaný tovar. Niekedy si stačí zobrať do úvahy vyššie spomínané porovnávacie faktory, alebo zložitosť hry na tieto hudobné nástroje a výsledok je jasný. Djembe je oveľa populárnejšie na trhu a lacnejšie, než kora. Okrem toho kora je oveľa zložitejšia na hru a hudobné krúžky, kde sa vyskytujú najmä pohárové bubny, ako napríklad djembe sú oveľa populárnejšie, než kurzy hry na koru. Okrem toho nepoznám žiadny kurz hry na koru ani na Slovensku, ani v Českej republike. Možno nejaké kurzy existujú v Rakúsku, Nemecku, či vo Francúzsku, Anglicku, alebo USA.

Potulní speváci z celého sveta

Občas som na tomto blogu písal aj o rôznych potulných spevákoch. Veď aj u nás sa vyskytovali igrici. Okrem nich existujú aj trubadúri, bardi, guslari a mnohí iní. Teraz si tu predstavíme rôzne umenia potulných spevákov. Veď umenie sa dá pestovať aj na ulici a pred tým na kráľovských dvoroch, či medzi prostým ľudom.

Pre tých, ktorí sa venovali dejinám hudby slovo Trubadúr nie je neznáme. Sú to potulní skladatelia, básnici a reprezentanti dvorného svetského umenia. Často ich doprevádzali hráči na hudobné nástroje “minstreli, igrici”. Vyskytovali sa najmä na území Provensálska a teda aj ich texty boli v tomto jazyku.

Asi takto sa začala reprezentovať pouličné muzicírovanie. Niekedy nastáva ale situácia, kedy oveľa lepšie je kráčať iba jeden s hudobným nástrojom a spievať. Takýmto príkladom môžu byť Nineráši. Ninera je hudobný nástroj, ktorý je známy aj, ako Hurdy-gurdy. Tento hudobný nástroj sa s kostolov dostal aj medzi obyčajný ľud.

Naša ďalšia zastávka bude na Ukrajine. Tam sa zrodilo umenie Kobzárov. Sú to potulní speváci, ktorí hrali na kobze, či bandure. Treba dodať, že sovietsky režim voči nim vystupoval veľmi kruto. Po páde Sovietskeho zväzu sa toto staré minstrelské umenie opäť na Ukrajine obnovilo.

Teraz sa presunieme trochu na juh na balkánsky polostrov. Na území Srbska, Albánska, občas aj Chorvátska, či Bulharska sa vyskytujú speváci ľudovej epiky hrajúci na hudobný nástroj gusle. Práve preto sa nazývajú aj guslari.

Keď sme už na Balkáne, nemôžeme zabudnúť ani na Turecko. Tam bolo voľakedy populárne umenie potulných sufistických básnikov a hráčov na hudobný nástroj saz, Aşıkov. Ich hudba mohla znieť asi takto:

Čo tak zamieriť do našej africkej pravlasti? Aj keď sa neocitneme v regióne, odkiaľ naši predkovia emigrovali do rôznych končín sveta, ale ocitneme sa na západe Afriky. Práve tam sa nachádzajú Grioti známi aj, ako Dželi, či Gevel. Sú to africkí Bardi, ktorí nie sú len vynikajúci speváci, ale aj hráči na rôzne hudobné nástroje. Medzi najznámejšie hudobné nástroje patrí africký strunový nástroj Kora.

Konečne naše kroky zamieria blízko oblasti Afriky, odkiaľ začal migrovať človek do všetkých kútov sveta. Sme v Etiópii, kde je populárny štýl potulných spevákov Azmariov. Slovo “Azmari” znamená v Amharčine “ten, kto chváli”. Doprevádzajú sa buď na jednostrunové husle masenko,

alebo na lýru krar.

Baul je hudobný žáner, ktorý je spojením sufických a hinduistických tradícii v Bengálsku, teda v indickom západnom Bengálsku a štáte Bangladéš. Kombináciou toho je úžasný mystický hudobný žáner.

 

