Do krajiny polmesiaca

Osmanská ríša bola naozaj obrovská ríša. Územie zahŕňalo časť Uhorska (Maďarska), Balkánu (Rumélia), Severnej Afriky a Stredného východu. Každý si pod týmto názvom predstaví to, ako Turci (Osmani) dobývali našu krajinu a ako brávali mladých chlapcov do Turecka a z nich vychovávali vojakov, či právnikov. Hovorilo sa im aj Janičiari, ktoré taktiež mali aj svoje vojenské kapely.

Čo sa týka práve tejto ríši, niektoré vplyvy dodnes ostali na Balkáne už z toho dôvody, že to boli vlastne osmanské kolónie. Tu treba priznať, že niektoré národy kvôli plateniu daní hneď prestúpili na Islam, napríklad Bosniaci. Niektoré národy sa ale viery nevzdali a buď migrovali na územia krajín, ktoré ešte neboli pod tureckou okupáciou, napríklad Srbi do Maďarska, kde vytvorili si svoju vlastnú kultúru. O Bulharoch sa napríklad ani nevie, že počas krymskej vojny bojovali na strane Rusov, preto že v nich videli akési oslobodenie od Osmanov. Keďže sa ale osmánska ríša spojila s ďalšími veľkými mocnosťami môžete si domyslieť, ako plán Bulharom vyšiel. Na druhej strane sa predsa Balkan oslobodil a dá sa povedať, že vojny sú tam dodnes. Niekto dokonca rozdelil slovo Balkan na slová bal kan a to v preklade z Turečtiny znamená med a krv. O balkánskej hudbe som tu už niečo napísal a skutočne hoci ich hudba je sladká, ako med, ešte stále tu tečie krv.

Čo sa ale týka Turecka, tam už je všetko v poriadku. Veď vďaka Atatürkovi sa tam po Osmanskej ríši spravili také moderné reformy, že začali písať Latinkov. Pred tým sa totiž Osmančina zapisovala perzsko – arabským skriptom. Netreba ale zabúdať na to, že názov svojej krajiny Turci dali taký preto, preto že boli mocný. Pred tým sme ich poznali aj pod názvom Osmani a na rozdiel od modernej Turečtiny tá osmanská Turečtina obsahovala slová z Perzštiny a Arabčiny. Samozrejme aj dnes môžeme v Turečtine objaviť stopy po Arabčine a Perzštine, no za oných časov tých slov tam bolo viac.

Ale, ako taká hudba v osmanskej ríši mohla znieť?

Možno ste ani netušili, že klasickí skladatelia sa inšpirovali aj tureckou hudbou. Čo taký Turecký pochod od Wolfganga Amadea Mozarta? Určite neznie tak, ako turecká hudba. V tomto pochode je ale počuť práve náčrt pochodového rytmu, ktorý znel pri pochode Mehterov. Kapely, ktoré sa nazývali Mehter boli vlastne kapely Janičiarov.

 

Mehter neinšpiroval iba Mozarta. Hovorí sa, že práve balkánska dychovka vznikla práve z tureckých kapiel. Pre malé porovnanie, balkánska dychová hudba a turecké kapely majú spoločné zrejme bubon, ktorý sa v Turecku nazýva Davul, no má aj iné názvy, ako Tupan, Tapan, či Goč. Závisí to na krajine, kde sa tento hudobný nástroj vyskytuje. Aj niektoré balkánske nástroje majú svoje názvy odvodené skrz Turečtinu. Ako som už ale spomínal, veľa slov v Turečtine v tej dobe malo arabský pôvod, takže napríklad Kaval má pôvod v arabskom nástroji Kawala. Dokonca Rumuni svojej panovej flaute hovoria Nai a to je odvodené opäť z Tureckého “Nay”, pri čom v krajinách Stredného východu je to úplne iný hudobný nástroj.

Zvuk flauty Ney chytá za srdce

Ney je flauta, ktorá sa používa na Strednom východe a v Severnej Afrike. Taktiež sa jej hovorí aj naj, hoci slovo “Nai” v rumunčine označuje niečo úplne iné, panovu flautu. Tá orientálna ney sa v Rumunčine povie “caval”, hoci Kaval je úplne iný hudobný nástroj, než Ney, hoci Turecko majú tieto dva hudobné nástroje spoločné.

Ney je dokonca najstaršia flauta na celom Strednom východe, hoci flauty sú skutočne staré hudobné nástroje. Na tejto flaute sa dá obyčajne zahrať tdiatonická stupnica, no vďaka rôznym technikám je možné na nej zahrať aj štvrťtóny, ktoré sú charakteristické pre perzskú, arabskú, či tureckú hudbu. Túto flautu môžete počuť ako melodický nástroj v doprovode iných nástrojov, tak aj ako sólový hudobný nástroj. Jeden môj známy mi povedal, že jej zvuk okamžite chytí človeka za srdce. Možno aj preto je tak dobre známa s bubnom Daf v hudbe kružiacich Dervišov.

Tu je ukážka tejto flauty. Sami posúdite, či jej zvuk dokáže človeka chytiť za srdce.