Kladivkový dulcimer a jeho rozvetvená rodina po celom svete

Pojem kladivkový dulcimer (hammered dulcimer) označuje v Angličtine strunový hudobný nástroj, ktorý má mnoho strún, na ktoré hráč udiera napríklad paličkami. My ho na Slovensku a v niektorých krajinách strednej a juhovýchodnej Európy poznáme v takejto podobe.

Kto by nepoznal naše tradičné cimbalovky? Hovorí sa, že cimbal sa k nám dostal vďaka Rómom (Cigánom). Keďže Rómovia pochádzajú podľa niektorých zdrojov z Indie, začneme najprv indickým santoorom (santúrom).

Pozor, nepleťte si tento hudobný nástroj s iránskym santurom. Tu je pre zmenu iránsky santur. Tu treba doplniť, že indický santúr môže mať pôvod práve v iránskom santure. Za to môže história Indie.

Podľa toho, na čo sa zvuk nášho cimbalu skôr podobá prikladám sa k myšlienke, že santur, ako taký môže mať pôvod práve v Iráne a že Rómovia ho mohli priviezť odtiaľ. História nás ale upozorňuje na to, že Rómovia migrovali do Európy už v čase, kedy časť Indie patrila do takzvanej Mughalskej ríše. Oblasť Radžastanu, odkiaľ Rómovia pravdepodobne pochádzajú patrila práve pod tú časť Indie, ktorá patrila do Mughalskej ríše, ktorú založili Peržania. Takže, tu narážame na rozpor v názoroch, odkiaľ cimbal vlastne prišiel.

Napriek tomu na svete existovali nástroje podobné cimbalu oveľa skôr, než nám cimbal priviezli Rómovia. Preto zanecháme teórie o vzniku cimbalu a namiesto toho sa dostaneme od Slovenska na západ do oblasti, kde sú Alpy. Tu je kladivkový dulcimer známy v nemeckom hovoriacom svete, ako hackbrett.

Možno sa to zdá neuveriteľné, ale aj na západe za oceánom v Mexiku existuje hudobný nástroj Salterio Mexicano, čiže ďalší druh kladivkového dulcimera. Keďže vďaka Alpám sme ešte stále v západnej nálade, doprajme si trochu aj mexického salteria.

Ako som už spomínal, tieto hudobné nástroje nemuseli vzniknúť len z indického santúru. V Číne majú napríklad Jangčchin (alebo Yangqin).

 

Keď sme už pri Jangčchine, ani tu nie je tak celkom isté, či tento hudobný nástroj má čínsky pôvod. Niektorí hovoria, že prišiel do Číny po hodvábnej ceste. Iní zas tvrdia, že sa dostal cez prístav Kuangčou na lodiach. Iní zas hovoria, že tento hudobný nástroj má rýdzo čínsky pôvod.

Keď už spomíname hodvábnu cestu, vyberieme sa do Mongolska. Tam je Jočin, ďalší druh cimbalu. Keďže mongolská a čínska kultúra sa vďaka histórii navzájom ovplyvňovali, je ťažké posúdiť, čo kde bolo, ako prvé.

Na Ďalekom východe ešte ostaneme. Tentokrát zamierime do Thajska, kde sa nachádza hudobný nástroj khim. Ani tu nie je jasné, kde má tento hudobný nástroj pôvod. Niektorí tvrdia, že vznikol z perzského santuru. Iní sa prikláňajú k čínskemu jangčchinu. Žeby sa khim dostal cez Thajsko do Číny a z toho vznikol jangčchin?

 

Keďže čínska hudba ovplyvnila aj japonskú, či kórejskú hudbu, neobídeme ani Kóreu, ako takú. Tu je Janggüm.

Šamanská Peyote hudba

Peyote (Lophophora williamsii) je známy druh kaktusu, ktorý obsahuje alkaloidy. Znamená to, že po požití tejto rastliny môže človek zažiť rôzne halucinácie. Slovo “Peyote” pochádza z aztéckeho slova “Peyotl”, čo v preklade môže znamenať niečo, ako duchovno, či božský stav. Práve kvôli tomu sa táto rastlina zaraďuje medzi takzvané enteogény. Sú to rastliny, ktoré sa používajú pri Šamanizme na vyvolanie rôznych duchovných stavov. Do tejto kategórii totiž patrí aj Ayahuasca z Peru. V súčastnosti sa táto rastlina používa v oblastiach Mexika a v štáte Texas v Spojených štátoch.

Peyote hudba je dá sa povedať, ako väčšina šamanskej hudby pôvodných Američanov. Existuje tu ale jeden rozdiel. Rytmus bubna je tu oveľa rýchlejší než ten, na ktorom ste si zvykli pri hudbe pôvodných Američanov zo Severnej Ameriky. Vďaka tomu by som mohol usúdiť, že Peyote musí byť veľmi silné. Ide tu o veľmi živý rituál. Vyzerá to, akoby sa chceli niektorí ľudia vymaniť vďaka tejto droge zo všetkého a akoby božskú prítomnosť cítili tak silno, že sa zbláznia. Okrem Bubnov tu môžete počuť aj rôzne chrastítka a štrkátka a samozrejme spev.

dnešný obraz krajiny Aztékov, Toltékov a Májov

Už z názvu budete vedieť, že ide o Mexiko. Niektoré civilizácie z tejto krajiny sa ale na vždy vytratili vďaka španielským dobyvateľom.

Bolo to dávno, čo som počul mexickú hudbu. Bola to ale zlá prezentácia Mexika, ako takého vďaka rôznym spoločnostiam, ktoré sa tvárili, že prezentujú etnickú hudbu. Našťastie sú aj spoločnosti, ktoré naozaj prezentujú hudbu rôznych kultur a národov správne. Pri počúvaní ukážok mexickej hudby na stránke, ktorá patrila istej spoločnosti venujúcej sa etnickej hudby som spoznal Mariachi (čítajte Mariači), čo je zrejme najpopulárnejší žáner mexickej hudby. Existujú aj ďalšie žánre mexickej hudby, ako napríklad Norteño, či Banda, no teraz som sa vám rozhodol predstaviť Mariachi. Je to aj preto, preto že hudbu Mariachi skutočne milujem a v istom období, kedy som sa cítil zle som trochu Mariachi počúval. Tu je ukážka rôznych piesní, kde hlavne dominuje Mariachi.