Tarantella je najpopulárnejší tradičný tanec v južnom Taliansku. Existuje množstvo druhov tohto tanca a aj množstvo mien: Tammurriata v Campanii, Pizzica v Salente a podobne. Ak vám meno tohto tanca pripomína nebezpečného pavúka, ktorý je známy aj, ako tarantula, tento tanec sa vraj zvykol tancovať potom, čo niekoho uštipla práve tarantula. Dosiaľ sa nevie, či to je pravda. Jedno je ale isté. Tento tanec má svoje korene v starogréckych Bakchanáliách, sprievodoch boha vína a veselia Bakcha (Dionýza). Nie je to nič nezvyčajné. Veď celý tento región voľakedy patril aj Grékom. Počas rímskej vlády boli tieto oslavy potláčané, ale v novoveku sa tento tanec objavil na neapolských dvoroch.
Tamburíny, akordeóny a mandolíny, ako aj rýchle tempo a zvyčajne 6/8 rytmus je typický pre Tarantellu.
Keď som prvý krát počul tento druh talianskej hudby, počul som ho samozrejme v jednom z juhotalianských jazykov. Je ťažké označovať tieto jazyky za dialekty. Bolo to pre mňa niečo cudzie, z čím som sa v talianskej hudbe stretol. Bolo tam niečo exotické, čo sa nedá slovami pomenovať. Samotný tanec, ako aj juhotalianské jazyky vytvorili niečo netypické pre to, čo sa mi voľakedy spájalo s Talianskom. Keď som zistil, že tento hudobný štýl odkazuje na už spomínané Bakchanálie, hneď mi svitlo. Pri tomto druhu hudby máte veľkú chuť sa veseliť a zabávať a keď si ešte k tomu prirátam víno skutočne to vyzerá tak, akoby vás uštipla tarantula a chcete sa z tohto jedu dostať, tak to chcete takouto tanečnou a hudobnou medicínou vyliečiť. Počul som rôzne druhy Tarantely, ako aj už spomínanú samostatnú Tarantellu, tak aj Pizzicu a Tammuriatu, či aj obyčajné moderné prevedenie tohto talianského tanca.
Ak si chcete vypočuť veľmi rýchlu Tarantellu, Pizzica je ten správny tanec a možno vás vylieči nie len od jedu Tarantuly, ale aj od vašich trápení.
Pokiaľ si zvyknete pustiť hudbu cez Spotify, aj tam nájdete niekoľko zaujímavých prehrávacích zoznamov s týmto hudobným žánrom. Ani v tomto prípade neobídem Salentínsku Pizzicu.
O tom, čo je djembe a čo je kora si môžete prečítať články na tomto blogu. Napriek tomu som sa rozhodol, že porovnám tieto hudobné nástroje už preto, preto že sú z rovnakej oblasti sveta, zo západnej Afriky. Tak, poďme na to:
1. Druh hudobného nástroja
Djembe patrí medzi blanozvučné hudobné nástroje, je to teda perkusívny nástroj. Kora patrí medzi strunové hudobné nástroje, no napriek tomu je ju ťažké zaradiť medzi harfovité, či lutnovité strunové nástroje.
2. Hudobná zložka
Hudba sa skladá zo zložiek, ako sú rytmus, melódia, farba zvuku, tempo ATĎ. Keďže djembe patrí medzi perkusie bez určenia výšky tónu podobne, ako všetky membranofóny, pre tento hudobný nástroj je charakteristická iba rytmická zložka. Naproti djembe stojí kora a ako spomínam vyššie, patrí medzi strunové hudobné nástroje. Je na nej možné hrať ako aj rýchle rytmické skladby, tak aj pomalé meditatívne skladby. Preto jej hlavnou zložkou je melódia.
3. Podľa triedy obyvateľstva
V regióne, kde sa vyskytujú djembe a kora boli ľudia rozdeľovaní na rôzne spoločenské triedy (kasty). Platí to aj v tomto prípade. Djembe používali ľudia z remeselníckej kasty, čiže hráči na djembe sa nezaraďovali medzi hudobníkov, ale medzi ľudí, ako boli napríklad kováči, či rezbári. Hráči na koru napriek tomu hráči na koru zastávali oveľa vyššie postavenie. Boli to takzvaní Grioti, západoafrickí Bardi.
