Výlet do Rumunska a Moldavska

Rumunsko a Moldavsko sú krajiny, ktoré mali istý čas spoločnú históriu, majú rovnaký jazyk, rovnakú kultúru. Tieto krajiny sa nachádzajú vo východnej Európe. V Rumunsku a Moldavsku sa vraví tým istým jazykom, ako spomínam vyššie. V Rumunsku sa tento jazyk nazýva Rumunčina, v Moldavsku Moldavčina. Okrem Moldavčiny sa v Moldavsku používa aj Ruština a Gagauzčina (jazyk podobný Turečtine).

Rumunsko sa nám najmä spája s grófom Draculom Napichovačom a upírmi. Ide ale o legendu, za ktorú nevďačíme iba poverčivým ľuďom, ale aj spisovateľovi B. Stokerovi. Okrem toho sa ľuďom zo Slovenska spája Rumunsko aj s Cigánmi, ktorí tiež výborne reprezentujú tradičnú rumunskú hudbu. Mne sa Rumunsko spája tiež z nádhernou a temperamentnou hudbou, ako sami zistíte.

Stála charakteristika rumunskej ľudovej hudby

O tom, že rumunská ľudová hudba sa líši od rôznych historických oblastí a krajov nie je nič nezvyčajné. V Marmaroši (Maramureș) sú typické pre túto oblasť husle, činela, bubon a zongora (lutnovitý nástroj pripomínajúci gitaru). V hudbe z oblasti Temešváru (Timișoara), alebo aj inak v hudbe historického regiónu Banat nájdeme okrem bežných nástrojov rumunskej ľudovej hudby aj tárogató (taragot). Je to jednoplátkový dychový hudobný nástroj, ktorý sa vyskytuje ako aj v rumunskej, tak aj v maďarskej tradičnej hudbe. Dnes sa namiesto taragotu zvykne používať aj saxofón, alebo klarinet. V historickej oblasti Valašsko (práve z tejto oblasti sú najznámejší rumunskí hudobníci) sa zvyknú vyskytovať napríklad rytmy, ktoré môžeme nájsť napríklad aj v bulharskej, alebo tureckej hudbe. Môže za to turecká (osmanská) nadvláda nad Tureckom v minulých stororočiach.

Medzi nástroje rumunskej tradičnej hudby, ktoré sú populárne pre rumunskú hudbu bez závislosti na regióne sú tieto:

  • Husle
  • Viola (Kontra, brač )
  • Kontrabas
  • Cimbal
  • Akordeón
  • Pánová flauta
  • Kaval (rumunský variant)
  • Klarinet

Medzi ďalšie hudobné nástroje, ktoré sa vyskytujú v rumunskej ľudovej hudbe v závislosti na oblasti patria:

  • Cobza
  • Taragot
  • Darbuka
  • Tilinca
  • Zongora

Niekedy je možné nájsť aj tradičné dychové orchestre v rumunskej ľudovej hudbe. Platí to najmä pre oblasti, ktoré susedia z Moldavskom. V Moldavskej tradičnej hudbe nájdeme rovnaké hudobné nástroje, ako v rumunskej tradičnej hudbe. Maďari v historickom Sedmohradsku (Transilvánii) majú úplne odlišnú melodiku a harmónie, o rytmoch nehovoriac. Na druhej strane aj tam je možné objaviť typické rumunské vplyvy. Ako spomínam vyššie, v niektorých oblastiach Rumunska je možné nájsť rytmy, ktoré sú typické napríklad pre balkánsku hudbu (napríklad 7/8 tanec Geampara).

Pre video ilustráciu vypočujte si tradičnú rumunskú hudbu.

Pokiaľ vlastníte Spotify, môžete si vypočuť náš playlist s rumunskou ľudovou hudbou.

Iné hudobné žánre ovplyvnené tradičnou rumunskou hudbou

V Rumunsku, ako aj v Moldavsku vznikli aj iné hudobné žánre, ktoré boli ovplyvnené rumunskou tradičnou hudbou. Medzi takéto žánre patrí aj Etno.

Naproti tomuto hudobnému žánru jestvuje aj Manea (alebo Manele). Je to žáner rumunského Pop-Folku, ktorý čerpá najmä vplyvy z orientálnej a balkánskej (najmä tureckej) hudby.

Krajina bohov, hrdinov a filozofov

Ktorá krajina sa považuje za krajinu bohov, hrdinov a filozofov? Ktorú krajinu označujeme za “kolísku európskej civilizácie”? Ak hádate Grécko, hádate správne. Dnes sa totiž pozrieme na hudbu Grécka.

