Africké bubnovanie

Ak sa povie slovo “Afrika”, každému na um prídu rôzne africké bubny. Mnohí z vás si totiž predstavujú africkú hudbu, ako niečo, kde sa bubnuje a rôzne kmeňové piesne. Ak je to tak, je to čiastočne pravda. Dokonca aj vy určite ste si všimli isté bubny v rôznych obchodoch so suvenírami, veľké, či malé. Mnohé z týchto bubnov sú totiž Djembe (Džembe) z Afriky. Aj u nás sa nájdu ľudia, ktorí vyučujú hru na tento hudobný nástroj. Existujú aj iné africké bubny.

Africká hudba hraná na bubnoch je zväčša polirytmická. Znamená to, že dve, prípadne tri skupiny hráčov (alebo dvaja, či traja hráči) hrajú odlišné rytmy. Hovorí sa, že na začiatku bol rytmus. Priniesol si ho človek, keď migroval z Afriky do ostatných končín sveta. Africké bubnovanie má svoje uplatnenie ako pri rôznych tancoch, tak aj pri rôznych rituáloch, ktoré sa spájajú s čiernym kontinentom.

Ako znie taká africká bubnová hudba? Tu je ukážka:

Pre tých, ktorí používajú Spotify je tu na vypočutie playlist s rôznymi africkými rytmami.

Africké Djembe

Djembe (čítajte Džembe) je tradičný pohárový bubon, ktorý môžeme nájsť na západe Afriky v oblastiach, kde žije národ Mandingov. Sú to teda krajiny, ako Burkina, Senegal, Mali, alebo Guinea a v iných krajinách západnej Afriky. Niektorí tento bubon omylom nazývajú aj bongo, no bongá sú úplne iné bubny, než bubny djembe. Pozor, môžete si ho pomýliť napríklad aj s darbukou, či tonbakom.

Slovo Djembe vraj vzniklo z bambarských slov “Anke djé, anke bé”, čo môžeme preložiť, ako “všetci sa zhromaždite v pokoji”. Možno aj preto sa tento pohárový bubon používa napríklad pri rôznych bubnových kruhoch. Čo sú to bubnové krúžky, či bubnové kruhy, to si vysvetlíme na konci článku. Ak chcete odlíšiť napríklad Djembe od Darbuky, tak Djembe sa ladí pomocou lán, zatiaľ čo Djembe sa ladí šraubmi. Zvukovo má zvyčajne Djembe oveľa mäkší zvuk, než darbuka. No a potom tonbak a darbuka sa používajú na strednom východe, darbuka okrem toho v severnej Afrike, zatiaľ čo Djembe sa používa v subsaharskej Afrike. Aj korpus nástroja veľa prezrádza. Darbuka je totiž vyrobená z kovu, zatiaľ čo djembe je vyrobené z dreva.

Djembe sa spája s mandickou kastou kováčov Numu. Neboli to iba kováči. Vyrábali aj predmety z dreva, napríklad rôzne masky. Možno aj preto sa nič nevie o prvom hráčovi na djembe, “djembefola”, preto že mandingskí bardi Grioti vôbec djembe nepoužívali. Táto kasta migrovala aj do iných kútov západnej Afriky a tak môžeme tento hudobný nástroj nájsť aj v iných okolitých krajinách, ktoré susedia so štátom Mali. Existujú rôzne legendy o tom, ako djembe vzniklo. Jedna z nich znie takto:

Bolo to veľmi dávno, keď iba šimpanzy hrali na bubny a keď ešte ľudia bubny nepoznali. V tých časoch žil lovec So Dyeu, veliteľ všetkých lovcov. Keď raz išiel na poľovačku do lesa, všimol si na strome šimpanzy, ktoré jedli ovocie a zabávali sa hrou na bubon. “Tá čudná vec znie prekrásne,” povedal si a dostal nápad. Nasledujúcu noc nastražil pascu pod strom. Ráno blízko jeho tábora sa ozval nárek. So dyeu vyšiel von zo svojho stanu do lesa a čo nevidí? Všetci šimpanzy nariekali, preto že pasca chytila ich bubeníka. Lovec okamžite vypustil za nimi psa a šimpanzy sa stratili z lesa. Potom lovec chytil bubeníka a priviedol ho do dediny. Náčelník dediny mu povedal. “Tak to bol ten zvuk, ktorý sme počuli. Spravil si výbornú vec. Za to ti dám za ženu svoju dcéru.” Odvtedy sa šimpanzy búchajú po hrudiach.

Toto je jedna z legiend, ktorú si rozprávajú Mandingovia a príbuzné etniká. Realita je dnes taká, že djembe sa nevyrába len v Afrike. Djembe môžete nájsť napríklad aj v obchodoch s exotickým tovarom. Tam nájdete indonézske djembe, ktoré nemusí byť vôbec kvalitné. Od tých tradičných djembe z Afriky ho môžete spoznať tak, že je vyrobené z dvoch častí dreva, pri čom tradičné africké djembe sa vyrába len z jedného kusa dreva.

Dnes v Nemecku, Anglicku, v Amerike, ale aj v Česku, na Slovensku a v mnohých ďalších krajinách sa vyučuje hra na tento hudobný nástroj. Existujú dokonca rôzne skupiny, kde sa djembe používa na intuitívne bubnovanie. Určite aj na internete môžete nájsť rôzne výukové videá hry na tento hudobný nástroj.