4. Podľa dostupnosti na trhu
Konečne tu nastupuje časť, ktorú by niektorí ľudia čakali medzi prvými, ale hudba má v skutočnosti úplne inú cenu, než je predávaný tovar. Niekedy si stačí zobrať do úvahy vyššie spomínané porovnávacie faktory, alebo zložitosť hry na tieto hudobné nástroje a výsledok je jasný. Djembe je oveľa populárnejšie na trhu a lacnejšie, než kora. Okrem toho kora je oveľa zložitejšia na hru a hudobné krúžky, kde sa vyskytujú najmä pohárové bubny, ako napríklad djembe sú oveľa populárnejšie, než kurzy hry na koru. Okrem toho nepoznám žiadny kurz hry na koru ani na Slovensku, ani v Českej republike. Možno nejaké kurzy existujú v Rakúsku, Nemecku, či vo Francúzsku, Anglicku, alebo USA.
Občas som na tomto blogu písal aj o rôznych potulných spevákoch. Veď aj u nás sa vyskytovali igrici. Okrem nich existujú aj trubadúri, bardi, guslari a mnohí iní. Teraz si tu predstavíme rôzne umenia potulných spevákov. Veď umenie sa dá pestovať aj na ulici a pred tým na kráľovských dvoroch, či medzi prostým ľudom.
Pre tých, ktorí sa venovali dejinám hudby slovo Trubadúr nie je neznáme. Sú to potulní skladatelia, básnici a reprezentanti dvorného svetského umenia. Často ich doprevádzali hráči na hudobné nástroje “minstreli, igrici”. Vyskytovali sa najmä na území Provensálska a teda aj ich texty boli v tomto jazyku.
Asi takto sa začala reprezentovať pouličné muzicírovanie. Niekedy nastáva ale situácia, kedy oveľa lepšie je kráčať iba jeden s hudobným nástrojom a spievať. Takýmto príkladom môžu byť Nineráši. Ninera je hudobný nástroj, ktorý je známy aj, ako Hurdy-gurdy. Tento hudobný nástroj sa s kostolov dostal aj medzi obyčajný ľud.
Naša ďalšia zastávka bude na Ukrajine. Tam sa zrodilo umenie Kobzárov. Sú to potulní speváci, ktorí hrali na kobze, či bandure. Treba dodať, že sovietsky režim voči nim vystupoval veľmi kruto. Po páde Sovietskeho zväzu sa toto staré minstrelské umenie opäť na Ukrajine obnovilo.
Teraz sa presunieme trochu na juh na balkánsky polostrov. Na území Srbska, Albánska, občas aj Chorvátska, či Bulharska sa vyskytujú speváci ľudovej epiky hrajúci na hudobný nástroj gusle. Práve preto sa nazývajú aj guslari.
Keď sme už na Balkáne, nemôžeme zabudnúť ani na Turecko. Tam bolo voľakedy populárne umenie potulných sufistických básnikov a hráčov na hudobný nástroj saz, Aşıkov. Ich hudba mohla znieť asi takto:
Čo tak zamieriť do našej africkej pravlasti? Aj keď sa neocitneme v regióne, odkiaľ naši predkovia emigrovali do rôznych končín sveta, ale ocitneme sa na západe Afriky. Práve tam sa nachádzajú Grioti známi aj, ako Dželi, či Gevel. Sú to africkí Bardi, ktorí nie sú len vynikajúci speváci, ale aj hráči na rôzne hudobné nástroje. Medzi najznámejšie hudobné nástroje patrí africký strunový nástroj Kora.
Konečne naše kroky zamieria blízko oblasti Afriky, odkiaľ začal migrovať človek do všetkých kútov sveta. Sme v Etiópii, kde je populárny štýl potulných spevákov Azmariov. Slovo “Azmari” znamená v Amharčine “ten, kto chváli”. Doprevádzajú sa buď na jednostrunové husle masenko,
alebo na lýru krar.
Baul je hudobný žáner, ktorý je spojením sufických a hinduistických tradícii v Bengálsku, teda v indickom západnom Bengálsku a štáte Bangladéš. Kombináciou toho je úžasný mystický hudobný žáner.
