Zábavná hudba na Slovensku a slovenský Šláger

Dosť novým fenoménom býva na rôznych zábavách takzvaná zábavná hudba. Hrajú ju rôzne zábavné kapely. Od našej cimbalovej, či dychovej hudby sa líši tak, že hoci hrá ľudové piesne, ale používa k tomu moderné hudobná nástroje. Tak v rukách kapelníkoch sa ocitne elektrická gitara, trúbka, bicia súprava, či syntetizátor. Aj v Česku existujú takéto hudobné kapely, či v iných krajinách. Obvykle ich hudbu môžeme zaraďovať medzi Šlágre, aj keď za týmto slovom sa ukrýva hudba štýlu Repete, ktorá sa tiež zvykne hrávať na zábavách, no od Šlágru sa líši najmä štruktúrou, či samotnou atmosférou, ktorú šláger poskytuje. Obvykle má Šláger ľúbostnejší nádych a je oveľa vážnejší, než zábavná hudba, ktorú hrajú kapely na rôznych svadbách.

Medzi takéto hudobné kapely určite by som zaradil Senzus. Existujú určite aj iné skupiny a Senzus okrem toho hrá rôzne cover verzie (upravené skladby cudzích interpretov). Keďže Senzus patrí medzi už omieľané zábavné kapely, rozhodol som sa vám poskytnúť ukážku inej hudobnej kapely. Je to kapela Profil.

Ak by ste predsa len zatúžili po Slovenskom Šlágry, tu je skupina Disk. Takto si môžete porovnať rozdiely medzi zábavnou slovenskou hudbou, či slovenským Šlágrom.

Black string z Kórei: Kórejská mystika s modernými vplyvmi a improvizáciou

Ak hľadáte kombináciu Jazzu, pokusov a kórejskej tradície, kapela Black string. Je tu počuť okrem tradičných strunových nástrojov, ako Komungo aj flautu Tegüm, elektrickú gitaru a mnohé iné hudobné nástroje.

´V roku 2019 som si začal všímať nový trend kórejskej World music. Čo sa týka kórejskej a hlavne juhokórejskej hudby, poznáme jedine K-Pop a tradičnú hudbu takmer vôbec nepoznáme. Ak si ju vypočujete a počuli ste už čínsku tradičnú hudbu zistíte, že kórejská tradičná hudba sa vôbec nepodobá na čínsku, či japonskú tradičnú hudbu. Keď k tomu pridáme nejaké vplyvy západnej hudby, ako je napríklad Jazz získame niečo plné improvizácie a ďalekovýchodnej symboliky a mystiky. Takto by som mohol charakterizovať hudobný jazyk kapely Black string.

26. septembra 2019 táto kapela nahrala svoj nový album Karma. Dočkáte sa na ňom presne toho, čo popisujem vyššie. Nechýbajú tam ani tradičné kórejské vokály, takže pre milovníkov ázijskej hudobnej mystiky Black string zaručuje to, čo očakávate.

Najprv nasleduje ukážka vystúpenia tejto kapely na Youtube.Pripravte sa na kórejské hudobné pokusy.

Na záver nasleduje ich nový album Karma, ktorý som už spomínal.

Besh o droM oslavuje

Maďarská kapela Besh o droM, ktorá bola založená v roku 1999, tento rok oslavuje svoje dvadsiate výročie. Táto kapela sa môže právom zaraďovať medzi kapely štýlu World music.

