Spojenie Berberského (Tuaregského) a Etiópskeho

Alhousseini Anivolla z Nigeru a Girum Mezmur z Etiópie sa spojili, aby vytvorili na jednej strane niečo odlišné, ale predsa len z časti spoločné.

Ako sa píše na stránke World music central, tento album obsahuje skladby v pentatonických stupniciach, opakujúce sa grúvy, hypnotické džemovanie a zvuky gitary. Kombinácia púštneho Bluesu z Nigeru a džezových plyvov z Etiópie vytvára unikátnu syntézu dvoch kultúr.

Keď som si vypočul hudbu na tomto albume, bol som prekvapený. Dve rozdielne kultúry sa výborne spojili, aby vytvorili niečo na báze niečoho, čo ich spojuje a nie len tieto kultúry. Veď v Džeze a Blueze sa tiež stretneme s rovnakým typom pentatoniky, ako aj pri tejto hudbe.

O tom, že informácie o tejto skladbe neklamali sa môžete presvedčiť aj sami v krátkej video prezentácii.

Pokiaľ vás tento album očaroval na toľko, že si ho chcete vypočuť celý, môžete tak urobiť na rôznych stránkach na počúvanie hudby on-line.

Dinastía Torres – Marimby z Kolumbie

Kolumbijská kapela Dinastía Torres vydali tento rok svoj album Los Duendes de la Marimba, čo môžeme z Španielčiny preložiť, ako Marimboví škriatkovia.

Hoci marimbové orchestre sú typické najmä pre strednú Ameriku, tento neobvyklý paradox pre Kolumbiu ma poriadne prekvapil. O tom, že marimba patrí medzi perkusívne hudobné nástroje už písať nemusím. Veď to sami uvidíte, keď si vypočujete hudbu tejto unikátnej kapely. Kolumbia sa snáď každému tanečníkovi, či poslucháčovi latinsko-amerických tancov a hudobných žánrov asociuje hlavne s Cumbiou, než s marimbami. Na tichomorskom pobreží tejto krajiny žijú Afro-kolumbijčania a pokiaľ sa niekto z vás zaujíma aj o africkú hudbu, najmä z oblasti západnej Afriky, každému na um príde perkusívny hudobný nástroj balafón. Balafón môže byť jedným z predkov prvej marimby. Ak ešte stále pochybujete, skúste si porovnať konštrukciu balafónu aj marimby, vypočuť si zvuk oboch týchto hudobných nástrojov a určite uveríte.

Dinastía Torres je hudobnícka rodina pochádzajúca z mesta Guapi, ktoré sa nachádza v regióne Cauca. Práve tento región sa nachádza v juhozápadnej časti Kolumbie na tichomorskom pobreží a je známy najmä touto hudbou.

Keď som po prvý krát počul tento unikátny hudobný projekt bez toho, aby som vedel o tejto kapele sa mi okamžite vybavila Afrika, najmä jej západná časť. Tam boli takéto zoskupenia na každodennom poriadku. Napriek tomu sa mi nepozdával názov. “Ak by to bola kapela z Afriky, volila by najskôr anglický, alebo francúzsky názov. Občas by mohla mať názov v Portugalčine, pokiaľ by išlo o kapelu z oblasti subsaharskej Afriky, ale prečo má názov v Španielčine?” Vedel som, že jedinou krajinou, kde sa dá dohovoriť po Španielsky v Subsaharskej Afrike je Rovníková Guinea. Bol som prekvapený keď som zistil, že táto kapela pochádza z Kolumbie. Napriek asociáciám, ktoré sa okamžite nám vybavia, keď si predstavíme hudbu z Kolumbie sú aj skutočnosti, ktoré spomínam vyššie.

Pozor: Na Youtube sa nenachádza žiadne video k tejto kapele. Preto som si musel pomôcť službou Spotify. Tento album pokojne môžete nájsť aj na Deezery, Youtube music, či na iných internetových službách, kde sa bežne počúva hudba.