Milan Perný (Ing., PhD.) multiinštrumentalista, zabávač, pedagóg a nádejný vedecký pracovník
Svoje detstvo prežil v malebnej dedinke Komjatice pri Nitre. Milan už od rannej mladosti obdivoval ľudí, ktorí sa od ostatných odlišujú tým, že vedia niečo navyše. Najväčšmi obdivoval hudobníkov. Ako to v živote chodí, každý človek čaká na tú správnu konštaláciu hviezd a tzv. štartovací impulz. Pre Milana to bol film TITANIC a dojímavá scéna huslistu, ktorý hral pieseň “Blíž k Tebe Bože môj” pri potápaní sa lode. Zvuk huslí mu učaroval natoľko, že sa rozhodol na tomto nástroji i napriek relatívne vysokému veku (15 r.) naučiť hrať. Písal sa rok 2000 a súbežne so štúdiom na SPŠ Nitra sa rozhodol nastúpiť na ZUŠ a začať zušľachťovať a rozvíjať svojho umeleckého ducha, ktorý v ňom driemal. Ocitol sa v triede p. učiteľa Tolnayho na ZUŠ v Nitre. Už počas štúdia sa tento mladý muž čím ďalej tým viac odďaľoval od notových záznamov. Zoznamoval sa s improvizáciou a už po troch rokoch bolo zrejmé, že sa v ňom nachádza skrytý potenciál. A tak sa začal so záujmom venovať ďalšiemu hudobnému nástroju,akordeónu. Za zmienku stojí, že na tomto nástroji sa naučil hrať sám, bez akejkoľvek odbornej pomoci. Akordeón sa stal jeho srdcovou záležitosťou a od prvých chvíľ sa prostrednítcvom neho snažil rozdávať pozitívnu energiu a dobrú náladu. Netrvalo dlho a jeho talent objavili a následne ocenili miestne umelecké kolektívy, kde bol veľmi často pozývaný ako hudobný doprovod speváckych súborov. Stal sa dvorným harmonikárom detského folklórneho súboru Mladosť a spevokolu Nádej. Takisto spríjemňoval atmosféru na rôznych podujatiach a vystúpeniach. Na každé vianoce účinkoval aj v kostole, kde hrou na husle doprevádzal miestny spevácky zbor Matice Slovenskej. Za svoj najväčší úspech tohto obdobia považuje aktívnu spoluúčasť pri tvorbe a nahrávaní CD “Všetkým pre radosť”, kde sa spolu s ĽH Zlatý Lev aktívne podieľal hrou na akordeóne aj husliach a tiež na spracovaní notových záznamov pre tento projekt.
Úloha svadobného zabávača nie je zabaviť seba, ale svadobných hostí
Zlom v jeho hudobno – umeleckej kariére pre neho nastal, keď prišla ponuka účinkovať na prvej svadbe. S veľkou trémou a trasúcimi sa kolenami zahral prvé tóny – nesmelo a potichučky si spievajúc, ale ľudia vycítili úprimnosť jeho snahy a ocenili to ohromným potleskom. V tom okamihu sa tréma stala minulosťou a Milan, ktorý do spevu a hudby vložil celé svoje srdce, zožal obrovský úspech. Zmienky o jeho schopnosti zabávať ľudí precítenou hrou na akordeóne a spevom sa rozšírili po celom okolí. Milan sa zúčastňoval čoraz častejšie na rôznych podujatiach, oslavách a svadbách. Netrvalo dlho a pokúsil sa osloviť ľudí i ako moderátor a najmä starejší/mladejší. Opäť mal obrovskú trému a strach z nového, no aj táto svadba dopadla na výbornú. Odvtedy už prešlo niekoľko rokov. Milan Perný so svojím tímom je takmer každý víkend medzi známymi aj neznámymi ľuďmi v blízkom aj ďalekom okolí a ako muzikant a starejší ich obdarováva dobrou náladou. Vo voľnom čase najradšej rozvíja svoje umelecké nadanie. Zdokonaľuje sa v hraní na hudobné nástroje – v poslednej dobe mu učarovala heligónka. Právom sa zaraďuje medzi multiinštrumentalistov. Hrá na šiestich hudobných nástrojoch, medzi ktoré patria akordeón, keyboard, heligónka, husle, gitara a flauta.