Slovo hudba má grécky pôvod

Naše slovenské slovo pre hudbu nemá síce pôvod v Gréčtine, ale aj u nás sa toto slovo používa za zámenu slova hudba, ktoré má pôvod v Gréčtine. V rôznych jazykoch toto slovo nachádzame. Či je to anglické slovo music, nemecké musik, francúzske musique a podobne, vždy tieto slová vychádzajú z gréckeho slova musiké, čo znamená v preklade umenie múz. Kto sú ale Múzy?

Múzy sú družky boha Apolóna a každá jedna z nich reprezentovala iné umenie. Medzi tieto umenia sa samozrejme radí aj hudba.

Grécka hudba v súčastnosti

Niekto si myslí, že nová grécka hudba sa podobá na starogrécku hudbu. Vraví sa, že ľudová hudba áno. Na druhej strane v gréckej ľudovej hudbe už nenájdeme lýru, či kitharu, ako v antickej hudbe. Mimochodom, existuje hudobný nástroj, ktorý sa nazýva krétska lýra. Tento hudobný nástroj patrí medzi tzv. sláčikové nástroje, pri čom lýra je brnkací strunový nástroj a hrá sa naň podobne, ako na harfu. Dnes sa v modernej gréckej hudbe používa Buzuki. Tento hudobný nástroj má pôvod v tureckom lutnovom nástroji bağlama a do Grécka ho priniesli Gréci z Turecka v minulom storočí. Existuje aj menšia varianta Buzuki, ktorá sa nazýva Baglamas. Obvykle s týmito hudobnými nástrojmi je spojený hudobný žáner Rebetiko. Jeho texty sú kontroverzné. Niet sa čomu čudovať, keďže Rebetiko (alebo Rebetiku) komponovali ľudia z nižšej triedy.

Netreba zabúdať ale na to, že nebyť Rebetiky, ktorá síce bola občas aj zakazovaná by nevznikla grécka laika. Laika (alebo Laiko) je hudobný žáner gréckej populárnej hudby, ktorý sa stal populárny v druhej polovici 20. storočia. Názov tohto žánru vychádza z gréckych slov (laiko tragudi), čo v preklade znamená (ľudová pieseň). V krajinách juhovýchodnej Európy to nie je ničím novým. Mimochodom aj dnes existuje moderná Laika a v okolitých krajinách Balkánu existujú podobné žánre, ktoré môžeme nazvať, ako Pop-Folk. Do tohto hudobného žánru môžeme samozrejme zaradiť aj grécku Laiku, ako aj niektoré žánre mimo Balkánu.

Nasleduje video ukážka gréckeho hudobného žánru Laiko.

Pokiaľ používate Spotify, mám pre vás dobrú správu. Zostavil som pre vás aj playlist s gréckou hudbou. V tomto playliste nájdete hudbu od tradičnej hudbu cez staré Laiko až po moderné Laiko.

Do krajín nových detektívok

Určite ste si všimli, že najčastejšie detektívky píšu autori zo Švédska a Nórska. Pomaly sa končí posledný zimný mesiac a keďže na severe Európy v niektorých oblastiach bývajú zimy dlhé, rozhodol som sa po nejakom čase opäť zavítať na škandinávsky polostrov. Okrem toho sú tu aj iné asociačné dôvody. Keď niekomu na um príde zima, môžu sa mu vybaviť aj severské oblasti, možno aj Vikingovia (či Variagovia) a staroseverská kultúra. Aj ja som sa istý čas touto staroseverskou germánskou kultúrou zaoberal. Či to boli runy, alebo Valkýry, bola to každopádne ich kultúra. Bral som to skôr, ako akýsi humor pre moje poviedky, či ako výsmech rôznych pangermánskych názorov takých osobností, ako bol napríklad Richard Wagner. Napriek tomu, že je reformátorom opery inšpiroval svojimi myšlienkami a hudbou Adolfa Hitlera a pri tretej nemeckej ríši netreba zabúdať ani na to, že niektorí predstavitelia SS milovali starogermánsku mytológiu. To ale nie je pravý obraz severských krajín, ani slávne detektívky od švédskych a nórskych autorov nemôžu vytvoriť obraz skutočného škandinávskeho severu. Čo napríklad taký Grieg? A skupina Abba? Je určite toho viacej, čo je známe vrámci Švédska a Nórska, dokonca ich jazyky sú veľmi gramaticky príbuzné Angličtine, takže sa nečudujte ani tomu, že sa Švédi a Nóri výborne dokážu naučiť Angličtinu. Možno je to aj preto, preto že Vikingovia kolonizovali aj Britské ostrovy. Nech je, ako chce, no to ešte nie je zlomok úplne všetkého.