Besh o droM vo svojej hudbe kombinuje maďarské a cigánske tradície s tradíciami Balkánu, Stredného východu a moderných hudobných postupov. V jej hudbe môžeme počuť, ako cigánsky džbán Kanna a maďarský cimbal, tak aj balkánsky kaval, pohárový bubon darbuka, tak aj orientálnu flautu ney. Okrem moderných rytmov môžeme v ich hudbe nachádzať aj stopy po rumunských, či cigánskych rytmoch, balkánskych nepravidelných rytmoch aj rytmy Turecka, Afganistanu a iných krajinách orientu. Čo sa týka melódii, môžeme tu nájsť moderné nápevy, maďarské tradičné nápevy, ale vyskytnú sa tu nápevy aj z Balkánu, Egypta, Turecka a iných krajín orientu. Na jednu vec, ktorá je typická pre túto kapelu nie je možné zabudnúť. Je to saxofón, ktorý môžeme nájsť skoro v každej piesni tejto kapely. Saxofón zvykne hrať balkánske melódie, takže na svoje si určite prídu aj milovníci toho, čo uši World music nazývajú, ako Balkánska hudba.

Ukážka ich hudby nie je síce z tohto roku, ale aj tak vám postačí na to, aby ste spoznali hudbu tejto maďarskej kapely. Táto kapela totiž búra predsudky o Maďaroch, ako o veľkých nacionalistoch a šovinistoch. Myslím si, že táto kapela robí dobré meno nie len maďarskej hudobnej scéne World music, ale aj východoeurópskej odnože World music.

Kto má vytvorený účet na Spotify, tu je album skupiny Besh o droM s tým najlepším z ich hudobnej tvorby.

Minyo Crusaders – Kombinácia Latinskej Ameriky a Afriky s Japonskom

Minyo je ľudový spev v kórejskej a japonskej tradičnej hudbe. Táto kapela, hoci pochádza z Japonska, svojou hudbou navštívila Latinskú Ameriku, Karibskú oblasť, či Afriku. Spája tradičné japonské námety z už spomínanou hudbou vyššie. Viete si napríklad predstaviť japonskú tradičnú hudobnú pieseň v štýle Cumbia, či Reggae? Každému sa to môže zdať čudné a nemožné. Napriek tomu som sa aj ja sám presvedčil o tom, že možné to je. Ich nový album “Echoes of Japan“, ktorý sa ocitol aj v rebríčkoch World music je toho dôkazom. Je to akási fúzia Latina, Afrobeatu, Reggae a iných hudobných žánrov s japonskou tradičnou hudbou.

Ako predstava pre hudobných konzervatívcov je to nepredstaviteľné. Pre hudobných liberálov, medzi ktorým patrím aj ja možno povedať “prečo nie”. Ak to bude znieť dobre, môže byť to veľmi zaujímavé.

A ako to hudobne znie? Nech sa páči, tu je ukážka.

Môžete si pokiaľ máte Spotify, vypočuť aj ich spomínaný album vyššie.

Čo je nové v Afrike?

Ako dieťa som sa zaujímal o africkú hudbu. Vtedy som sa dostal do kontaktu z hudbou Deep forest, kde boli použité vzorky africkej hudby v ich skladbách. Neskôr som si začal kupovať CD s africkou hudbou, či počúvať programy venujúce sa etnickej hudbe. Tam som narazil aj na africkú hudbu a zistil som, že hoci v rôznych afrických krajinách sú úradné jazyky, ako Angličtina, Portugalčina, či Francúzština, mnohí speváci spievajú v jazykoch etník, z ktorých pochádzajú. Napríklad youssou n’dour síce pochádza zo Senegalu, kde je úradným jazykom Francúzština, hoci spieva po Francúzsky aj po Anglicky, ale veľmi často spieva vo Wolofčine, jednom z domorodých jazykov tejto krajiny. Potom som sa dozvedel, že nakoľko je množstvo etnických skupín v rozličných krajinách subsaharskej Afriky zistil som, že európske jazyky a Swahilčina sa stali jazykmi, ktoré používajú rôzne etniká, aby sa medzi sebou dohovorili mimo ďalších minoritných jazykov rôznych etník. Napríklad v Nigérii sú najmä tri základné etniká (Hausa, Igbo a Yoruba). Popri nich sú v tejto krajine ďalšie menšie etnické skupiny. Možno aj kvôli tomu je úradným jazykom Angličtina v tejto krajine, ibaže obyvatelia Nigérie používajú niečo, ako anglický Pidžin, či Kreol. Je to ich vlastná Angličtina, ktorú používajú na dorozumievanie sa.