Za najväčšie hudobné úspechy považuje prípravu, nahranie a vydanie albumov s názvami „Ľudová veselica s Milanom Perným 1 až 6 a takisto CD album s vianočnými piesňami s názvom Vianočné koledy – V nočnej tichosti. Projekty sa podarilo realizovať vďaka vydavateľstvu CD Karolko, fotoateliéru Dafné Hlohovec, vydavateľstvu TONEX a sponzorom, ktorí podporili vznik týchto diel. Posledné dva albumy s názvami „Keď mi prišla karta narukovať“ a „Teče, voda teče“ nahral so svojim dlhoročným spoluhráčom Marek Dragúňom, s ktorým tvoria hudobné zoskupenie s názvom #DUOLapaji. Vystúpenia so skladbami z albumov si získali už mnohých poslucháčov o čom svedčia čoraz pozitívnejšie ohlasy od publika. Svadobná hostina obohatená o hudobný program zostavený zo skladieb z CD a súčasné zapojenie svadobných hostí do tohto programu dodáva svadbe jedinečný a neopakovateľný nádych. Mimo svadieb je skupina #DUOLapaji pozývaná aj na rôzne podujatia ako sú jarmoky, jubileá, vinobrania, oslavy obcí, a pod. kde prispieva k vytvoreniu tej správnej nálady a atmosféry. Hudobná produkcia je obohatená moderovaním a sprievodným slovom Milana. Okrem vyššie spomenutých hudobných aktivít sa Milan často ako hosť podieľa aj na ďalších hudobných projektoch s viacerými známymi osobnosťami hudobnej scény. Spolupráca s Jankom Hergottom, synovcom známeho zabávača zo skupiny SENZUS Dušana Hergotta, ktorá sa začala v januári 2018 znamená prielom a doslova revolúciu v doterajšej činnosti Milana. Pieseň “Polovnícka polka”, ktorú spolu nahrali a následne zverejnený a videoklip sa stal predmetom diskusií vo viacerých médiách a dokonca smeroval až na titulku Nového času (kliknite TU). Vzápätí sa dvojica dostala na obrazovky RTVS. V prestížnej relácii OTO 2018 boli súčasťou doprovodnej kapely Márie Čírovej, Emi Drobnej a Kristíny a videoklip. V priebehu roka sa stal Milan súčasťou rodinnej kapely Hergottovci, s ktorou nahrali spoločný album „Hudba hraj“ o ktorom sa písalo aj v médiách. Nahrali spolu aj ďalšie video klipy k piesňam Margito, Erika, Bezdomovec. Dvojica sa objavila aj televíziach Senzi a Šláger. Za vrchol spolupráce možno považovať vlastný celovečerný hudobno-zábavný formát s názvom „HUDBA HRAJ“, ktorý prinavracia Senzusácky štýl zábavy na televízne obrazovky. Pilotný diel relácie spojený s krstom CD Hudba Hraj naznačil ďalšie smerovanie tejto hudobno-zábavnej dvojice ich hostí, spolupracovníkov a fanúšikov.
Čo sa týka profesionálnej kariéry, úspešne dokončil bakalárske a inžinierske štúdium na Slovenskej Technickej Univerzite v Bratislave (STU), na Fakulte Elektrotechniky a Informatiky (FEI) – odbor fyzikálne inžinierstvo so zameraním na obnoviteľné zdroje energie. Je členom viacerých organizácií a združení (ZPOK, Národné Centrum excelencie OZE, ZEED, Organizačné výbory vedeckých konferencií – Energetika, DISEE, DEMISEE …). Momentálne pôsobí ako pedagogický pracovník na oddelení Materiálov a Technológii UEAE FEI STU – zaoberá sa materiálovým výskumom pre fotovoltické články. Na svojom konte má vyše 185 publikácií (medzi iným i 5 karentovaných) v domácich a zahraničných vedeckých časopisoch ako aj v zborníkoch z vedeckých konferencií. Je spoluautorom vedeckej monografie “Obnoviteľné zdroje energie 2.” a vedecko-popularizačnej knihy „Obzory nových technológií“. V roku 2012 bol ocenený za najlepší doktorandský príspevok na medzinárodnej vedeckej konferencii ENERGETIKA 2012. Ako pedagóg sa venuje oblastiam elektrických pohonov a výkonovej elektroniky, elektrických trakčných systémov, bezpečnosti práce, obnoviteľných zdrojov energie a materiálov a technológií. Za zmienku stojí aj spolupráca so Slovenskou akadémiou vied, v rámci projektu APVV, pri skúmaní nových materiálových štruktúr. V rámci spolupráce so SAV sa venoval najmä výskumu tenkých vrstviev amorfného karbidu kremíka a semidiamantových vrstiev. Dňa 25.4. 2013 bola Milanovi po úspešnej obhajobe dizertačnej práce “Vlastnosti tenkých amorfných vrstiev SiC a ich využitie vo fotovoltike” udelená vedecká hodnosť PhD. Bol riešiteľom dvoch významných domácich vedeckých projektov „Výskum zliatin amorfného karbidu kremíka pre fotovoltiku“ a „Výskum energetickej efektívnosti asynchrónnych pohonov s frekvenčným meničom, ich negatívneho spätného vplyvu na sieť a možností jeho eliminácie“. Viedol 6 diplomových a bakalárskych projektov a popularizuje technické vzdelávanie medzi mladými ľuďmi.
