Krajina bohov, hrdinov a filozofov

Ktorá krajina sa považuje za krajinu bohov, hrdinov a filozofov? Ktorú krajinu označujeme za “kolísku európskej civilizácie”? Ak hádate Grécko, hádate správne. Dnes sa totiž pozrieme na hudbu Grécka.

Slovo hudba má grécky pôvod

Naše slovenské slovo pre hudbu nemá síce pôvod v Gréčtine, ale aj u nás sa toto slovo používa za zámenu slova hudba, ktoré má pôvod v Gréčtine. V rôznych jazykoch toto slovo nachádzame. Či je to anglické slovo music, nemecké musik, francúzske musique a podobne, vždy tieto slová vychádzajú z gréckeho slova musiké, čo znamená v preklade umenie múz. Kto sú ale Múzy?

Múzy sú družky boha Apolóna a každá jedna z nich reprezentovala iné umenie. Medzi tieto umenia sa samozrejme radí aj hudba.

Grécka hudba v súčastnosti

Niekto si myslí, že nová grécka hudba sa podobá na starogrécku hudbu. Vraví sa, že ľudová hudba áno. Na druhej strane v gréckej ľudovej hudbe už nenájdeme lýru, či kitharu, ako v antickej hudbe. Mimochodom, existuje hudobný nástroj, ktorý sa nazýva krétska lýra. Tento hudobný nástroj patrí medzi tzv. sláčikové nástroje, pri čom lýra je brnkací strunový nástroj a hrá sa naň podobne, ako na harfu. Dnes sa v modernej gréckej hudbe používa Buzuki. Tento hudobný nástroj má pôvod v tureckom lutnovom nástroji bağlama a do Grécka ho priniesli Gréci z Turecka v minulom storočí. Existuje aj menšia varianta Buzuki, ktorá sa nazýva Baglamas. Obvykle s týmito hudobnými nástrojmi je spojený hudobný žáner Rebetiko. Jeho texty sú kontroverzné. Niet sa čomu čudovať, keďže Rebetiko (alebo Rebetiku) komponovali ľudia z nižšej triedy.

Netreba zabúdať ale na to, že nebyť Rebetiky, ktorá síce bola občas aj zakazovaná by nevznikla grécka laika. Laika (alebo Laiko) je hudobný žáner gréckej populárnej hudby, ktorý sa stal populárny v druhej polovici 20. storočia. Názov tohto žánru vychádza z gréckych slov (laiko tragudi), čo v preklade znamená (ľudová pieseň). V krajinách juhovýchodnej Európy to nie je ničím novým. Mimochodom aj dnes existuje moderná Laika a v okolitých krajinách Balkánu existujú podobné žánre, ktoré môžeme nazvať, ako Pop-Folk. Do tohto hudobného žánru môžeme samozrejme zaradiť aj grécku Laiku, ako aj niektoré žánre mimo Balkánu.

Nasleduje video ukážka gréckeho hudobného žánru Laiko.

Pokiaľ používate Spotify, mám pre vás dobrú správu. Zostavil som pre vás aj playlist s gréckou hudbou. V tomto playliste nájdete hudbu od tradičnej hudbu cez staré Laiko až po moderné Laiko.

Advertisement

Afganistan: Krajina na rozhraní dvoch hudobných svetov

Keďže súčasná situácia v Afganistane nežičí hudbe, rozhodol som sa jej dať hold aspoň takto:

Niečo v skratke o Afganistane

Afganistan patrí medzi horské štáty strednej Ázie a Stredného východu. Je to krajina, ktorá je známa hlavne vďaka rôznymi bojmi a nepokojmi. Vďaka tejto situácii množstvo občanov Afganistanu migrovali do rôznych krajín sveta.

V Afganistane existuje množstvo etník. Najpočetnejší sú Paštúni, Uzbekovia, Hazarovia, a Tadžikovia. Napriek tomu sa okrem Paštčiny používa aj Dárijčina, čo je variant Novoperzštiny (medzi ďalšie varianty patrí Tadžičtina a iránska Perzština Fársí).

