Arménsky Duduk

Duduk (tiež známy aj, ako Ciranapogh) patrí medzi dvojjazýčkové dychové nástroje. Je to arménsky národný hudobný nástroj. Na duduk sa hrá tak, že jeden hráč hrá melódiu, zatiaľ čo druhý hráč ho doprevádza jedným tónom (drónom).

Jeho zvuk okamžite chytí každého za srdce. Je to zvuk plný melanchólie a smútku. Možno práve preto jeho zvuk zvyknú používať rôzni filmoví producenti.

V okolitých krajinách, ktoré susedia z Arménskom existujú podobné dvojjazýčkové dychové nástroje s veľmi podobným zvukom. V Turecku je to Mey, v Azerbajdžane Balaban.

Nasleduje hudobná ukážka hry na Duduk.

Pokiaľ ste zaregistrovaní na Spotify, môžete si vypočuť aj tento playlist so skladbami, kde sa tento hudobný nástroj vyskytuje.

Do krajiny polmesiaca

Osmanská ríša bola naozaj obrovská ríša. Územie zahŕňalo časť Uhorska (Maďarska), Balkánu (Rumélia), Severnej Afriky a Stredného východu. Každý si pod týmto názvom predstaví to, ako Turci (Osmani) dobývali našu krajinu a ako brávali mladých chlapcov do Turecka a z nich vychovávali vojakov, či právnikov. Hovorilo sa im aj Janičiari, ktoré taktiež mali aj svoje vojenské kapely.

Čo sa týka práve tejto ríši, niektoré vplyvy dodnes ostali na Balkáne už z toho dôvody, že to boli vlastne osmanské kolónie. Tu treba priznať, že niektoré národy kvôli plateniu daní hneď prestúpili na Islam, napríklad Bosniaci. Niektoré národy sa ale viery nevzdali a buď migrovali na územia krajín, ktoré ešte neboli pod tureckou okupáciou, napríklad Srbi do Maďarska, kde vytvorili si svoju vlastnú kultúru. O Bulharoch sa napríklad ani nevie, že počas krymskej vojny bojovali na strane Rusov, preto že v nich videli akési oslobodenie od Osmanov. Keďže sa ale osmánska ríša spojila s ďalšími veľkými mocnosťami môžete si domyslieť, ako plán Bulharom vyšiel. Na druhej strane sa predsa Balkan oslobodil a dá sa povedať, že vojny sú tam dodnes. Niekto dokonca rozdelil slovo Balkan na slová bal kan a to v preklade z Turečtiny znamená med a krv. O balkánskej hudbe som tu už niečo napísal a skutočne hoci ich hudba je sladká, ako med, ešte stále tu tečie krv.

Čo sa ale týka Turecka, tam už je všetko v poriadku. Veď vďaka Atatürkovi sa tam po Osmanskej ríši spravili také moderné reformy, že začali písať Latinkov. Pred tým sa totiž Osmančina zapisovala perzsko – arabským skriptom. Netreba ale zabúdať na to, že názov svojej krajiny Turci dali taký preto, preto že boli mocný. Pred tým sme ich poznali aj pod názvom Osmani a na rozdiel od modernej Turečtiny tá osmanská Turečtina obsahovala slová z Perzštiny a Arabčiny. Samozrejme aj dnes môžeme v Turečtine objaviť stopy po Arabčine a Perzštine, no za oných časov tých slov tam bolo viac.

Ale, ako taká hudba v osmanskej ríši mohla znieť?

Možno ste ani netušili, že klasickí skladatelia sa inšpirovali aj tureckou hudbou. Čo taký Turecký pochod od Wolfganga Amadea Mozarta? Určite neznie tak, ako turecká hudba. V tomto pochode je ale počuť práve náčrt pochodového rytmu, ktorý znel pri pochode Mehterov. Kapely, ktoré sa nazývali Mehter boli vlastne kapely Janičiarov.

 

Mehter neinšpiroval iba Mozarta. Hovorí sa, že práve balkánska dychovka vznikla práve z tureckých kapiel. Pre malé porovnanie, balkánska dychová hudba a turecké kapely majú spoločné zrejme bubon, ktorý sa v Turecku nazýva Davul, no má aj iné názvy, ako Tupan, Tapan, či Goč. Závisí to na krajine, kde sa tento hudobný nástroj vyskytuje. Aj niektoré balkánske nástroje majú svoje názvy odvodené skrz Turečtinu. Ako som už ale spomínal, veľa slov v Turečtine v tej dobe malo arabský pôvod, takže napríklad Kaval má pôvod v arabskom nástroji Kawala. Dokonca Rumuni svojej panovej flaute hovoria Nai a to je odvodené opäť z Tureckého “Nay”, pri čom v krajinách Stredného východu je to úplne iný hudobný nástroj.

Rovno do Perzie

Perzia, to je dnešný Irán. Dnes sa v tejto krajine už nepoužívajú jazyky starej Perzie, ale Novoperzština Farsi. V Auganistane je to jazyk Dari a v Tadžikistane Tadžičtina. Áno, takáto bola perzská ríša a majú okrem silnej literárnej tradície aj silnú hudobnú tradíciu. Okrem toho sa predpokladá, že rozprávky z tisíc a jednej noci boli väčšinou z Perzie. Medzi ne pribudli aj nejaké indické a potom aj arabské.

Takže, hurá na cestu do oblasti tisíc a jednej noci.