Názor autora GOM
Keď som po prvý krát narazil na hudbu Milana Pernáho, ostal som príjemne prekvapený. Aj keď nezvyknem takúto hudbu počúvať, dostal som nápad. Nebolo by zlé o ňom napísať o tomto skvelom hudobníkovi názor.
Má nádherný hlas a v jeho rukách harmonika žije. Myslím si, že Slováci ocenia takéhoto zabávača na svojich svadbách, či iných slávnostiach.
Tohto hudobníka som objavil prostredníctvom sociálnych sietí a tam som objavil aj skladbu, ktorá mi vnukla nápad napísať o tomto hudobníkovi svoj vlastný názor na tomto blogu.
Gajdy sa v Češtine nazývajú Dudy, v Angličtine Bagpipe, ale existuje množstvo gájd a mien pre tento hudobný nástroj.
Vo svete sú veľmi dobre známe škótske gajdy.
Aj v Írsku existujú gajdy. Tie sa ale nazývajú uilleann pipes.
Teraz zavítame na Balkán. V Rodopských horách na juhu Bulharska sa v tunajšom folklóre používa kaba gajda.
Teraz sa ale z Bulharska dostaneme cez Čierne more do Turecka, potom na sever, kde žije etnikum Lazov. Toto etnikum vo svojej hudbe používa gajdy Tulum.
Teraz zavítame do Tuniska. Tam sa používa hudobný nástroj Mezwed (mezoued). Mimochodom gajdy, ako hudobný nástroj bol už populárny v starovekom Grécku, ale o jeho rozšírenie sa pričinili najmä Arabi. Európania si potom gajdy modifikovali, ale nie len Európania, ako sami zistíte.
Ako som už spomínal, existuje množstvo gájd. Málokto ale vie o takzvaných elektronických gajdách. Na ne vám zahrá človek z Astúrie z umeleckým menom Hevia.
Na záver ukážka slovenskej gajdošskej tradície z Horehronia.
Skupina za svoj vznik vďačí náhode. Táto prišla v podobe harmonikára, zabávača a starejšieho Milana Perného, ktorý sa v novembri 2017 akýmsi nedopatrením ocitol na mojom koncerte s elektro-funkovou kapelou Tady Vorel v bratislavskom hudobnom klube Flame. Hoci takáto hudba nie je práve Milanovou parketou, zaujalo ho moje “moderovanie” koncertu, ktoré mu pripomenulo môjho strýka Dušana Hergotta, speváka a bubeníka z kapely Senzus. Po letmom zoznámení nasledovalo stretnutie pri vystúpení s jazzovou kapelou – Swing Quartet Dušana Húščavu, kde sa už zoznámil aj s mojím otcom Františkom Hergottom, ktorý je autorom mnohých veselých pesničiek pre Magdu Pavelekovú, Michala Dočolomanského, Ivana Krajíčka, Petra Vašeka, či Petra Lipu až po spomínanú skupinu Senzus. Odkedy však jeho brat Dušan zomrel, už nič nenapísal. Milan je jeho veľkým fanúšikom a stretnutie s ním bolo pre neho splneným snom… a tak slovo dalo slovo a Milanovi som sľúbil, že spolu nahráme jednu starú otcovu pesničku – “Polovnícka polka”, ktorú napísal začiatkom 90-tych rokov pre Ivana Krajíčka. Koncom januára 2018 som sa teda zatvoril na jeden deň do štúdia a nahral som tam kompletný podklad, otec nahral harmoniku a s Milanom sme ju naspievali. Bolo to pre mňa niečo nové a myslím, že v tej piesni počuť naše nefalšované nadšenie a radosť. To som však ešte ani netušil, ako táto spolupráca obráti môj život hore nohami.