O tom, ako znie africká hudba som mal vytvorenú predstavu len na základe relácii o World music. Ako dosť často spomínam na tomto blogu, World music nie je úplne všetko. Alebo ešte inak, ku nám sa dostanú len určité veci z Afriky. Nehovorím, že tieto veci nie sú kvalitné. Majú svoju kultúrnu hodnotu.

Chcete ale vedieť, čo teraz letí v Afrike, najmä v anglicky hovoriacich krajinách tohto čierneho kontinentu? Ak vám to pripomína niečo z Jamajky, tak je celkom jasné, že potomkovia bývalých čiernych otrokov sa asi takto chcú spojiť s ich príbuznými, ktorých odvliekli za oceán. Zaujímavé je na tom to, že aj ľudia z krajín, odkiaľ sa nevyvážal ľudský tovar za Atlantický oceán sa tiež chcú hudbou spojiť s potomkami Afričanov na Jamajke, či na Trinidade a iných afro komunitách za oceánom. Opäť sa potvrdilo, že hudba spája ľudí.

Stephan Micus, kráľ meditačnej a avantgardnej World music

Stephan Micus sa narodil 19. Januára, 1953 v Stuttgarte. Je to známy multiinštrumentalista z Nemecka. Na svojich albumoch hrá na všetky hudobné nástroje a využíva pri tom moderné štúdiové techniky. Cestoval do rôznych krajín iba preto, aby sa naučil u tamojších učiteľov hre na rôzne hudobné nástroje, napríklad na japonskú Šakuhači, čínsku Pipu, marocký Sintir, švédsku Nyckelharpu a mnohé iné hudobné nástroje.

Jeho hudobná reč je meditatívna a novátorská. Možné je ho zaradiť do kategórie avantgardnej World music, či k hudbe New age.

Po Youtube videu nasleduje ukážka jeho nového albumu na službe Spotify.

Husle a ich rozvetvená rodina na celom svete

V našej (európskej) klasickej hudbe ich počujeme skoro stále. Mená, ako Paganini, či Vivaldi nie sú mnohým neznáme. Boli to slávni skladatelia, ktorí komponovali kompozície pre husle, hoci je pravda, že aj geniálny W. A. Mozart hral na tomto úžasnom hudobnom nástroji, ktorý je súčasťou každého orchestra.

My sa pozrieme na husle trochu inak. Nemali by sme v prvom rade zabudnúť na to, aký hudobný nástroj inšpiroval Európanov, aby vytvorili prvé husle. Ktorý hudobný sláčikový nástroj sa v Európe ocitol, ako prvý? Je to Rebab a vďačíme Arabom za tento hudobný nástroj.

Od Rebabu bol už len krok ku byzantskej lyre, krétskej lyre, husliam a iným sláčikovým hudobným nástrojom. Medzi nimi boli aj srbské gusle. Pozor, gusle je hudobný nástroj podobný arabskému rebabu.

My sa ale dostaneme cez Európu na východ až na mongolské stepy. Tam sa nachádza hudobný nástroj Morin Chúr. Tieto husle sa nazývajú aj konské husle. Ak sa započúvate do zvuku týchto huslí, môžu vám skutočne pripomínať erdžanie, či cval koňa. Mimochodom slák huslí sa voľakedy vyrábal z vlasov konského chvosta. Okrem toho netreba zabúdať, že Mongoli a podobné stepné kmene nemali také moderné prostriedky na výrobu hudobných nástrojov, ako máme my.

Teraz sa presunieme na juh od mongolských stepí a zavítame až do Číny. Tam je veľa hudobných nástrojov, ktoré môžeme zaradiť, ako husle “chučchin“, ale žiadne nie sú také známe, ako dvojstrunové husle erchu (alebo erhu) V Čínštine totiž slovo “Er” znamená “dva” a husle sú “chučchin (huqin)”.

