Šaban Bajramović, kráľ cigánskej hudby

Šaban Bajramović sa narodil 16. apríla 1936 v Niši, zomrel 8. júna 2008 vo veku 72 rokov vo svojom rodnom meste. Bol to srbský rómsky spevák, ktorý ako prvý nahral rómsku hymnu. Tú skomponoval Žarko Jovanović, no málokto z Rómov u nás vie, kto ju skomponoval.

V Niši vyštudoval štyri roky základnú školu a potom sa vybral svojou hudobnou cestou. V devätnástych rokoch utiekol z armády kvôli láske. Za dezerciu bol uväznený tri roky na ostrove Goli otok. Vo väzenskom orchestry hrával rôzne džezové skladby od interpretov, ako boli Louis Armstrong, alebo Frank Sinatra.

Potom konečne začala jeho hudobná kariéra. Ako prvé bolo jeho účinkovanie so skupinou Crna mamba (čierna mamba), s ktorou hral aj Indirovi Gandhimu v Indii. Odtiaľ dostal titul kráľ Rómov. Nemyslite si, že vyhrával len už spomínanému indickému politikovi. Aj Josip Broz Tito si vypočul jeho aj so skupinou, v ktorej účinkoval. V skorých deväťdesiatych rokoch nahral spomínanú rómsku hymnu Dželem dželem (Đelem, đelem).

V tom čase sa rozhodol hrať na javiskách so slnečnými okuliarmi. To ešte stále nebolo všetko. Začal spievať s kapelou Mostar Sevdah reunion, ktorá hrala takzvaný bosniansky  bluez “Sevdalinku“. A ako to znie?

Ak si myslíte, že Šabi, ako Šabana Bajramovića prezývali nenačrel aj do Salsy, ste na omyle. Chorvátska skupina inšpirovaná kubánskou hudbou Cubismo a známy kráľ cigánskej hudby sa spojili a tu je výsledok.

Ako som spoznal hudbu tohto cigánskeho hudobníka a vôbec kráľa cigánskej piesni, ako sa mu hovorí? Za to môže Goran Bregović, známy skladateľ a človek, ktorý preslávil balkánsku dychovku vo svete. Práve v jednej z jeho piesní Šaban Bajramović účinkoval.

No a pokiaľ poznáte pieseň Bubamara, tak za ňou stojí aj Šaban Bajramović a to práve vo filme, ktorý túto pieseň preslávil aj u nás. Možno tušíte, že ide o film Čierna mačka a biely kocúr od Emira Kusturicu, s ktorým spolupracoval pri filmovej hudbe aj vyššie menovaný skladateľ Goran Bregović. Na Youtube už nie je práve tá pieseň, kde Šaban Bajramović spieva. Môžte si napríklad nájsť album Black cat, white cat napríklad v službe SpotifY, či v Deezery, no budete sa musieť zaregistrovať, aby ste si mohli túto skladbu vypočuť. Prezradím vám, že táto skladba je hneď prvá na albume. Práve tieto dve spomínané skladby ma priviedli na stopu tohto známeho hudobníka. Dokonca som na internete našiel nahrávky, kde spieval, ako mladý. Keby som bol tušil, že Šaban Bajramović práve v tom období, kedy som začal balkánsku hudbu počúvať už nežije, možno by som to vnímal, ako akúsi intuíciu. Šaban Bajramović totiž zomrel asi pred desiatymi rokmi a práve v tomto období som začal počúvať jeho hudbu podobne, ako aj hudbu iných balkánskych, či rómskych kapiel z tejto oblasti. Toto všetko som sa dozvedel asi po dvoch rokoch, čo som jeho hudbu začal počúvať.

Na záver si doprajme ešte jednu skladbu od Šabana Bajramovića.