Milan Perný

Zdroj: Milan Perný

Milan Perný (Ing., PhD.) multiinštrumentalista, zabávač, pedagóg a nádejný vedecký pracovník
Svoje detstvo prežil v malebnej dedinke Komjatice pri Nitre. Milan už od rannej mladosti obdivoval ľudí, ktorí sa od ostatných odlišujú tým, že vedia niečo navyše. Najväčšmi obdivoval hudobníkov. Ako to v živote chodí, každý človek čaká na tú správnu konštaláciu hviezd a tzv. štartovací impulz. Pre Milana to bol film TITANIC a dojímavá scéna huslistu, ktorý hral pieseň “Blíž k Tebe Bože môj” pri potápaní sa lode. Zvuk huslí mu učaroval natoľko, že sa rozhodol na tomto nástroji i napriek relatívne vysokému veku (15 r.) naučiť hrať. Písal sa rok 2000 a súbežne so štúdiom na SPŠ Nitra sa rozhodol nastúpiť na ZUŠ a začať zušľachťovať a rozvíjať svojho umeleckého ducha, ktorý v ňom driemal. Ocitol sa v triede p. učiteľa Tolnayho na ZUŠ v Nitre. Už počas štúdia sa tento mladý muž čím ďalej tým viac odďaľoval od notových záznamov. Zoznamoval sa s improvizáciou a už po troch rokoch bolo zrejmé, že sa v ňom nachádza skrytý potenciál. A tak sa začal so záujmom venovať ďalšiemu hudobnému nástroju,akordeónu. Za zmienku stojí, že na tomto nástroji sa naučil hrať sám, bez akejkoľvek odbornej pomoci. Akordeón sa stal jeho srdcovou záležitosťou a od prvých chvíľ sa prostrednítcvom neho snažil rozdávať pozitívnu energiu a dobrú náladu. Netrvalo dlho a jeho talent objavili a následne ocenili miestne umelecké kolektívy, kde bol veľmi často pozývaný ako hudobný doprovod speváckych súborov. Stal sa dvorným harmonikárom detského folklórneho súboru Mladosť a spevokolu Nádej. Takisto spríjemňoval atmosféru na rôznych podujatiach a vystúpeniach. Na každé vianoce účinkoval aj v kostole, kde hrou na husle doprevádzal miestny spevácky zbor Matice Slovenskej. Za svoj najväčší úspech tohto obdobia považuje aktívnu spoluúčasť pri tvorbe a nahrávaní CD “Všetkým pre radosť”, kde sa spolu s ĽH Zlatý Lev aktívne podieľal hrou na akordeóne aj husliach a tiež na spracovaní notových záznamov pre tento projekt.