Vzápätí sme k pesničke natočili jednoduchý videoklip, s čím nám veľmi ochotne pomohol Milanov fanúšik a kamarát Václav Dočekal, ktorému patrí naša vďaka. Klip sa stretol s veľkým ohlasom a v priebehu pár dní už o nás písali na titulke Nového Času. Začali sa mi ozývať ľudia, ktorí mali Senzus radi a pýtali sa na ďalšie pesničky a vystúpenia… Následne sa nám s Milanom podarilo prehovoriť otca, aby sa s nami znova pustil do nahrávania veselých pesničiek. V mnohých z nich budete môcť počuť jeho nezameniteľnú hru na ústnej harmonike, ktorú kedysi nahral do desiatok pesničiek od rozhlasového orchestra až po skupinu Elán. Pridali sa k nám aj sesternica Zuzana, ktorá má so spievaním bohaté skúsenosti – v roku 1995 napr. s Dušanom nahrala jeho tretí sólový album Horoskop. V tomto zložení sme začali nielen nahrávať, ale už 6.mája 2018 sme odohrali naše prvé spoločné vystúpenie ako skupina Hergottovci. Medzitým vznikli ďalšie videoklipy – Margito (s Vladom “Ceco” Pašekom – Duo Servus, AT Band, Jadranka), Erika, Bezdomovec…
Na tomto mieste musím spomenúť, že kamkoľvek prídem, všade stretávam ľudí, ktorí Dušana osobne poznali a v dobrom na neho spomínajú. Toto bol ďalší dôvod, že sme začali uvažovať o nahraní celého albumu sťaby akejsi pocte Dušanovi a skupine Senzus. Aj preto sme k nahrávaniu prizvali mnoho hostí, aby bol pestrý – k pesničke Erika Milanovho dlhoročného kolegu zo skupiny Duo Lapaji, Mareka Dragúňa, ktorý si nakoniec zaspieval a zahral aj v ďalších pesničkách (Darmo ma mamička, Čaje, čaje) a spevácky nás podporil aj môj dlhoročný kamarát, operný spevák Rado Lesay, s ktorým sme nahrali valčík Svatujorské víno. So zrodom CD nám pomohol aj môj dlhoročný spoluhráč Julián Ratica (Pánko) a to nielen ako zvukár, ale priložil ruku k dielu aj muzikantsky. Veľmi nezištne nás podporili aj Janko Berky Mrenica – ktorého si vážim nielen ako husľového virtuóza, ale aj ľudsky – a ďalší dvaja huslisti – folklorista Maroš Mikuš (ludovka.sk) a Norbert Šárközy. Podobne to bolo aj s Jurajom Šabom, ktorý je síce vynikajúci klavirista a gitarista, ale prekvapil ma ako trubkár a veľmi ochotne nám tento nástroj nahral hneď do troch pesničiek. Na CD počuť aj Jozefa Kucharoviča, ktorý hráva v skupine Aspero klávesy, s nami však hral na saxafóne, v čom je úplný samouk. V závere CD je aj rocková pesnička – gitaru k nej nám veľmi ochotne nahral gitarový virtuóz Marián Lucký.
CD pod názvom Hudba hraj! sa nám napokon podarilo dokončiť až v decembri 2018 a spolu s naším vydavateľom Karolom Erbenom sme na 6.februára 2019 zorganizovali veľký gala-program ku krstu albumu. S jeho prípravou nám veľmi pomohol aj riaditeľ TV Senzi p. Noro Mészároš a napokon z neho vznikli hneď 2 časti televíznej relácie s rovnakým názvom Hudba hraj! Po úspechu, ktorý zaznamenala jeho premiéra, sme sa aj s Norom dohodli, že program začneme robiť pravidelne, pričom titulná pieseň z môjho pera sa stala znelkou programu. Do druhej časti sa už zapojila aj moja manželka Miška, ktorá sa podujala pomôcť mi s jeho moderovaním a takto neplánovane sa napokon dostala až k spevu.
Koncom roka uviedol krstný otec Otto Weiter do sveta naše druhé CD PREČO SI NEPRIŠIEL ?, ktoré vzniklo nielen v spolupráci s Juliánom, ale aj s Jankom Wallom (skupina Profil), ruku k dielu priložili aj hostia Jozef Kucharovič, huslista Gejza Sipos, Jozef Kucharovič a hudobný skladateľ Pavel Šindler. Krst CD, spojený so slávnostným galaprogramom, sa uskutočnil 20.novembra 2019 v DK Slovenský Grob.