Zdroje: Sounds and Colours

 

Tarantella: Od nebezpečného druhu pavúka až po tanec

Tarantella je najpopulárnejší tradičný tanec v južnom Taliansku. Existuje množstvo druhov tohto tanca a aj množstvo mien: Tammurriata v Campanii, Pizzica v Salente a podobne. Ak vám meno tohto tanca pripomína nebezpečného pavúka, ktorý je známy aj, ako tarantula, tento tanec sa vraj zvykol tancovať potom, čo niekoho uštipla práve tarantula. Dosiaľ sa nevie, či to je pravda. Jedno je ale isté. Tento tanec má svoje korene v starogréckych Bakchanáliách, sprievodoch boha vína a veselia Bakcha (Dionýza). Nie je to nič nezvyčajné. Veď celý tento región voľakedy patril aj Grékom. Počas rímskej vlády boli tieto oslavy potláčané, ale v novoveku sa tento tanec objavil na neapolských dvoroch.

Tamburíny, akordeóny a mandolíny, ako aj rýchle tempo a zvyčajne 6/8 rytmus je typický pre Tarantellu.

Keď som prvý krát počul tento druh talianskej hudby, počul som ho samozrejme v jednom z juhotalianských jazykov. Je ťažké označovať tieto jazyky za dialekty. Bolo to pre mňa niečo cudzie, z čím som sa v talianskej hudbe stretol. Bolo tam niečo exotické, čo sa nedá slovami pomenovať. Samotný tanec, ako aj juhotalianské jazyky vytvorili niečo netypické pre to, čo sa mi voľakedy spájalo s Talianskom. Keď som zistil, že tento hudobný štýl odkazuje na už spomínané Bakchanálie, hneď mi svitlo. Pri tomto druhu hudby máte veľkú chuť sa veseliť a zabávať a keď si ešte k tomu prirátam víno skutočne to vyzerá tak, akoby vás uštipla tarantula a chcete sa z tohto jedu dostať, tak to chcete takouto tanečnou a hudobnou medicínou vyliečiť. Počul som rôzne druhy Tarantely, ako aj už spomínanú samostatnú Tarantellu, tak aj Pizzicu a Tammuriatu, či aj obyčajné moderné prevedenie tohto talianského tanca.

Ak si chcete vypočuť veľmi rýchlu Tarantellu, Pizzica je ten správny tanec a možno vás vylieči nie len od jedu Tarantuly, ale aj od vašich trápení.

Pokiaľ si zvyknete pustiť hudbu cez Spotify, aj tam nájdete niekoľko zaujímavých prehrávacích zoznamov s týmto hudobným žánrom. Ani v tomto prípade neobídem Salentínsku Pizzicu.

Djembe versus kora: Porovnávanie hudobných nástrojov z rovnakej oblasti

O tom, čo je djembe a čo je kora si môžete prečítať články na tomto blogu. Napriek tomu som sa rozhodol, že porovnám tieto hudobné nástroje už preto, preto že sú z rovnakej oblasti sveta, zo západnej Afriky. Tak, poďme na to:

1. Druh hudobného nástroja

Djembe patrí medzi blanozvučné hudobné nástroje, je to teda perkusívny nástroj. Kora patrí medzi strunové hudobné nástroje, no napriek tomu je ju ťažké zaradiť medzi harfovité, či lutnovité strunové nástroje.

2. Hudobná zložka

Hudba sa skladá zo zložiek, ako sú rytmus, melódia, farba zvuku, tempo ATĎ. Keďže djembe patrí medzi perkusie bez určenia výšky tónu podobne, ako všetky membranofóny, pre tento hudobný nástroj je charakteristická iba rytmická zložka. Naproti djembe stojí kora a ako spomínam vyššie, patrí medzi strunové hudobné nástroje. Je na nej možné hrať ako aj rýchle rytmické skladby, tak aj pomalé meditatívne skladby. Preto jej hlavnou zložkou je melódia.

3. Podľa triedy obyvateľstva

V regióne, kde sa vyskytujú djembe a kora boli ľudia rozdeľovaní na rôzne spoločenské triedy (kasty). Platí to aj v tomto prípade. Djembe používali ľudia z remeselníckej kasty, čiže hráči na djembe sa nezaraďovali medzi hudobníkov, ale medzi ľudí, ako boli napríklad kováči, či rezbári. Hráči na koru napriek tomu hráči na koru zastávali oveľa vyššie postavenie. Boli to takzvaní Grioti, západoafrickí Bardi.