Úloha svadobného zabávača nie je zabaviť seba, ale svadobných hostí
Zlom v jeho hudobno – umeleckej kariére pre neho nastal, keď prišla ponuka účinkovať na prvej svadbe. S veľkou trémou a trasúcimi sa kolenami zahral prvé tóny – nesmelo a potichučky si spievajúc, ale ľudia vycítili úprimnosť jeho snahy a ocenili to ohromným potleskom. V tom okamihu sa tréma stala minulosťou a Milan, ktorý do spevu a hudby vložil celé svoje srdce, zožal obrovský úspech. Zmienky o jeho schopnosti zabávať ľudí precítenou hrou na akordeóne a spevom sa rozšírili po celom okolí. Milan sa zúčastňoval čoraz častejšie na rôznych podujatiach, oslavách a svadbách. Netrvalo dlho a pokúsil sa osloviť ľudí i ako moderátor a najmä starejší/mladejší. Opäť mal obrovskú trému a strach z nového, no aj táto svadba dopadla na výbornú. Odvtedy už prešlo niekoľko rokov. Milan Perný so svojím tímom je takmer každý víkend medzi známymi aj neznámymi ľuďmi v blízkom aj ďalekom okolí a ako muzikant a starejší ich obdarováva dobrou náladou. Vo voľnom čase najradšej rozvíja svoje umelecké nadanie. Zdokonaľuje sa v hraní na hudobné nástroje – v poslednej dobe mu učarovala heligónka. Právom sa zaraďuje medzi multiinštrumentalistov. Hrá na šiestich hudobných nástrojoch, medzi ktoré patria akordeón, keyboard, heligónka, husle, gitara a flauta.
Za najväčšie hudobné úspechy považuje prípravu, nahranie a vydanie albumov s názvami „Ľudová veselica s Milanom Perným 1 až 6 a takisto CD album s vianočnými piesňami s názvom Vianočné koledy – V nočnej tichosti. Projekty sa podarilo realizovať vďaka vydavateľstvu CD Karolko, fotoateliéru Dafné Hlohovec, vydavateľstvu TONEX a sponzorom, ktorí podporili vznik týchto diel. Posledné dva albumy s názvami „Keď mi prišla karta narukovať“ a „Teče, voda teče“ nahral so svojim dlhoročným spoluhráčom Marek Dragúňom, s ktorým tvoria hudobné zoskupenie s názvom #DUOLapaji. Vystúpenia so skladbami z albumov si získali už mnohých poslucháčov o čom svedčia čoraz pozitívnejšie ohlasy od publika. Svadobná hostina obohatená o hudobný program zostavený zo skladieb z CD a súčasné zapojenie svadobných hostí do tohto programu dodáva svadbe jedinečný a neopakovateľný nádych. Mimo svadieb je skupina #DUOLapaji pozývaná aj na rôzne podujatia ako sú jarmoky, jubileá, vinobrania, oslavy obcí, a pod. kde prispieva k vytvoreniu tej správnej nálady a atmosféry. Hudobná produkcia je obohatená moderovaním a sprievodným slovom Milana. Okrem vyššie spomenutých hudobných aktivít sa Milan často ako hosť podieľa aj na ďalších hudobných projektoch s viacerými známymi osobnosťami hudobnej scény. Spolupráca s Jankom Hergottom, synovcom známeho zabávača zo skupiny SENZUS Dušana Hergotta, ktorá sa začala v januári 2018 znamená prielom a doslova revolúciu v doterajšej činnosti Milana. Pieseň “Polovnícka polka”, ktorú spolu nahrali a následne zverejnený a videoklip sa stal predmetom diskusií vo viacerých médiách a dokonca smeroval až na titulku Nového času (kliknite TU). Vzápätí sa dvojica dostala na obrazovky RTVS. V prestížnej relácii OTO 2018 boli súčasťou doprovodnej kapely Márie Čírovej, Emi Drobnej a Kristíny a videoklip. V priebehu roka sa stal Milan súčasťou rodinnej kapely Hergottovci, s ktorou nahrali spoločný album „Hudba hraj“ o ktorom sa písalo aj v médiách. Nahrali spolu aj ďalšie video klipy k piesňam Margito, Erika, Bezdomovec. Dvojica sa objavila aj televíziach Senzi a Šláger. Za vrchol spolupráce možno považovať vlastný celovečerný hudobno-zábavný formát s názvom „HUDBA HRAJ“, ktorý prinavracia Senzusácky štýl zábavy na televízne obrazovky. Pilotný diel relácie spojený s krstom CD Hudba Hraj naznačil ďalšie smerovanie tejto hudobno-zábavnej dvojice ich hostí, spolupracovníkov a fanúšikov.
Čo sa týka profesionálnej kariéry, úspešne dokončil bakalárske a inžinierske štúdium na Slovenskej Technickej Univerzite v Bratislave (STU), na Fakulte Elektrotechniky a Informatiky (FEI) – odbor fyzikálne inžinierstvo so zameraním na obnoviteľné zdroje energie. Je členom viacerých organizácií a združení (ZPOK, Národné Centrum excelencie OZE, ZEED, Organizačné výbory vedeckých konferencií – Energetika, DISEE, DEMISEE …). Momentálne pôsobí ako pedagogický pracovník na oddelení Materiálov a Technológii UEAE FEI STU – zaoberá sa materiálovým výskumom pre fotovoltické články. Na svojom konte má vyše 185 publikácií (medzi iným i 5 karentovaných) v domácich a zahraničných vedeckých časopisoch ako aj v zborníkoch z vedeckých konferencií. Je spoluautorom vedeckej monografie “Obnoviteľné zdroje energie 2.” a vedecko-popularizačnej knihy „Obzory nových technológií“. V roku 2012 bol ocenený za najlepší doktorandský príspevok na medzinárodnej vedeckej konferencii ENERGETIKA 2012. Ako pedagóg sa venuje oblastiam elektrických pohonov a výkonovej elektroniky, elektrických trakčných systémov, bezpečnosti práce, obnoviteľných zdrojov energie a materiálov a technológií. Za zmienku stojí aj spolupráca so Slovenskou akadémiou vied, v rámci projektu APVV, pri skúmaní nových materiálových štruktúr. V rámci spolupráce so SAV sa venoval najmä výskumu tenkých vrstviev amorfného karbidu kremíka a semidiamantových vrstiev. Dňa 25.4. 2013 bola Milanovi po úspešnej obhajobe dizertačnej práce “Vlastnosti tenkých amorfných vrstiev SiC a ich využitie vo fotovoltike” udelená vedecká hodnosť PhD. Bol riešiteľom dvoch významných domácich vedeckých projektov „Výskum zliatin amorfného karbidu kremíka pre fotovoltiku“ a „Výskum energetickej efektívnosti asynchrónnych pohonov s frekvenčným meničom, ich negatívneho spätného vplyvu na sieť a možností jeho eliminácie“. Viedol 6 diplomových a bakalárskych projektov a popularizuje technické vzdelávanie medzi mladými ľuďmi.

Názor autora GOM

Keď som po prvý krát narazil na hudbu Milana Pernáho, ostal som príjemne prekvapený. Aj keď nezvyknem takúto hudbu počúvať, dostal som nápad. Nebolo by zlé o ňom napísať o tomto skvelom hudobníkovi názor.

Má nádherný hlas a v jeho rukách harmonika žije. Myslím si, že Slováci ocenia takéhoto zabávača na svojich svadbách, či iných slávnostiach.

Tohto hudobníka som objavil prostredníctvom sociálnych sietí a tam som objavil aj skladbu, ktorá mi vnukla nápad napísať o tomto hudobníkovi svoj vlastný názor na tomto blogu.