Bezpečnú cestu s Rómami

Latcho drom (lačo drom), čiže bezpečná cesta. Takto sa nazýva francúzsky film režiséra Tonyho Gatlifa. Je to film postavený, ako už názov napovedá na ceste Rómov z Indie do Španielska. Zaujímavé je na tom to, že dialógy tam skoro žiadné nie sú, za to je tam veľa hudby. Medzi prezentáciami Rómov je aj Slovensko a žena, ktorá spieva o Osvienčime. Kto vie po Rómsky, určite tejto piesni bude rozumieť. Existuje ale množstvo dialektov Rómčiny, takže neviem, čomu všetkému budete rozumieť. Okrem toho niektoré rómske skupiny nebudú spievať po Rómsky.

Čo sa týka Rómov hovorí sa, že prišli z indického štátu Rádžastan. Dodnes je tam rómska komunita. Ich jazyk patrí ku Indo-iránskym jazykom, no tento jazyk obsahuje aj grécke, či arménske slová a ešte slová z jazykov krajín, kde žije rómska komunita. Niektoré slová sú dokonca poslovančené. Tak napríklad pekné dievčatá povieme v našej karpatskej Rómčine “šukar čaje”, no v Srbsku povedia “čaje šukarije”. Niektoré dialekty Rómčiny nemusia si byť vôbec podobné a často Rómovia zo Srbska nemusia rozumieť Rómom z Česka, no môžu rozumieť napríklad Rómom z Macedónska.

Čo sa týka ich kultúry, Rómovia v rôznych krajinách splynuli s kultúrou krajiny, kde žijú. Používajú aj jazyk krajiny, kde žijú, hoci ovládajú aj Rómčinu.

Istý čas som počúval aj rómsku hudbu, ale pozor, hudbu balkánskych Rómov. Veľmi ma prekvapilo, ako niektoré rómske kapely bez znalostí notového zápisu vedia zahrať niektoré skladby pre mňa až s veľmi náročnými pasážmi. Napríklad v článku o balkánskych dychovkách a o ích hudobných vojnách spomínam isté známe rómske kapely z Rumunska a zo Srbska, no nemusí sa toto dotýkať iba balkánskej dychovky. Niektoré rómske kapely skúšajú dokonca hľadať svoj rómsky pôvod. Aj s názvami tohto etnika je to všelijaké. Názvy, ako Gitanos, Gypsies pochádza zo slova “Egypt. Predpokladalo sa, že vraj prišli z Egypta, no názov Cigány, Cigáni, Cikáni, Zigeuner pochádza z gréckeho slova “cinganos”, čiže nedotknuteľní. Z toho vyplýva, že určiť ich skutočný pôvod bolo veľmi zaujímavé a pojem Rom v Rómčine sa prekladal, ako “pán domu”, alebo “manžel”. Teórie sú rôzne, no podľa jazyka do úvahy prichádza najskôr práve India.

Takže, zapozerajte sa do cesty Rómov a pocestujte si trochu s nimi

Drumbľa z Rádžastánu

Drumbľu poznáme veľmi dobre aj u nás na Slovensku. Je to vlastne perkusívny brnkací hudobný nástroj (lamelofón), pri čom jeho rezonátor je naša ústna dutina. Možno aj preto ju niektorí volajú aj ústnou harfou (Mouth harp). Keď som ale ukázal niekomu vietnamský variant Drumble mysleli si ľudia do vtedy, že Drumbľa je náš slovenský nástroj. Hovorí sa ale, že prvý nákres tohto hudobného nástroja sa našiel niekde v čínskych jaskyniach. Existuje mnoho variant Drumblí, ako aj veľa mien pre tento hudobný nástroj.

Na Slovensku ho voláme Drumbľa, v Česku Brumle, v Anglicku Jew’s harp, v Nemecku Maultrommel, v rôznych turkických oblastiach Ruska Komuz a ešte inak. V Indii a Nepále tento hudobný nástroj nazývajú Morsing, alebo Murchunga (Murčunga). Toto je ukážka práve Murčungy, alebo Murčungu z Indie zo štátu Rádžastán. Keďže z Rádžastánu prišli aj Rómovia do Európy, dovolím si na záver malú poznámku. Vraj aj rómski kováči u nás a v Česku vyrábali Drumble. Čo, ak teda tá naša Drumbľa prišla z Indie….

Radšej si pozrite video, ktorý vás presvedčí o tom, že Drumbľa je skutočne globálny hudobný nástroj.