 

Asi pred rokom som sa dozvedel zaujímavú správu. Aj berberské etnikum Tuarégovia používajú husle vo svojej tradičnej hudbe. Sú to jednostrunové husle imzad. Zaujímavé je na tom to, že na tomto hudobnom nástroji hrajú iba tuarégske ženy.

Opäť sa vrátime do Ázie, ale tentokrát navštívime Indiu. Tam je hudobný nástroj, ktorý sa nazýva Dilruba, alebo Esradž.

Podobné hudobné nástroje Esradžu môžeme nájsť v Európe, hoci už nejde o husle, hoci proces tvorby zvuku je aj tam rovnaký. Začneme v oblasti dnešného Uhorska, hoci tento hudobný nástroj nie je známy iba v Uhorsku. U nás ho poznáme pod názvom Ninera.

Voľakedy sa používal aj v kostoloch, ale neskôr ho upravili do takej podoby, aby sa dal prenášať. Poznáme ho aj pod anglickým názvom hurdy gurdy. Okrem tohto hudobného nástroja je dobre známym hudobným nástrojom aj švédska Nyckelharpa.

 

Vráťme sa ešte k husliam, ale tentokrát navštívime africký Madagaskar. Husle sa totiž v Malgaštine nazývajú “lokanga”. Pozor, lokanga je aj hudobný nástroj, ktorý sa na husle podobá, ale nie sú to tie štandardné európske husle, ktoré poznáme. Posúďte sami.

Pri Araboch sme začali, pri Araboch aj skončíme. Toto je hudobný nástroj Kamanče, ktorý je populárny od Turecka až po arabské krajiny. My si predstavíme jeho perzskú variantu.

Malý ostrov, veľká pieseň

Projekt Small island big song zahŕňa hudbu od Taiwanu až po Indonéziu, tichomorské ostrovy a Madagaskar. Určite vám to pripadá čudné. Prečo práve Taiwan a Madagaskar? Indonézia a Oceánia majú spoločný ostrov Papua-Nová Guinea. Málokto ale vie, že Malgaština, čo je úradným jazykom ostrova Madagaskar patrí do austronézskej jazykovej rodiny podobne, ako jazyky Indonézie, Polynézie a iných ostrovou Oceánie. Aj domorodci na Taiwane rozprávajú austronézskymi jazykmi. Je síce pravda, že v Austrálii domorodci používajú iné jazyky. Dokonca aj na Papue-Novej Guinei sa používajú iné jazyky, ktoré patria podobne, ako austrálske jazyky do rodiny Papuánskych jazykov. Napriek tomu aj Austrália kontinent sa nachádza v Oceánii a Papua-Nová Guinea sa okrem Ázii zaraďuje aj do Oceánii. Možno je to preto, preto že časť ostrova patrí Indonézii, ale časť ostrova nepatrí nikomu..

Keď som napríklad počúval čísla v Tahitčtine, Maorijčine, či Indonézštine všimol som si, že sú veľmi podobné. Na podobnosť medzi týmito jazykmi som narazil aj pri Malgaštine. Vedel som, že obyvatelia Madagaskaru prišli na tento ostrov z Bornea. Dvojica ľudí si dala za úlohu zozbierať všetko, čo súvisí s týmito kultúrami. Okrem vlastného CD, na ktorom je hudba rôznych národov sú zachytené aj zvuky krajiny, odkiaľ pochádza pieseň, ktorá znie. Takže keď znie pieseň z Veľkonočného ostrova, do toho je počuť zvukové prostredie, ktoré bolo nahraté zvlášť na Veľkonočnom ostrove. Pokiaľ budete počúvať pieseň z Madagaskaru, tak počítajte s tým, že budete počuť aj zvukové prostredie tohto ostrova. Hovorí sa, že všetky tieto kmene prišli z Taiwanu. Taiwanskí námorníci vyplávali dávno na more, osídlili rôzne ostrovy a z nich sa stali potomkovia všetkých národov Oceánie, Madagaskaru, Indonézie, Malajzie a Taiwanu. Viac si môžete prečítať o tomto hudobnom projekte v Angličtine na stránke Small island big song, či vypočuť si hudobné ukážky a pozrieť si nejaké videá z tých končín sveta.