4. Podľa dostupnosti na trhu

Konečne tu nastupuje časť, ktorú by niektorí ľudia čakali medzi prvými, ale hudba má v skutočnosti úplne inú cenu, než je predávaný tovar. Niekedy si stačí zobrať do úvahy vyššie spomínané porovnávacie faktory, alebo zložitosť hry na tieto hudobné nástroje a výsledok je jasný. Djembe je oveľa populárnejšie na trhu a lacnejšie, než kora. Okrem toho kora je oveľa zložitejšia na hru a hudobné krúžky, kde sa vyskytujú najmä pohárové bubny, ako napríklad djembe sú oveľa populárnejšie, než kurzy hry na koru. Okrem toho nepoznám žiadny kurz hry na koru ani na Slovensku, ani v Českej republike. Možno nejaké kurzy existujú v Rakúsku, Nemecku, či vo Francúzsku, Anglicku, alebo USA.

Potulní speváci z celého sveta

Občas som na tomto blogu písal aj o rôznych potulných spevákoch. Veď aj u nás sa vyskytovali igrici. Okrem nich existujú aj trubadúri, bardi, guslari a mnohí iní. Teraz si tu predstavíme rôzne umenia potulných spevákov. Veď umenie sa dá pestovať aj na ulici a pred tým na kráľovských dvoroch, či medzi prostým ľudom.

Pre tých, ktorí sa venovali dejinám hudby slovo Trubadúr nie je neznáme. Sú to potulní skladatelia, básnici a reprezentanti dvorného svetského umenia. Často ich doprevádzali hráči na hudobné nástroje “minstreli, igrici”. Vyskytovali sa najmä na území Provensálska a teda aj ich texty boli v tomto jazyku.

Asi takto sa začala reprezentovať pouličné muzicírovanie. Niekedy nastáva ale situácia, kedy oveľa lepšie je kráčať iba jeden s hudobným nástrojom a spievať. Takýmto príkladom môžu byť Nineráši. Ninera je hudobný nástroj, ktorý je známy aj, ako Hurdy-gurdy. Tento hudobný nástroj sa s kostolov dostal aj medzi obyčajný ľud.

Naša ďalšia zastávka bude na Ukrajine. Tam sa zrodilo umenie Kobzárov. Sú to potulní speváci, ktorí hrali na kobze, či bandure. Treba dodať, že sovietsky režim voči nim vystupoval veľmi kruto. Po páde Sovietskeho zväzu sa toto staré minstrelské umenie opäť na Ukrajine obnovilo.

Teraz sa presunieme trochu na juh na balkánsky polostrov. Na území Srbska, Albánska, občas aj Chorvátska, či Bulharska sa vyskytujú speváci ľudovej epiky hrajúci na hudobný nástroj gusle. Práve preto sa nazývajú aj guslari.

Keď sme už na Balkáne, nemôžeme zabudnúť ani na Turecko. Tam bolo voľakedy populárne umenie potulných sufistických básnikov a hráčov na hudobný nástroj saz, Aşıkov. Ich hudba mohla znieť asi takto:

Čo tak zamieriť do našej africkej pravlasti? Aj keď sa neocitneme v regióne, odkiaľ naši predkovia emigrovali do rôznych končín sveta, ale ocitneme sa na západe Afriky. Práve tam sa nachádzajú Grioti známi aj, ako Dželi, či Gevel. Sú to africkí Bardi, ktorí nie sú len vynikajúci speváci, ale aj hráči na rôzne hudobné nástroje. Medzi najznámejšie hudobné nástroje patrí africký strunový nástroj Kora.

Konečne naše kroky zamieria blízko oblasti Afriky, odkiaľ začal migrovať človek do všetkých kútov sveta. Sme v Etiópii, kde je populárny štýl potulných spevákov Azmariov. Slovo “Azmari” znamená v Amharčine “ten, kto chváli”. Doprevádzajú sa buď na jednostrunové husle masenko,

alebo na lýru krar.

Baul je hudobný žáner, ktorý je spojením sufických a hinduistických tradícii v Bengálsku, teda v indickom západnom Bengálsku a štáte Bangladéš. Kombináciou toho je úžasný mystický hudobný žáner.

 

Gajdy na celom svete

Gajdy sa v Češtine nazývajú Dudy, v Angličtine Bagpipe, ale existuje množstvo gájd a mien pre tento hudobný nástroj.

