Sevdalinka, Bosnianska melanchólia

V Bosne a Hercegovine je veľmi populárny hudobný žáner Sevdah (známy tiež ako Sevdalinka). Tento hudobný žáner je možné porovnávať s portugalským Fadom, či s americkým Bluesom.

Pôvod slova Sevdah

Slovo Sevdah môže mať niekoľko významov:

• V Arabčine slovo Sawda je pomenovanie pre čiernu žlč (koncept zo štyroch telových tekutín podľa duševných stavov). Čierna žlč sa v Gréčtine nazýva “melan cholé”, čo odkazuje na melanchóliu.
• V Osmanskej Turečtine slovo sevdah odkazuje na žiaľ za láskou, alebo určitým miestom, prípadne za snom, ktorý sa nenaplnil.

Keďže Osmanská Turečtina obsahovala na rozdieľ od modernej Turečtiny veľa perzských a arabských slov je možné, že ide nepochybne o to samé, čo v Arabčinu. Mimochodom Bosniančina tiež obsahuje množstvo slov z Osmanskej Turečtiny. Okrem toho štátnym náboženstvom je v Bosne naďalej Islam a preto množstvo Bosniakov má mená, ktoré majú turecký, arabský, alebo perzský pôvod.

Hudobná a textová zložka Sevdalinky

Hudobná a textová stránka tohto hudobného žánru sú rovnaké. Zvyčajne ide o smutné texty. Medzi témy Sevdalinky patria: Smrť, nenaplnená túžba, ale aj láska a zriedkavo aj erotika. Po hudobnej stránke melódie Sevdahu vychádzajú ako z balkánskej tradície, tak aj z tradície sefardských Židov a samozrejme tureckej tradície. Tempo Sevdalinky zvykne byť pomalé, občas aj mierne rýchle tempo, iba málo Sevdaliniek má rýchle tempo. Melódie zvyknú byť v mólových stupniciach a občas sa v nich vyskytne interval malej sekundy (imitácia orientálnych stupníc). Neznamená to, že niektoré piesne tohto hudobnom žánru nezvyknú byť aj v durových stupniciach. Balkánske nepravidelné rytmy sa tiež môžu v Sevdalinke vyskytovať (napríklad 7/8, alebo 9/8). Čo sa týka autorov Sevdahu, podobne ako pri iných ľudových piesňach autor nie je známy.

Ukážky Sevdalinky

Konečne nasledujú ukážky Sevdalinky. Začneme najprv video ukážkou. Je to pieseň o bosnianskom pašovi Mehmedovi Sokolovićovi.

Pokiaľ si chcete vypočuť ukážky ďalšich Sevdahov, vypočujte si náš playlist.

Advertisement

Šaban Bajramović, kráľ cigánskej hudby

Šaban Bajramović sa narodil 16. apríla 1936 v Niši, zomrel 8. júna 2008 vo veku 72 rokov vo svojom rodnom meste. Bol to srbský rómsky spevák, ktorý ako prvý nahral rómsku hymnu. Tú skomponoval Žarko Jovanović, no málokto z Rómov u nás vie, kto ju skomponoval.

V Niši vyštudoval štyri roky základnú školu a potom sa vybral svojou hudobnou cestou. V devätnástych rokoch utiekol z armády kvôli láske. Za dezerciu bol uväznený tri roky na ostrove Goli otok. Vo väzenskom orchestry hrával rôzne džezové skladby od interpretov, ako boli Louis Armstrong, alebo Frank Sinatra.

Potom konečne začala jeho hudobná kariéra. Ako prvé bolo jeho účinkovanie so skupinou Crna mamba (čierna mamba), s ktorou hral aj Indirovi Gandhimu v Indii. Odtiaľ dostal titul kráľ Rómov. Nemyslite si, že vyhrával len už spomínanému indickému politikovi. Aj Josip Broz Tito si vypočul jeho aj so skupinou, v ktorej účinkoval. V skorých deväťdesiatych rokoch nahral spomínanú rómsku hymnu Dželem dželem (Đelem, đelem).

V tom čase sa rozhodol hrať na javiskách so slnečnými okuliarmi. To ešte stále nebolo všetko. Začal spievať s kapelou Mostar Sevdah reunion, ktorá hrala takzvaný bosniansky  bluez “Sevdalinku“. A ako to znie?

Ak si myslíte, že Šabi, ako Šabana Bajramovića prezývali nenačrel aj do Salsy, ste na omyle. Chorvátska skupina inšpirovaná kubánskou hudbou Cubismo a známy kráľ cigánskej hudby sa spojili a tu je výsledok.

Ako som spoznal hudbu tohto cigánskeho hudobníka a vôbec kráľa cigánskej piesni, ako sa mu hovorí? Za to môže Goran Bregović, známy skladateľ a človek, ktorý preslávil balkánsku dychovku vo svete. Práve v jednej z jeho piesní Šaban Bajramović účinkoval.

No a pokiaľ poznáte pieseň Bubamara, tak za ňou stojí aj Šaban Bajramović a to práve vo filme, ktorý túto pieseň preslávil aj u nás. Možno tušíte, že ide o film Čierna mačka a biely kocúr od Emira Kusturicu, s ktorým spolupracoval pri filmovej hudbe aj vyššie menovaný skladateľ Goran Bregović. Na Youtube už nie je práve tá pieseň, kde Šaban Bajramović spieva. Môžte si napríklad nájsť album Black cat, white cat napríklad v službe SpotifY, či v Deezery, no budete sa musieť zaregistrovať, aby ste si mohli túto skladbu vypočuť. Prezradím vám, že táto skladba je hneď prvá na albume. Práve tieto dve spomínané skladby ma priviedli na stopu tohto známeho hudobníka. Dokonca som na internete našiel nahrávky, kde spieval, ako mladý. Keby som bol tušil, že Šaban Bajramović práve v tom období, kedy som začal balkánsku hudbu počúvať už nežije, možno by som to vnímal, ako akúsi intuíciu. Šaban Bajramović totiž zomrel asi pred desiatymi rokmi a práve v tomto období som začal počúvať jeho hudbu podobne, ako aj hudbu iných balkánskych, či rómskych kapiel z tejto oblasti. Toto všetko som sa dozvedel asi po dvoch rokoch, čo som jeho hudbu začal počúvať.

Na záver si doprajme ešte jednu skladbu od Šabana Bajramovića.