Tu je na mieste poďakovať za podporu a spoluprácu všetkým ľuďom, bez ktorých by naše pesničky ani programy, ako ich poznáte, nevznikli. Za všetkých spomeniem aspoň : náš vydavateľ Karol Erben, manželia Klimentovci a ich tvorivý štáb, Noro Mészároš, Zuzana Kurincová, Václav Dočekal (“Bezdomovec”), Maroš Bednár, Ján Broda, Juraj Hupka, Lubomír Libič, Peter Guldan (Pálenica Bernolákovo), Stanko Klamo, Miro Stanko KMS video, Michal Oberman a mnohí mnohí ďalší. Tiež by som rád poďakoval našim účinkujúcim a kolegom, obzvlášť pani Máji Velšicovej, Gizke Oňovej, Alenke Valentínyovej, Ottovi Weiterovi s manželkou Andrejkou Fischer, Jadranke, Danielovi Porubskému, skupinám AT Band a Akcent LIVE a mnohým ďalším, ktorých kolegiálny prístup a pomocnú ruku si veľmi vážime.
Na poslednom mieste – však o nič menej – sa chcem poďakovať človeku, ktorý s nami nielen spieva a hrá na akordeóne, ale je už svojím spôsobom aj súčasťou našej rodiny a bez ktorého by táto skupina pravdepodobne nikdy nevznikla – Milan Perný. Tento veľmi svojský pán dokáže ľudí okolo seba nielen motivovať a inšpirovať, ale aj vydolovať z nich to, o čom ani sami nevedia, že v nich je.
Váš
Ján Hergott
Názor na túto kapelu
Ako ste sa sami dočítali, netreba vysvetľovať, čo majú spoločné Hergottovci a Senzus. Veď kto by nepoznal slávneho Dušana Hergotta, ktorý je už síce nebohým, ale pre mnohých ostal nesmrteľnou legendou slovenskej zábavnej hudby. Ak sa povie meno Hergott, okamžite každému na um príde kapela Senzus a jej zakladateľ Dušan Hergott. Keď som po prvý raz narazil pred niekoľkými týždňami na túto kapelu a zistil som, ako sa volajú spýtal som sa samého seba: “Môžu mať niečo spoločné s Dušanom Hergottom?” Keď som zistil, že majú niečo spoločné, pustil som sa do pátrania a objavil som ich hudbu. Ako som ich vôbec objavil. Nuž, na známej sociálnej sieti ktosi uverejnil nejaké ich piesne a tak som získal inšpiráciu. Prezradím, že bolo to v časoch, keď som rozmýšľal o tom, že už nie je o čom písať. Mýlil som sa.
Chcel by som týmto úžasných ľudí poďakovať, vďaka ktorým som spoznal hudbu tejto vynikajúcej zábavnej kapely. Aj keď zvyknem počúvať úplne inú hudbu, nevidím dôvod, aby som ich hudbu vám moji čitatelia nepredstavil.
No a keďže som ich objavil v jednu sobotu, rozlúčim sa známou ľudovou piesňou, čiskôr zmäsou ľudových piesní, ktorá nesie názov….
Dosť novým fenoménom býva na rôznych zábavách takzvaná zábavná hudba. Hrajú ju rôzne zábavné kapely. Od našej cimbalovej, či dychovej hudby sa líši tak, že hoci hrá ľudové piesne, ale používa k tomu moderné hudobná nástroje. Tak v rukách kapelníkoch sa ocitne elektrická gitara, trúbka, bicia súprava, či syntetizátor. Aj v Česku existujú takéto hudobné kapely, či v iných krajinách. Obvykle ich hudbu môžeme zaraďovať medzi Šlágre, aj keď za týmto slovom sa ukrýva hudba štýlu Repete, ktorá sa tiež zvykne hrávať na zábavách, no od Šlágru sa líši najmä štruktúrou, či samotnou atmosférou, ktorú šláger poskytuje. Obvykle má Šláger ľúbostnejší nádych a je oveľa vážnejší, než zábavná hudba, ktorú hrajú kapely na rôznych svadbách.
Medzi takéto hudobné kapely určite by som zaradil Senzus. Existujú určite aj iné skupiny a Senzus okrem toho hrá rôzne cover verzie (upravené skladby cudzích interpretov). Keďže Senzus patrí medzi už omieľané zábavné kapely, rozhodol som sa vám poskytnúť ukážku inej hudobnej kapely. Je to kapela Profil.
Ak by ste predsa len zatúžili po Slovenskom Šlágry, tu je skupina Disk. Takto si môžete porovnať rozdiely medzi zábavnou slovenskou hudbou, či slovenským Šlágrom.
Ak hľadáte kombináciu Jazzu, pokusov a kórejskej tradície, kapela Black string. Je tu počuť okrem tradičných strunových nástrojov, ako Komungo aj flautu Tegüm, elektrickú gitaru a mnohé iné hudobné nástroje.