Tento hudobný projekt sa dokonca ocitol aj v rebríčkoch World music. Keď som sa o tomto hudobnom projekte dozvedel vďaka istej relácii na rádiu FM, povedal som si: “Konečne.” Väčšinou sa v rebríčkoch etnickej hudby predstavujú umelci z krajín Afriky, Stredného východu, občas sa nájde niekto z Balkánu, či východnej Európy, no na krajiny, ako sú Tahiti, či Havaj sa akosi zabúda. Veď aj tam je úžasná hudba a okrem toho, odkiaľ pochádza ukulele? Áno, ukulele je pôvodom havajským národným nástrojom.

Tu je video ukážka tohto hudobného projektu.

Cheb Mami, princ štýlu Rai

Cheb Mami (vlastným menom Mohamed Chelifati) sa narodil 11. Júla 1966 v meste Saida v Alžírsku. Je považovaný za princa štýlu Rai. Čo to je za hudobný žáner, môžete si prečítať v samostatnom článku o tomto hudobnom žánre. Svoje útočisko tento princ našiel v Paríži. Keďže bol považovaný za princa, zvykol aj občas vystrájať a to tak, že až prekročil zákon a dostal sa do väzenia. Teraz je už na slobode, ale väčšinou pri umelcoch platí, že ich krásne diela prevážia nad ich zlými skutkami. Preto tu nebudem písať o tom, čo Cheb Mami spravil, prečo bol zatknutý. Namiesto toho sa budem venovať jeho hudbe.

Cheb Mami bol jeden z prvých interpretov, ktorí ma priviedli na cestu k arabskej hudbe, aj keď som jeho hudbu počul po prvý krát z kompilácii, než z jeho albumov. Keďže pochádza z Alžírska, spieva v alžírskej Arabčine, občas vo Francúzštine a niekedy aj v egyptskej Arabčine. V jeho hudbe môžete počuť ako aj alžírske vplyvy, tak aj vplyvy francúzskej, či španielskej hudby. Príkladom môže byť skladba Bledi, ktorá ma zaviedla na cestu  arabskej (alebo aj alžírskej) hudby.

Pamätám si na zaujímavú skúsenosť s touto piesňou, ale nie je to, ako som zistil nič nové. Už som tu písal o arabskom spevákovi Amr Diabovi, ktorý pochádza z Egypta. Egypťania, s ktorými som sa spoznal samozrejme rozumeli všetkému, čo som spieval, ale Cheb Mami už bol problém. Dôvod bol ten, že západná Arabčina sa vôbec nepodobá na egyptský variant Arabčiny. Možno niektorí Egypťania, ktorí boli v Alžírsku, Tunisku, či Maroku budú aspoň niečo z tejto Arabčiny rozumieť. Zvyčajne to býva naopak. Možno je to preto, preto že Egypt sa stal akýmsi hlavným centrom arabskej hudby vôbec, preto niektorí zo spevákov arabskej hudby, napríklad niektorí marockí speváci idú do Egypta, potom sa naučia egyptskú Arabčinu a už v nej spievajú. Príkladom je napríklad marocká speváčka Samíra Said, ktorá spievala ako inak aj so Chebom Mamim v piesni Youm Wara Youm. Obaja spievali v egyptskej Arabčine.

Ak máte radi hudbu speváka s umeleckým menom Sting, možno budete poznať aj jeho skladbu Desert rose, kde hosťuje opäť Cheb Mami, no málokto o tom vie. Takže Sting a Cheb mami, nech sa páči, máte priestor.