Klasická afgánska hudba a Rubab

Rubab je tradičný afgánsky strunový brnkací nástroj lutnového typu. Pozor, nemýľte si ho si ho s arabským rebabom (rababom), ktorý patrí medzi sláčikové nástroje. Čo sa týka štýlu, afgánska hudba je podobná indickej klasickej hudbe po hudobnej stránke, avšak texty sa podobajú na perzské básne. Táto dvojtvárnosť afgánskej hudbe sa nachádza aj v iných hudobných tradíciách. Možno je to preto, preto že Afganistan sa nachádza na rozhraní dvoch kultúrnych svetov (perzského a indického).

Okrem rubabu aj iné hudobné nástroje sú známe v Afganistane, ako napríklad dombura, ale aj indické hudobné nástroje, ako sú napríklad tabla, či indické harmónium, pandžábsky dholak, alebo perzský tombak. Čo sa týka rytmickej hudobnej zložky, tá je ovplyvnená ako indickou hudbou, tak aj perzskou tradičnou hudbou.

Pokiaľ používate Spotify, vypočujte si tento playlist:

Afgánska populárna hudba

Teraz sa zameriame na afgánsky Pop. Ten začal vznikať v 50. rokoch minulého storočia. Podobne, ako v afgánskej klasickej hudbe aj tu môžeme nájsť podobné prvky, ako sú v indickej hudbe, či v iránskej hudbe. Hudobné nástroje, ako tabla, dholak, rubab, tombak, tar alebo santur sú tu prítomné, nehovoriac o rytmoch, ktoré môžete počuť ako v iránskej, tak aj v indickej hudbe. Texty piesní sú zväčša v Darijčine, alebo v Paštčine. Občas narazíte v afgánskej populárnej hudbe aj na nepravideľné rytmy (napríklad: 7/8).

Pokiaľ používate Spotify, vypočujte si playlist s afgánskou populárnou hudbou:

Afgánska hudba teraz

Súčasná situácia v Afganistane nežičí afgánskej hudbe. Napriek afgánskej diaspore sa afgánska kultúra môže šíriť aj v iných krajinách. Medzi krajiny, kde žijú afgánski prisťahovalci a utečenci patria: Irán, Pakistan, Spojené arabské emiráty, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Kanada a iné krajiny. Je to podobné, ako s Tibeťanmi, ktorí v Indii pestujú svoju kultúru a odišli tam kvôli situácii, ktorá je v Tibete. Keď si zoberieme do úvahy to, čo sa deje v Afganistane, tak podobné scenáre boli aj v prípade alžírskeho štýlu Raï.

Tam v Ázii, kde boli Španieli aj Američania

Ak neviete stále, o akú krajinu pôjde, prezradím vám to. Filipíny boli kolonizované, ako aj Španielmi, tak aj Američanmi v minulom storočí. Práve tieto dve národy ovplyvnili filipínsku kultúru.

Ale, ako znela hudba pôvodných obyvateľov ešte pred tým, ako na tieto ostrovy vkročila európska noha? Keď Španieli začali kolonizovať Filipíny, okamžite nastala zmena aj v ich hudbe. Príkladom toho je hudobný žáner Rondalla. Tento hudobný žáner sa vďaka Španielom rozšíril aj na tieto ostrovy. Je to druh Serenády a aj dnes je populárna na týchto ostrovoch.

Čas plynul a Filipíncom sa zachcelo populárnej hudby. Hoci tu zvyknem predstavovať len tradičnú hudbu, ani populárnej hudbe sa nevyhnem. Platí to v prípadoch, keď populárna hudba nejakej krajiny má tradičné prvky, ako je to v prípade balkánskych krajín, či krajín arabského sveta a Afriky. Väčšina populárnej hudby ale nemá tradičné vplyvy. Za to majú niečo podobné s populárnou hudbou USA a keďže Spojené štáty v minulom storočí obsadili Filipíny a istý čas tieto ostrovy kolonizovali myslím si, že nič sa nestane, pokiaľ zaznie aj niečo z filipínskeho Popu.

Na záver vám tu ponúknem odkazy na albumy v službe Spotify. Pozor, musíte byť v tejto službe zaregistrovaní. Pokiaľ máte Facebook, môžete sa tam prihlásiť prostredníctvom Facebooku. Určite to funguje aj cez iné služby, no a dnes kto nepoužíva z tých, čo sedíte pri počítačoch E-mail? Skoro každý, takže jedna registrácia a môžete počúvať všetko, čo sa nachádza na Spotify.

