Do krajín nových detektívok

Určite ste si všimli, že najčastejšie detektívky píšu autori zo Švédska a Nórska. Pomaly sa končí posledný zimný mesiac a keďže na severe Európy v niektorých oblastiach bývajú zimy dlhé, rozhodol som sa po nejakom čase opäť zavítať na škandinávsky polostrov. Okrem toho sú tu aj iné asociačné dôvody. Keď niekomu na um príde zima, môžu sa mu vybaviť aj severské oblasti, možno aj Vikingovia (či Variagovia) a staroseverská kultúra. Aj ja som sa istý čas touto staroseverskou germánskou kultúrou zaoberal. Či to boli runy, alebo Valkýry, bola to každopádne ich kultúra. Bral som to skôr, ako akýsi humor pre moje poviedky, či ako výsmech rôznych pangermánskych názorov takých osobností, ako bol napríklad Richard Wagner. Napriek tomu, že je reformátorom opery inšpiroval svojimi myšlienkami a hudbou Adolfa Hitlera a pri tretej nemeckej ríši netreba zabúdať ani na to, že niektorí predstavitelia SS milovali starogermánsku mytológiu. To ale nie je pravý obraz severských krajín, ani slávne detektívky od švédskych a nórskych autorov nemôžu vytvoriť obraz skutočného škandinávskeho severu. Čo napríklad taký Grieg? A skupina Abba? Je určite toho viacej, čo je známe vrámci Švédska a Nórska, dokonca ich jazyky sú veľmi gramaticky príbuzné Angličtine, takže sa nečudujte ani tomu, že sa Švédi a Nóri výborne dokážu naučiť Angličtinu. Možno je to aj preto, preto že Vikingovia kolonizovali aj Britské ostrovy. Nech je, ako chce, no to ešte nie je zlomok úplne všetkého.

Tradície sú v dnešnej globalizačnej dobe dôležité a preto sa na ne teraz pozrieme. Začneme najprv vo Švédsku:

Ďalej bude nasledovať Nórsko, ktoré má, akoby ste to aj očakávali podobné črty v hudbe, ako Švédsko. Netreba zabúdať ani na to, že samotný Grieg vychádzal z tradičnej nórskej tradície. Tu je teda pravá nórska tradícia.

Výlet do Rumunska a Moldavska

Cesta k rumunskej hudbe bola veľmi zaujímavá. Viedla totiž cez Moldavsko, no neskôr som zistil, že to nie je nič zvláštne. Samotný moldavský jazyk je totiž tiež Rumunčina, ktorá za sovietskych časov bola zapisovaná Cyrilikou. V súčastnej dobe sa zapisuje Latinkou podobne, ako Rumunčina. Čo sa týka jazyka, Rumunčinu by som mohol charakterizovať, ako Taliančinu so slovanskými a balkánskymi prvkami. Rumunčina patrí do Románskych jazykoch. Vznikla teda z ľudovej Latinčiny a je to jeden z prvých jazykov, ktorý vznikol z ľudovej Latinčiny. Zaujímavé je na tom to, že sa zapisoval Cyrilikou. Neskôr Rumuni pochopili, že ich jazyk má oveľa bližšie k Taliančine, než slovanským jazykom, ktoré toto písmo používali. Preto mnoho Rumunov sa učili v Taliansku a na talianskom základe vyhotovili rumunskú ortografiu.

V Rumunsku je dodnes živá etnická tradícia, či už v tradičnom, alebo modernom šate. Teraz som sa vám rozhodol predstaviť práve ten tradičný rumunský hudobný odev, žiadna moderná tvár rumunskej hudby.

To, čím sa Rumunsko preslávilo za hranicami svojej krajiny v ľudovej hudbe sú zrejme Lautari, alebo skupiny Taraf. Lautari, to sú rumunskí cigánski hudobníci, ktorí sa nechali okrem rumunskej hudby ovplyvniť aj tureckou, či židovskou hudbou. Malé skupiny Lautarov sa nazývajú aj Taraf. Dobrý príklad môžeme nájsť v skupine Taraf de Haidouks.

Ak chcete vedieť, ako takáto rumunská hudba znie, tu je video. Rád by som ale dodal, že aj bez Lautarov, či s nimi je v Rumunsku veľká tradícia. Na druhej strane možno, že by vďaka týmto hudobníkom takáto silná tradícia nebola. a nepreslávila by sa v rebríčkoch world music vôbec.

Na záver ešte zamierime do Moldavska a to vás presvedčí, že je to vlastne jedna a tá istá tradícia.