Už som naznačoval, že Cheb Mami spieva občas aj po Francúzsky. Nie je to nič čudné, preto že Alžírsko bolo voľakedy francúzskou kolóniou. Dokonca mnohí z francúzskych rapperov sú severoafrického pôvodu z krajín Maghrebu a teda aj Alžírska. Tu je Cheb Mami s istým francúzskym rapperom. Hovorí sa, že práve táto skladba ho vyšvihla na medzinárodnú úroveň. Kto vie po Francúzsky, ten bude rozumieť aspoň tomu, čo sa tam rappuje.

Amr Diab, kráľ stredomorskej hudby z Egypta

Amr Abd Elbasit Abdelaziz Diab, známy aj ako Amr Diab, alebo tiež známy, ako El Hadaba sa narodil 11. októbra 1961 v Al šarkii v umeleckej rodine. Jeho otec, Abdul Basit pracoval pre spoločnosť Suezského prieplavu, ako predseda námornej výstavby a stavby lodí. Amr Diab už v šiestich rokoch ohúril Egypťanov, keď zaspieval egyptskú himnu. Za to odmenený gitarou, ktorú aj dnes môžete počuť v jeho skladbách. Možno práve preto ho niektorí nazývajú, ako otca stredomorskej hudby. Veď Amr Diab takto vo svojej hudbe spája zvuky španielskej gitary s arabskou hudbou, čiže spája takto stredomorie v hudbe, alebo aspoň jeho časť. Amr Diab vo svojej hudbe nespája Egypt so Španielskom vďaka svojej gitare, ale napríklad aj vďaka hosťujúcim interpretom spojil brehy Egypta s brehmi Grécka, ako napríklad v tejto skladbe.

Toto bola jedna z prvých piesní, ktorú som od Amr Diaba počul, no vtedy som jeho hudobnú reč ešte tak dobre nepoznal. Tohto úžasného speváka som objavil vďaka môjmu otcovi, ktorý mi kúpil z Egypta jeho album Aktar wahed, ktorého názov v preklade znamená “najviac”. Práve tu je možné počuť španielsku gitaru a je to jedna z piesní, ktoré sa mi najviac páčia od Amr Diaba.

Tento album bol jeden z prvých zvukových nosičov, ktoré ma priviedli na cestu k arabskej (hlavne egyptskej) hudbe. Niektoré z jeho piesní som dokonca spieval aj Egypťanom, keď som bol na dovolenke v ich krajine. Žasli nad tým, ale možno to bolo preto, preto že nepočuli ešte cudzincov spievať arabské piesne bez prízvuku. Mimochodom, niektorí DJovia začali aj Amr Diaba mixovať do iných piesní. Toto je remix jednej piesni z už spomínaného albumu. To je dôkaz toho, ako hudba spája.

Je ešte veľa piesní od neho, ktoré sa mi páčia od Amr Diaba. Prejdem radšej k tomu, čo sa mi nie len na ňom nepáči a na egyptskej hudbe, ktorá je populárna v Egypte teraz. Pozor, môže to byť spôsobené aj tým, že už arabskú hudbu nepočúvam tak, ako pred osemnástimi rokmi. Neplatí to iba pre arabskú hudbu, ale aj pre hudbu niektorých ďalších krajín, či rôzne skupiny, ktoré postupne začínajú upadať na duši. Chcem tým naznačiť, že duša interpreta sa začína vymieňať za modernú techniku, s ktorou si takpovediac nevedia poradiť aj umelci, ktorí voľakedy boli populárni. Nie, že by s ňou nevedeli narábať, ale tá technika ich začína ovládať. Alebo ide skôr o producentov? Keď som totiž počul novinky od Amr Diaba, už sa mi vôbec nepáčili tak, ako skladby, ktoré som počúval, ako dieťa. Ako ale spomínam vyššie, môže to byť spôsobené tým, že to staré, čo som počúval počas detstva a mladosti je oveľa krajšie, než to, čo je tu a teraz. Neplatí to iba pre mňa.

Preto sa s Amr Diabom radšej rozlúčim po starom, nie po novom, aj keď by som sa mal rozlúčiť s týmto velikánom arabskej populárnej hudby v prítomnosti, nie v minulosti.