Začnem presne tak, ako pri videách zo služby Youtube. Najprv nasleduje ukážka filipínskeho folklóru.

Už Španieli obsadili Filipíny a prišiel čas na zmenu.

No a na záver nasledujú Spojené štáty a to, čo po sebe na Filipínach zanechali, čiže stopu Popu.

100 míľ východne od Alžíru

Kabylci sú berberské etnikum, ktoré obýva stredomorské pobrežie Alžírska. V Alžírsku ich jazyk Kabylčina je najviac rozšírený berberský jazyk. Čo sa týka celého afrického kontinentu, je to druhý najrozšírenejší berberský jazyk. Región, kde toto etnikum žije niektorí nazývajú Kabylia. Cesta k hudbe tohto etnika bola veľmi zvláštna a našiel som ju práve vtedy, kedy som to najmenej čakal.

Môže to byť asi desať rokov dozadu, či jedenásť, no už vtedy som narazil na berberský jazyk a ešte lepšie, na Kabylčinu, ani som o tom nevedel. Mylne som sa domnieval, že to je Arabčina. Idir je populárny kabylský spevák, no najprv mi to pripomínalo Arabčinu. Keď som sa ale lepšie započúval zistil som, že tento jazyk má len arabský zvuk, no jeho slabiky sa od tých arabských líšia, no to už bolo po tom, čo som sa dozvedel, kto vlastne je Idir. Vtedy, keď som počul po prvý krát pieseň od Idira som dokonca aj dialekty Arabčiny pokladal za iný jazyk, výnimky neboli ušetrení ani arabskí alžírski speváci štýlu Rai. Pokračovalo to dokonca aj do zálivových krajín arabského sveta (Spojené arabské emiráty a Irak), kde tiež majú iné dialekty. Musím sa priznať, že vtedy som ešte veľmi dobre po Anglicky nevedel a s internetom som taktiež nevedel narábať a okrem toho Berberi v krajinách Arabského (perzského) zálivu nežijú. Vtedy som poznal najmä egyptskú Arabčinu a alžírsku Arabčinu som nemal napočúvanú. Platilo to aj pre iné dialekty Arabčiny. Neskôr, keď som sa začal zdokonaľovať v Angličtine som si začal čítať o rôznych spevákoch a hudobných nástrojoch, narazil som vtedy aj na Idira, hoci som jeho hudbu počul len v rádiu. Ani moderátori relácie, kde som ho po prvý krát počul nevedeli, koľko bije a keď som začal jeho piesne počúvať, narazil som v jeho hudbe na nearabské vplyvy. “Do šľaka, tak predsa, je to Berber.” Pomyslel som si a keď som sa ešte dozvedel, že je s Kabylie, veľmi ma to prekvapilo. Teraz tento spevák žije vo Francúzsku a celkom správne ho pokladajú za interpreta World music.

Na záver to bude ukážka z jeho skladby, ktorá ho preslávila.

Do kráľovstva Mórica Beňovského

Niektorí Slováci vedia, že Móric Beňovský bol známy cestovateľ a kráľ Madagaskaru. O tomto ostrove vieme veľmi málo a ak áno, tak je to skôr film s názvom Madagascar, čo je ale obyčajná fikcia. Móric Beňovský sa ale za Slováka nepokladal, no narodil sa na území našej krajiny a bojoval po boku Francúzov, ktorí ostrov kolonizovali.

Z toho, čo si môže naštudovať každý, kto sa zaujíma o geografiu vieme o Madagaskare toto: Madagaskar sa nachádza v Indickom oceáne pri juhovýchodnom pobreží Afriky. Hlavné mesto Madagaskaru je Antananarivo, úradné jazyky sú tu Malgaština (Malagasy) a Francúzština. Istý čas bola úradným jazykom aj Angličtina. Teraz sa už Angličtina vyučuje, ako svetový jazyk kvôli okolitým krajinám. Je to niečo podobné, ako v Ghane, kde oficiálny jazyk je Angličtina sa vyučuje kvôli susediacim štátom Francúzština. Ostrov leží v tropickom podnebí.