Cesta za Pizzou a Špagetami

Ako už názov hovorí, teraz navštívime Taliansko. Hoci niektorí poznajú taliansku klasickú, či populárnu hudbu, málokto pozná taliansky folklór a talianske tradície. Keďže v Taliansku, ako takom žije množstvo národov (nie len jeden taliansky národ), rozhodol som sa priblížiť určité znaky jednotlivých národov, určité hudobné tradície. Nepriblížim ale všetko, no pokúsim sa o to, čo je typické pre dannú geografickú oblasť.

Oblasti severného Talianska sú predovšetkým orientované na chorálnu hudbu a dominujú tu hlavne európske štýly, ako Valčík, či Polka. Tu je príklad takejto tradície. Je to vlastne friulská pieseň. Môže to pripomínať niečo, čo je populárne v chorvátskej Dalmácii, ako napríklad vokálny štýl Klapa.

Ako protiklad toho, čo je populárne na severe Talianska môže byť práve juh Talianska. Je to asi preto, preto že práve juh Talianska susedí s takýmito štátmi, ako Grécko, či Tunisko. Je teda typické pre tento región, že tradícia môže rýchlo čerpať s takých kultúr, ako je Grécka, či orientálna kultúra. Tu nasleduje niečo, čo mnohým pripomína typickú taliansku hudbu, ako ju poznáme mimo Talianska.

Ešte navštívime Sardíniu. Tam znie niečo, čo sa nazýva Tenore. Ide o polyfonický spev zo Sardínie, v ktorom okrem iného vystupuje aj alikvotný spev, ktorý spieva bas.

Z Moravy až na Mys dobrej nádeje

Takúto cestu podnikli Jiří Pavlica so súborom Hradišťan z Moravy a Dizu Plaatjies z Kapského mesta, aby vytvorili niečo nové. Prekvapilo to aj mňa.

Bolo to asi pred trinástimi rokmi, keď sa mi do rúk dostalo CD, na ktorom bolo nahraté niečo zvláštne. Moravské piesne, kde zneli aj africké veci a spievalo sa občas aj v Xhoštine, jedným z jazykov, ktoré sa používajú v Juhoafrickej republike. Ako sa mi podarilo neskôr dozvedieť, spojili sa Hradišťan z Moravy a skupina Amampondo z Juhoafrickej republiky, aby ľudí utvrdili v tom, že ani takéto spájanie kultúr vôbec nemôže uškodiť. Práve naopak, môže inšpirovať.

Chcete vedieť, ako takáto hudba môže znieť? Tu je ukážka.

Návšteva krajiny tisícich jazier

Voľakedy som mal veľmi zlé poznatky o fínskej tradičnej hudbe, ako takej. O Fínoch a o ich tradícii nehovoriac. Všetko sa to zmenilo, keď som len tak náhodou na rádiu Devín počul piesne akejsi skupiny. Keď povedali meno skupiny (Värttinä) a krajinu, odkiaľ sú, bol som prekvapený. Bola to fínska tradičná skupina a asi po troch rokoch som si vypočul aj o nich reláciu tiež na rádiu Devín.

Čo si o tom myslím? Fíni si na rozdiel od nás svoju kultúru vážia naozaj a vedia ju prispôsobiť dobe. To sa netýka len tejto hudobnej skupiny, ale aj iných skupín, ako som neskôr zistil. Mnohí ľudia sa veľmi hrajú na to, ako majú radi ten svoj národ. To zakrývajú nanešťastie tým, že odsudzujú iné národy a príliš fanaticky si budú hájiť tie svoje hlúposti o národe, ktoré si sami vytvorili. Fíni, ako to sami spoznáte takí nie sú. Ochotne svoje úpravy ľudových piesní vytvorili tak, aby oslovili aj poslucháčov, ktorí nepočúvajú ľudovú hudbu. Ich recept na udržiavanie tradície zaúčinkoval tak, že okrem domácej scény bodovali aj na rebríčkoch etnickej hudby, či World music. Veď, posúďte sami.

Himalajská soľ z Nepálu

V Nepále je taktiež zaujímavá hudba. Dokonca nepálska hudba na severe krajiny sa hrá v pentatonike, zatiaľ čo na juhu krajiny je počuť aj heptatonické stupnice. Na severe majú teda päť tónov, na juhu sedem. To ešte neznamená nič oproti tomu, aká je táto hudba aj napriek tomu, že Nepál je najchudobnejšou krajinou na svete.