Tradície sú v dnešnej globalizačnej dobe dôležité a preto sa na ne teraz pozrieme. Začneme najprv vo Švédsku:

Ďalej bude nasledovať Nórsko, ktoré má, akoby ste to aj očakávali podobné črty v hudbe, ako Švédsko. Netreba zabúdať ani na to, že samotný Grieg vychádzal z tradičnej nórskej tradície. Tu je teda pravá nórska tradícia.

Cesta za Pizzou a Špagetami

Ako už názov hovorí, teraz navštívime Taliansko. Hoci niektorí poznajú taliansku klasickú, či populárnu hudbu, málokto pozná taliansky folklór a talianske tradície. Keďže v Taliansku, ako takom žije množstvo národov (nie len jeden taliansky národ), rozhodol som sa priblížiť určité znaky jednotlivých národov, určité hudobné tradície. Nepriblížim ale všetko, no pokúsim sa o to, čo je typické pre dannú geografickú oblasť.

Oblasti severného Talianska sú predovšetkým orientované na chorálnu hudbu a dominujú tu hlavne európske štýly, ako Valčík, či Polka. Tu je príklad takejto tradície. Je to vlastne friulská pieseň. Môže to pripomínať niečo, čo je populárne v chorvátskej Dalmácii, ako napríklad vokálny štýl Klapa.

Ako protiklad toho, čo je populárne na severe Talianska môže byť práve juh Talianska. Je to asi preto, preto že práve juh Talianska susedí s takýmito štátmi, ako Grécko, či Tunisko. Je teda typické pre tento región, že tradícia môže rýchlo čerpať s takých kultúr, ako je Grécka, či orientálna kultúra. Tu nasleduje niečo, čo mnohým pripomína typickú taliansku hudbu, ako ju poznáme mimo Talianska.

Ešte navštívime Sardíniu. Tam znie niečo, čo sa nazýva Tenore. Ide o polyfonický spev zo Sardínie, v ktorom okrem iného vystupuje aj alikvotný spev, ktorý spieva bas.

Z Moravy až na Mys dobrej nádeje

Takúto cestu podnikli Jiří Pavlica so súborom Hradišťan z Moravy a Dizu Plaatjies z Kapského mesta, aby vytvorili niečo nové. Prekvapilo to aj mňa.

Bolo to asi pred trinástimi rokmi, keď sa mi do rúk dostalo CD, na ktorom bolo nahraté niečo zvláštne. Moravské piesne, kde zneli aj africké veci a spievalo sa občas aj v Xhoštine, jedným z jazykov, ktoré sa používajú v Juhoafrickej republike. Ako sa mi podarilo neskôr dozvedieť, spojili sa Hradišťan z Moravy a skupina Amampondo z Juhoafrickej republiky, aby ľudí utvrdili v tom, že ani takéto spájanie kultúr vôbec nemôže uškodiť. Práve naopak, môže inšpirovať.

Chcete vedieť, ako takáto hudba môže znieť? Tu je ukážka.

Návšteva krajiny tisícich jazier

Voľakedy som mal veľmi zlé poznatky o fínskej tradičnej hudbe, ako takej. O Fínoch a o ich tradícii nehovoriac. Všetko sa to zmenilo, keď som len tak náhodou na rádiu Devín počul piesne akejsi skupiny. Keď povedali meno skupiny (Värttinä) a krajinu, odkiaľ sú, bol som prekvapený. Bola to fínska tradičná skupina a asi po troch rokoch som si vypočul aj o nich reláciu tiež na rádiu Devín.

Čo si o tom myslím? Fíni si na rozdiel od nás svoju kultúru vážia naozaj a vedia ju prispôsobiť dobe. To sa netýka len tejto hudobnej skupiny, ale aj iných skupín, ako som neskôr zistil. Mnohí ľudia sa veľmi hrajú na to, ako majú radi ten svoj národ. To zakrývajú nanešťastie tým, že odsudzujú iné národy a príliš fanaticky si budú hájiť tie svoje hlúposti o národe, ktoré si sami vytvorili. Fíni, ako to sami spoznáte takí nie sú. Ochotne svoje úpravy ľudových piesní vytvorili tak, aby oslovili aj poslucháčov, ktorí nepočúvajú ľudovú hudbu. Ich recept na udržiavanie tradície zaúčinkoval tak, že okrem domácej scény bodovali aj na rebríčkoch etnickej hudby, či World music. Veď, posúďte sami.

Himalajská soľ z Nepálu

V Nepále je taktiež zaujímavá hudba. Dokonca nepálska hudba na severe krajiny sa hrá v pentatonike, zatiaľ čo na juhu krajiny je počuť aj heptatonické stupnice. Na severe majú teda päť tónov, na juhu sedem. To ešte neznamená nič oproti tomu, aká je táto hudba aj napriek tomu, že Nepál je najchudobnejšou krajinou na svete.