Čo vieme o Malgachoch? Malgaši nie sú afrického pôvodu. Teda, nie tí prví, ktorí tu priplávali z východu. Malgaština sa taktiež nezaraďuje do žiadnych z rodín afrických jazykov. Prví obyvatelia ostrova totiž priplávali z oblasti Kalimantanu (Bornea). Obyvatelia subsaharskej Afriky na tento ostrov prišli neskôr. Jediné, čo ich spája je práve Malgaština. Existuje množstvo kmeňov na ostrove, no nedá sa to porovnať s národmi ostatných krajín subsaharskej Afriky, kde každý kmeň má iný jazyk. V takom prípade potom kmene nerozprávajú rozličnými jazykmi, ale dialektami jedného jazyka, v tomto prípade je to Malgaština.

Keďže tento ostrov mali v rukách aj rôzni mocipáni, okrem austronézskych a afrických vplyvov tu pribudli aj nové vplyvy. S týmto súvisí aj hudba tohto ostrova. Môžeme tu nájsť ako austronézske, či africké vplyvy, tak aj francúzske, arabské, či európske a mnohé iné. Keď som počul malgašskú hudbu po prvý raz, pripomínalo mi to niečo africké, no zároveň som cítil aj niečo neafrické. Môže to byť aj kvôli etnickému zloženiu, ktoré spomínam vyššie. Veď, posúďte sami:

Čo sa týka populárnej hudby, je to niečo podobné, ako ich tradičná hudba hlavne v tom, že tam nájdeme okrem afrických aj austronézske prvky. Napriek tomu ešte stále je to Afrika. Tu je jeden z príkladov malgašskej scény populárnej hudby.

P. F. 2018 so štátom Haiti

Skratka P. F. pochádza z francúzskych slov “Pour féliciter”, no v diplomatickom jazyku to znamená blahoželanie. U nás sa za touto skratkou pridáva väčšinou ďalší rok, napríklad P. F. 2018, čiže sa to používa aj, ako blahoželanie do nového roku. Túto skratku som zvolil z dvoch dôvodov. Je už koniec roka 2017 a blíži sa rok 2018 a okrem toho sa budem venovať v tomto článku niečomu, čo bude veľmi súvisieť s Francúzmi.

Začnem ale trochu netradične. Keď som sa zaoberal rôznymi úradnými jazykmi a zameral som sa na Karibskú oblasť prekvapilo ma, že v mnohých krajinách bola úradným jazykom Angličtina, v niektorých Španielčina (Kuba a Dominikánska republika), no na Haiti to bola Francúzština. Samozrejme, tento zoznam krajín nebol celkom úplný a tých krajín tam bolo oveľa viac, než iba v tom zozname.

Práve štát Haiti je pre mňa veľmi zaujímavý v Karibskej oblasti. Keď som narazil na názov “Západná India”, ani som netušil, že to znamená práve Karibskú oblasť. Keď som si vypočul hudbu niektorých karibských krajín bol som prekvapený z toho, ako sa africký vplyv spojil s európskymi vplyvmi a hlavne, jazykom. Asi pred ôsmimi rokmi sa mi do rúk dostalo CD s hudbou, ktorá pochádzala z Francúzskej západnej Indii (Guadalupy a Martinik). Išlo o žáner, ktorý sa nazýva Zouk. Počas mojich potulkov internetom a svetom hudby rôznych krajín som narazil taktiež na Zouk, no onajmä na Compas (Kompa), ktorý sa hráva práve na Haiti. Okrem Francúzštiny na Haiti používajú najrozšírenejší kreolský jazyk (Hajtskú Kreolčinu), ktorá je postavená na francúzskom základe.

Compas vznikol v päťdesiatych rokov minulého storočia. Za jeho zakladateľ sa považuje Nemours Jean-Baptiste, ktorý ho preslávil so svojou kapelou Conjunto International. V dnešnej dobe sa dokonca sa termín Compas (Kompa) používa na označovanie štýlu Zouk v ostatných francúzsky hovoriacich štátoch Karibskej oblasti. Tento štýl nie je populárny iba v týchto končinách sveta. Vo Francúzsku existujú rozhlasové stanice, ktoré takúto hudbu vysielajú a taktiež aj na Kapverdách si tento hudobný žáner prišiel na svoje. Dokonca na Pobreží slonoviny tento žáner pomohol vytvoriť žáner Zouglou.