Pozrite si ukážku takejto hodiny. Ako sami zistíte, zvyknú tieto hodiny vyučovať aj ľudia z krajín, kde žijú napríklad aj etniká, ako Malinké, ktoré tiež hrajú na djembe. Preto som sa rozhodol pre video s majstrom hry na tento hudobný nástroj z Guiney. Kto vie po Anglicky, určite mu porozumie, prípadne sa mu pozerajte na ruky, ako hrá a počúvajte.

Víta vás Tombak opäť v Iráne

Hoci som tu už o iránskej hudbe niečo uverejnil nedá mi to, aby som sa opäť nezastavil pri mystike bývalej perzskej ríši, ktorej územie zahŕňa aj štát Irán. Dnes sa v tomto štáte hovorí novoperzským jazykom Farsi, ktorý sa zapisuje perzským variantom arabského písma. Zaujímavé na Perzštine je to, že niektoré slová máme s nimi spoločné. Pozor, to platí aj o iných Indo-európskych jazykoch. Veď skupina Indo-iránskych jazykov patrí tiež do tejto jazykovej rodiny.

Občas si zvyknem vypočuť aj perzskú tradičnú hudbu, či je to vokálna hudba, melodická hudba, alebo rytmická hudba. Minulý rok ma hlavne zaujala rytmická stránka perzskej hudby a podľahol som aj ja čaru zvuku pohárového bubna Tombak. Určite vám tento názov niečo hovorí. Ak hádate to na dümbek, či doumbek, uhádli ste. Keď už tu spomínam názov nástroja, Tombak sa označuje aj názvom Zarb, či podobnými názvami, ako je Tombak, napríklad Tompak, Tonbak, či Tonpak. Voľakedy tento hudobný nástroj nebol sólovým hudobným nástrojom, no v súčastnej dobe je to možné. O tom sa môžete presvedčiť aj vy sami.

Hausa, Igbo, Yoruba

Čo majú tieto tri etniká spoločné? Jednu krajinu, ktorá sa nazýva Nigéria. V tejto krajine žijú aj iné etnické skupiny, no práve tieto tri etniká tvoria akési vedúce postavenie v tejto krajine. Pre tieto, ale aj iné etniká je oficiálnym a dorozumievacím jazykom Angličtina. Netreba zabúdať ani na to, že Nigéria je jedna z krajín, odkiaľ sa prepravovali čierni otroci na západ. Veď, jazyk Lucumi, ktorým rozpráva istá komunita na Kube je dialektom jazyka Yoruba.

Začíname prvým spomínaným etnikom a to je etnikum Hausa. Obývajú sever krajiny a vďaka moslimskej nadvláde v ich hudbe je možné počuť vplyvy kmeňov, ktoré vyznávajú Islam a nemusia byť práve z Nigérie.

Igbo je ďalšie etnikum, ktoré obýva juhovýchodnú časť Nigérie. Práve Igbovia sú etnikum, ktoré sa nechá ovplyvniť aj cudzími žánrami. Asi najznámejší z ich hudobných nástrojov je Udu, bubon v tvare vázy alebo džbánu zväčša vyrobený z keramiky, alebo hliny, no existujú aj drevené, či umelé varianty.

Etnikum Yoruba je ďalším z trojice hlavných etnických skupín Nigérie. Toto etnikum kladie veľký dôraz na rytmus. Bubny Dundun, ktoré poznáme aj, ako hovoriace bubny (Talking drums) je veľmi populárny hudobný nástroj práve tohto etnika. Na druhej strane aj tento hudobný žáner sa nazýva Dundun music. Na tomto hudobnom nástroji je zvláštne to, že interpret na ňom imituje tóny jazyka Yoruba. V Afrike to ale nie je nič zvláštne, preto že tam existujú aj takzvané bubnové jazyky. Dundun teda právom nesie názov hovoriaci bubon.

Indonézska perkusívna bomba

Aj takto by sa dalo pomenovať to, čo vytvorila skupina Svara samsara z Indonézie. Týchto päť mladých hudobníkov vás dokáže okamžite dostať do neobyčajného tranzu.

Ako píše magazín Earthbeat, Svara samsara patrí do takzvaného domu situácii Rumah Kahanan, čo je vlastne akási sieť indonézskych interpretov modernej a tradičnej hudby za neziskovým účelom. Táto sieť pokračuje v myšlienke známeho indonézskeho perkusionistu,  bubeníka a skladateľa Innisisriho od roku 2014 a bol to práve on, kto založil umeleckú komunitu Rumah kahanan. V roku 2009 tento skladateľ zomrel, no Rumah kahanan pokračuje ďalej v jeho myšlienke spájať modernú a tradičnú indonézsku hudbu a interpretovať ju aj pre západných poslucháčov.

Príkladom toho je aj spomínaná skupina Svara samsara, ktorej členovia sú z rôznych etník. Veď, Indonézia je multikultúrna krajina. Po mojom zvukovom zážitku z koncertu, z ktorého video si môžete pozrieť je niečim skutočne unikátnym a magickým. Toľko vibrácii vďaka rôznym perkusiám vás hneď transportuje do neobyčajného sveta. Na druhej strane to, že Indonéžania sú skutočne majstri v perkusívnych orchestroch vás môže presvedčiť aj indonézsky Gamelan. Teraz sa ale dobre pripravte na neobyčajnú kozmickú cestu.