Vo svete sú veľmi dobre známe škótske gajdy.

Aj v Írsku existujú gajdy. Tie sa ale nazývajú uilleann pipes.

Teraz zavítame na Balkán. V Rodopských horách na juhu Bulharska sa v tunajšom folklóre používa kaba gajda.

Teraz sa ale z Bulharska dostaneme cez Čierne more do Turecka, potom na sever, kde žije etnikum Lazov. Toto etnikum vo svojej hudbe používa gajdy Tulum.

Teraz zavítame do Tuniska. Tam sa používa hudobný nástroj Mezwed (mezoued). Mimochodom gajdy, ako hudobný nástroj bol už populárny v starovekom Grécku, ale o jeho rozšírenie sa pričinili najmä Arabi. Európania si potom gajdy modifikovali, ale nie len Európania, ako sami zistíte.

Ako som už spomínal, existuje množstvo gájd. Málokto ale vie o takzvaných elektronických gajdách. Na ne vám zahrá človek z Astúrie z umeleckým menom Hevia.

Na záver ukážka slovenskej gajdošskej tradície z Horehronia.

Black string z Kórei: Kórejská mystika s modernými vplyvmi a improvizáciou

Ak hľadáte kombináciu Jazzu, pokusov a kórejskej tradície, kapela Black string. Je tu počuť okrem tradičných strunových nástrojov, ako Komungo aj flautu Tegüm, elektrickú gitaru a mnohé iné hudobné nástroje.

´V roku 2019 som si začal všímať nový trend kórejskej World music. Čo sa týka kórejskej a hlavne juhokórejskej hudby, poznáme jedine K-Pop a tradičnú hudbu takmer vôbec nepoznáme. Ak si ju vypočujete a počuli ste už čínsku tradičnú hudbu zistíte, že kórejská tradičná hudba sa vôbec nepodobá na čínsku, či japonskú tradičnú hudbu. Keď k tomu pridáme nejaké vplyvy západnej hudby, ako je napríklad Jazz získame niečo plné improvizácie a ďalekovýchodnej symboliky a mystiky. Takto by som mohol charakterizovať hudobný jazyk kapely Black string.

26. septembra 2019 táto kapela nahrala svoj nový album Karma. Dočkáte sa na ňom presne toho, čo popisujem vyššie. Nechýbajú tam ani tradičné kórejské vokály, takže pre milovníkov ázijskej hudobnej mystiky Black string zaručuje to, čo očakávate.

Najprv nasleduje ukážka vystúpenia tejto kapely na Youtube.Pripravte sa na kórejské hudobné pokusy.

Na záver nasleduje ich nový album Karma, ktorý som už spomínal.

Besh o droM oslavuje

Maďarská kapela Besh o droM, ktorá bola založená v roku 1999, tento rok oslavuje svoje dvadsiate výročie. Táto kapela sa môže právom zaraďovať medzi kapely štýlu World music.

Besh o droM vo svojej hudbe kombinuje maďarské a cigánske tradície s tradíciami Balkánu, Stredného východu a moderných hudobných postupov. V jej hudbe môžeme počuť, ako cigánsky džbán Kanna a maďarský cimbal, tak aj balkánsky kaval, pohárový bubon darbuka, tak aj orientálnu flautu ney. Okrem moderných rytmov môžeme v ich hudbe nachádzať aj stopy po rumunských, či cigánskych rytmoch, balkánskych nepravidelných rytmoch aj rytmy Turecka, Afganistanu a iných krajinách orientu. Čo sa týka melódii, môžeme tu nájsť moderné nápevy, maďarské tradičné nápevy, ale vyskytnú sa tu nápevy aj z Balkánu, Egypta, Turecka a iných krajín orientu. Na jednu vec, ktorá je typická pre túto kapelu nie je možné zabudnúť. Je to saxofón, ktorý môžeme nájsť skoro v každej piesni tejto kapely. Saxofón zvykne hrať balkánske melódie, takže na svoje si určite prídu aj milovníci toho, čo uši World music nazývajú, ako Balkánska hudba.

Ukážka ich hudby nie je síce z tohto roku, ale aj tak vám postačí na to, aby ste spoznali hudbu tejto maďarskej kapely. Táto kapela totiž búra predsudky o Maďaroch, ako o veľkých nacionalistoch a šovinistoch. Myslím si, že táto kapela robí dobré meno nie len maďarskej hudobnej scéne World music, ale aj východoeurópskej odnože World music.