Tu bude nasledovať moderná Kompa a ako som sa mohol presvedčiť, rozdiel medzi žánrami Zouk a Kompa už dnes asi neexistuje. Na záver by som vám chcel popriať šťastný nový rok 2018 a pevne verím, že aj počas ďalšieho roka budú pribúdať nové články a prezentácie hudby rôznych kultúr, národov a krajín.

Hudba z Arabského zálivu

Ak sa v Arabčine rozpráva o hudbe Chaliži (Khaleeji, Khaligi, Khaliji), už z toho slová je jasné, že pôjde o hudbu z Arabského zálivu. Niektorí tomuto zálivu hovoria aj Perzský záliv. Napriek tomu arabských štátov je tam prevaha a jediný štát, ktorým sa hovorí perzským jazykom (Farsi) je Irán. Preto sa uspokojíme s pomenovaním Arabský záliv.

Táto hudba sa hrá teda v Kuvajte, Jemene, Bahrajne, Spojených arabských Emirátoch a ďalších krajinách. V Iraku už majú trochu iný hudobný žáner, než v spomínaných krajinách. Napriek tomu aj tam má svoju popularitu. Niekto mi dokonca povedal, že Egypťania a Sýrčania majú bližšie práve k tejto Arabčine a rozumejú jej celkom dobre. Môže byť to aj pravda, preto že na egyptských televíznych programoch s arabskou hudbou som počul aj niečo z Arabského zálivu, no zo západnej časti severnej Afriky (Maghrebii) tam takmer nebolo nič, nepočítam do toho niektorých spevákov, ktorí odišli z Maroka, či Tuniska do Egypta, aby sa naučili egyptský dialekt a preslávili sa aj v Egypte.

Čo sa týka hudobného jazyka, hudba Arabského zálivu okrem arabských prvkov má aj perzské, indické, či africké prvky. Keby som mal túto hudbu spoznať podľa rytmu, spoznal by som ju veľmi rýchlo. Táto hudba má veľmi výrazný rytmus, ktorý napríklad nemá egyptská hudba.

Tu nasleduje síce ukážka z Kuvajtu, no pokiaľ niektorí z vás plánujú navštíviť napríklad Dubaj buďte si istý, že tam narazíte na rovnakú hudbu.

Eritrea, červenomorská princezná

Keď som počul Eritrejskú hudbu, všimol som si tam istú vec. Eritrejská a etiópska hudba sa navzájom podobajú. Keď som zistil, že Amharčina a Tigrinčina vznikli z jedného jazyka, hneď mi všetko zapadlo do seba, ako skladačka. Pripadalo mi to, ako keby som poskladal istý hlavolam, ale prišiel som na iný spôsob skladania celého hlavolamu. Bolo to niečo, čo som objavil po istom čase.

Do Juhošky na dovolenku

Keď som po prvý krát išiel do Chorvátska, hovorili mi niektorí ľudia, ktorí nešli so mnou: “Vy idete do Juhošky na dovolenku.” Myslelo sa tým na bývalú Juhosláviu, kde Chorvátsko už za dôb Tita bolo jedno z miest, kam aj moji rodičia občas chodili. Po prvej návšteve Chorvátska aj s mojou mamou a jej priateľom som si samozrejme kúpil aj nejaké CD s chorvátskou hudbou. Pred tým som počúval arabskú hudbu, no táto hudba z oblasti Dalmácie zmenila môj život. To bol rok 2007 a už len rok chýbal k tomu, aby som začal sa zaujímať aj o balkán, hoci úplne inak, než aký bol. Myslím hlavne na hudbu a dôkazom je aj článok o bitke balkánskych dychoviek, ktoré môžete nájsť na mojom blogu.

To ale nebolo všetko. V roku 2013 som bol v Chorvátsku dá sa povedať sám, alebo bez mamy a kohokoľvek z rodiny. Bol som cez istú organizáciu, takže som tam mal aj veľa kamarátov. Okrem toho rok 2013 patril z mojich najlepších rokov v mojom živote.

Preto si vypočujte kolekciu piesní práve z tohto roku.