´V roku 2019 som si začal všímať nový trend kórejskej World music. Čo sa týka kórejskej a hlavne juhokórejskej hudby, poznáme jedine K-Pop a tradičnú hudbu takmer vôbec nepoznáme. Ak si ju vypočujete a počuli ste už čínsku tradičnú hudbu zistíte, že kórejská tradičná hudba sa vôbec nepodobá na čínsku, či japonskú tradičnú hudbu. Keď k tomu pridáme nejaké vplyvy západnej hudby, ako je napríklad Jazz získame niečo plné improvizácie a ďalekovýchodnej symboliky a mystiky. Takto by som mohol charakterizovať hudobný jazyk kapely Black string.
26. septembra 2019 táto kapela nahrala svoj nový album Karma. Dočkáte sa na ňom presne toho, čo popisujem vyššie. Nechýbajú tam ani tradičné kórejské vokály, takže pre milovníkov ázijskej hudobnej mystiky Black string zaručuje to, čo očakávate.
Najprv nasleduje ukážka vystúpenia tejto kapely na Youtube.Pripravte sa na kórejské hudobné pokusy.
Na záver nasleduje ich nový album Karma, ktorý som už spomínal.
Maďarská kapela Besh o droM, ktorá bola založená v roku 1999, tento rok oslavuje svoje dvadsiate výročie. Táto kapela sa môže právom zaraďovať medzi kapely štýlu World music.
Besh o droM vo svojej hudbe kombinuje maďarské a cigánske tradície s tradíciami Balkánu, Stredného východu a moderných hudobných postupov. V jej hudbe môžeme počuť, ako cigánsky džbán Kanna a maďarský cimbal, tak aj balkánsky kaval, pohárový bubon darbuka, tak aj orientálnu flautu ney. Okrem moderných rytmov môžeme v ich hudbe nachádzať aj stopy po rumunských, či cigánskych rytmoch, balkánskych nepravidelných rytmoch aj rytmy Turecka, Afganistanu a iných krajinách orientu. Čo sa týka melódii, môžeme tu nájsť moderné nápevy, maďarské tradičné nápevy, ale vyskytnú sa tu nápevy aj z Balkánu, Egypta, Turecka a iných krajín orientu. Na jednu vec, ktorá je typická pre túto kapelu nie je možné zabudnúť. Je to saxofón, ktorý môžeme nájsť skoro v každej piesni tejto kapely. Saxofón zvykne hrať balkánske melódie, takže na svoje si určite prídu aj milovníci toho, čo uši World music nazývajú, ako Balkánska hudba.
Ukážka ich hudby nie je síce z tohto roku, ale aj tak vám postačí na to, aby ste spoznali hudbu tejto maďarskej kapely. Táto kapela totiž búra predsudky o Maďaroch, ako o veľkých nacionalistoch a šovinistoch. Myslím si, že táto kapela robí dobré meno nie len maďarskej hudobnej scéne World music, ale aj východoeurópskej odnože World music.
Kto má vytvorený účet na Spotify, tu je album skupiny Besh o droM s tým najlepším z ich hudobnej tvorby.
Minyo je ľudový spev v kórejskej a japonskej tradičnej hudbe. Táto kapela, hoci pochádza z Japonska, svojou hudbou navštívila Latinskú Ameriku, Karibskú oblasť, či Afriku. Spája tradičné japonské námety z už spomínanou hudbou vyššie. Viete si napríklad predstaviť japonskú tradičnú hudobnú pieseň v štýle Cumbia, či Reggae? Každému sa to môže zdať čudné a nemožné. Napriek tomu som sa aj ja sám presvedčil o tom, že možné to je. Ich nový album “Echoes of Japan“, ktorý sa ocitol aj v rebríčkoch World music je toho dôkazom. Je to akási fúzia Latina, Afrobeatu, Reggae a iných hudobných žánrov s japonskou tradičnou hudbou.
Ako predstava pre hudobných konzervatívcov je to nepredstaviteľné. Pre hudobných liberálov, medzi ktorým patrím aj ja možno povedať “prečo nie”. Ak to bude znieť dobre, môže byť to veľmi zaujímavé.
A ako to hudobne znie? Nech sa páči, tu je ukážka.
Môžete si pokiaľ máte Spotify, vypočuť aj ich spomínaný album vyššie.
Globe of music blog v Slovenčine 