Kto má vytvorený účet na Spotify, tu je album skupiny Besh o droM s tým najlepším z ich hudobnej tvorby.

Minyo Crusaders – Kombinácia Latinskej Ameriky a Afriky s Japonskom

Minyo je ľudový spev v kórejskej a japonskej tradičnej hudbe. Táto kapela, hoci pochádza z Japonska, svojou hudbou navštívila Latinskú Ameriku, Karibskú oblasť, či Afriku. Spája tradičné japonské námety z už spomínanou hudbou vyššie. Viete si napríklad predstaviť japonskú tradičnú hudobnú pieseň v štýle Cumbia, či Reggae? Každému sa to môže zdať čudné a nemožné. Napriek tomu som sa aj ja sám presvedčil o tom, že možné to je. Ich nový album “Echoes of Japan“, ktorý sa ocitol aj v rebríčkoch World music je toho dôkazom. Je to akási fúzia Latina, Afrobeatu, Reggae a iných hudobných žánrov s japonskou tradičnou hudbou.

Ako predstava pre hudobných konzervatívcov je to nepredstaviteľné. Pre hudobných liberálov, medzi ktorým patrím aj ja možno povedať “prečo nie”. Ak to bude znieť dobre, môže byť to veľmi zaujímavé.

A ako to hudobne znie? Nech sa páči, tu je ukážka.

Môžete si pokiaľ máte Spotify, vypočuť aj ich spomínaný album vyššie.

Čo je nové v Afrike?

Ako dieťa som sa zaujímal o africkú hudbu. Vtedy som sa dostal do kontaktu z hudbou Deep forest, kde boli použité vzorky africkej hudby v ich skladbách. Neskôr som si začal kupovať CD s africkou hudbou, či počúvať programy venujúce sa etnickej hudbe. Tam som narazil aj na africkú hudbu a zistil som, že hoci v rôznych afrických krajinách sú úradné jazyky, ako Angličtina, Portugalčina, či Francúzština, mnohí speváci spievajú v jazykoch etník, z ktorých pochádzajú. Napríklad youssou n’dour síce pochádza zo Senegalu, kde je úradným jazykom Francúzština, hoci spieva po Francúzsky aj po Anglicky, ale veľmi často spieva vo Wolofčine, jednom z domorodých jazykov tejto krajiny. Potom som sa dozvedel, že nakoľko je množstvo etnických skupín v rozličných krajinách subsaharskej Afriky zistil som, že európske jazyky a Swahilčina sa stali jazykmi, ktoré používajú rôzne etniká, aby sa medzi sebou dohovorili mimo ďalších minoritných jazykov rôznych etník. Napríklad v Nigérii sú najmä tri základné etniká (Hausa, Igbo a Yoruba). Popri nich sú v tejto krajine ďalšie menšie etnické skupiny. Možno aj kvôli tomu je úradným jazykom Angličtina v tejto krajine, ibaže obyvatelia Nigérie používajú niečo, ako anglický Pidžin, či Kreol. Je to ich vlastná Angličtina, ktorú používajú na dorozumievanie sa.

O tom, ako znie africká hudba som mal vytvorenú predstavu len na základe relácii o World music. Ako dosť často spomínam na tomto blogu, World music nie je úplne všetko. Alebo ešte inak, ku nám sa dostanú len určité veci z Afriky. Nehovorím, že tieto veci nie sú kvalitné. Majú svoju kultúrnu hodnotu.

Chcete ale vedieť, čo teraz letí v Afrike, najmä v anglicky hovoriacich krajinách tohto čierneho kontinentu? Ak vám to pripomína niečo z Jamajky, tak je celkom jasné, že potomkovia bývalých čiernych otrokov sa asi takto chcú spojiť s ich príbuznými, ktorých odvliekli za oceán. Zaujímavé je na tom to, že aj ľudia z krajín, odkiaľ sa nevyvážal ľudský tovar za Atlantický oceán sa tiež chcú hudbou spojiť s potomkami Afričanov na Jamajke, či na Trinidade a iných afro komunitách za oceánom. Opäť sa potvrdilo, že hudba spája ľudí.