Spev nevidiaceho Austrálskeho domorodca

Geoffrey Gurrumul Yunupingu sa narodil 22. Januára 1971 a zomrel 25. Júla 2017 vo veku 46 rokov. Narodil sa v Austrálii a zomrel v Austrálii, no na dvoch rozličných miestach. Patrí k austrálskym Domorodcom, ktorý ma doslova prekvapil rôznymi vecami.

Prvou vecou boli očakávania pri austrálskej hudbe. Každý totiž pozná hudbu austrálskych Aborigénov s Didgeridoo a paličkami, popritom tradičných spevov. Keď som počul niečo, ako Folk a gitaru, bol som prekvapený.

Ďalšia vec, ktorá ma prekvapila bolo to, že nevidel od narodenia. Nevedel ani braillovo písmo, nemal ani vodiaceho psa, či slepeckú palicu. Napriek tomu dokázal svojim spevom zasiahnúť srdce západného poslucháča.

Zomrel na chorobu obličiek a pečene v nemocnici v tomto roku. To som sa dozvedel až potom, čo som si vypočul jeho skladbu, na ktorú som na internete narazil. Spieval príbehy o svojom kraji, kde sa narodil v domorodých jazykoch tejto oblasti a hoci textom nebudete rozumieť, hudba niekedy prezradí dosť, než by ste očakávali. Hoci hrá na gitare, keyboarde, bubnoch, či didgeridoo, práve jeho spev ho preslávil a hneď si získal rôznych poslucháčov.

Návšteva krajiny tisícich jazier

Voľakedy som mal veľmi zlé poznatky o fínskej tradičnej hudbe, ako takej. O Fínoch a o ich tradícii nehovoriac. Všetko sa to zmenilo, keď som len tak náhodou na rádiu Devín počul piesne akejsi skupiny. Keď povedali meno skupiny (Värttinä) a krajinu, odkiaľ sú, bol som prekvapený. Bola to fínska tradičná skupina a asi po troch rokoch som si vypočul aj o nich reláciu tiež na rádiu Devín.

Čo si o tom myslím? Fíni si na rozdiel od nás svoju kultúru vážia naozaj a vedia ju prispôsobiť dobe. To sa netýka len tejto hudobnej skupiny, ale aj iných skupín, ako som neskôr zistil. Mnohí ľudia sa veľmi hrajú na to, ako majú radi ten svoj národ. To zakrývajú nanešťastie tým, že odsudzujú iné národy a príliš fanaticky si budú hájiť tie svoje hlúposti o národe, ktoré si sami vytvorili. Fíni, ako to sami spoznáte takí nie sú. Ochotne svoje úpravy ľudových piesní vytvorili tak, aby oslovili aj poslucháčov, ktorí nepočúvajú ľudovú hudbu. Ich recept na udržiavanie tradície zaúčinkoval tak, že okrem domácej scény bodovali aj na rebríčkoch etnickej hudby, či World music. Veď, posúďte sami.

Číslo berlínskej etnoscény je 17

Nie, to nie je žiadna etnoscéna. Ide o 17 členný orchester 17 hippies, ktorý hrá predovšetkým hudbu z rôznych kultúr sveta. Pravda je taká, že sú z Berlína. Niekto by možno ani nečakal, že skupina Nemcov začne hrať všetko od amerického a karibského folklóru cez Balkán a židovský Klezmer. Napriek tomu, stalo sa a musím vám potvrdiť, že naozaj ich hudba stojí za to. Je plná života a tento orchester nie je populárny v Nemecku, ale aj vo Francúzsku, či určite aj v iných kútoch sveta.

Na tento orchester som narazil asi v roku 2010, kedy som sa venoval balkánskej hudbe. Keď som si vypočul okrem tých skladieb, ktoré sa ocitli na balkánskych kompiláciách aj iné skladby hneď som videl, že to bude niečo zaujímavé. Veď tento orchester nehral len balkánsku, či etnickú hudbu, ale taktiež nepohrdol ani dielami známych umelcov. Texty tejto hudobnej skupiny sú v Angličtine, Francúzštine a samozrejme v Nemčine.

Vypočujte si známu židovskú klezmerovú skladbu Vlak 7:40.

Balkánsky Pop-folk

V období, keď som sa venoval balkánskej hudbe som práve vďaka rôznym internetovým rádiám narazil na inú balkánsku hudbu, ktorú západné spoločnosti vydávajúce etnickú hudbu neprezentovali. Jedná sa o Pop-folk, čiže populárnu hudbu s tradičnými vplyvmi, ako aj vplyvmi národov, ktoré mali vplyv na národy Balkánu, myslím hlavne na osmanskú, či grécku kultúru. To sa týka hlavne Srbska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej hory, Macedónska, Albánska, Bulharska, Grécka a Albánska. Pozor, aj v niektorých oblastiach Chorvátska, či v Slovinsku je Pop-folk veľmi dobre známy. Myslí sa hlavne na juhoslovanský Turbo-folk, bulharskú Čalgu, rumunské Manele, grétsku Lajku a albánsku Tallavu.

Tu nasleduje ukážka z Pop-folku, čo vlastne v krajinách bývalej Juhoslávie znamená akýsi potomok Turbo-folku.  Znamená to, že dnešný Pop-folk sa skôr podobá na Čalga pop, než na Turbo-folk. Neveríte, presvedčte sa.

Slovenská World music

Možno niektorí z vás počuli o Mirovi “Žiarislavovi” Švickom. Je známy svojou slovenskou world music s textami na typické slovenské a slovanské témy. Môže to byť jeho vlastná tvorba, alebo folklórna tvorba, tiež je známy svojou hrou na Fujaru a iné ľudové nástroje. Môžem prehlásiť, že je to jeden z ľudí, ktorý sa rozhodol tvoriť pravú slovenskú World music. Môžem to pokojne pomenovať aj etnickou hudbou, no myslím si, že tento pojem by jeho hudbu nevystihoval. Veď posúďte sami.

Himalajská soľ z Nepálu

V Nepále je taktiež zaujímavá hudba. Dokonca nepálska hudba na severe krajiny sa hrá v pentatonike, zatiaľ čo na juhu krajiny je počuť aj heptatonické stupnice. Na severe majú teda päť tónov, na juhu sedem. To ešte neznamená nič oproti tomu, aká je táto hudba aj napriek tomu, že Nepál je najchudobnejšou krajinou na svete.