Spojenie Berberského (Tuaregského) a Etiópskeho

Alhousseini Anivolla z Nigeru a Girum Mezmur z Etiópie sa spojili, aby vytvorili na jednej strane niečo odlišné, ale predsa len z časti spoločné.

Ako sa píše na stránke World music central, tento album obsahuje skladby v pentatonických stupniciach, opakujúce sa grúvy, hypnotické džemovanie a zvuky gitary. Kombinácia púštneho Bluesu z Nigeru a džezových plyvov z Etiópie vytvára unikátnu syntézu dvoch kultúr.

Keď som si vypočul hudbu na tomto albume, bol som prekvapený. Dve rozdielne kultúry sa výborne spojili, aby vytvorili niečo na báze niečoho, čo ich spojuje a nie len tieto kultúry. Veď v Džeze a Blueze sa tiež stretneme s rovnakým typom pentatoniky, ako aj pri tejto hudbe.

O tom, že informácie o tejto skladbe neklamali sa môžete presvedčiť aj sami v krátkej video prezentácii.

Pokiaľ vás tento album očaroval na toľko, že si ho chcete vypočuť celý, môžete tak urobiť na rôznych stránkach na počúvanie hudby on-line.

Tarantella: Od nebezpečného druhu pavúka až po tanec

Tarantella je najpopulárnejší tradičný tanec v južnom Taliansku. Existuje množstvo druhov tohto tanca a aj množstvo mien: Tammurriata v Campanii, Pizzica v Salente a podobne. Ak vám meno tohto tanca pripomína nebezpečného pavúka, ktorý je známy aj, ako tarantula, tento tanec sa vraj zvykol tancovať potom, čo niekoho uštipla práve tarantula. Dosiaľ sa nevie, či to je pravda. Jedno je ale isté. Tento tanec má svoje korene v starogréckych Bakchanáliách, sprievodoch boha vína a veselia Bakcha (Dionýza). Nie je to nič nezvyčajné. Veď celý tento región voľakedy patril aj Grékom. Počas rímskej vlády boli tieto oslavy potláčané, ale v novoveku sa tento tanec objavil na neapolských dvoroch.

Tamburíny, akordeóny a mandolíny, ako aj rýchle tempo a zvyčajne 6/8 rytmus je typický pre Tarantellu.

Keď som prvý krát počul tento druh talianskej hudby, počul som ho samozrejme v jednom z juhotalianských jazykov. Je ťažké označovať tieto jazyky za dialekty. Bolo to pre mňa niečo cudzie, z čím som sa v talianskej hudbe stretol. Bolo tam niečo exotické, čo sa nedá slovami pomenovať. Samotný tanec, ako aj juhotalianské jazyky vytvorili niečo netypické pre to, čo sa mi voľakedy spájalo s Talianskom. Keď som zistil, že tento hudobný štýl odkazuje na už spomínané Bakchanálie, hneď mi svitlo. Pri tomto druhu hudby máte veľkú chuť sa veseliť a zabávať a keď si ešte k tomu prirátam víno skutočne to vyzerá tak, akoby vás uštipla tarantula a chcete sa z tohto jedu dostať, tak to chcete takouto tanečnou a hudobnou medicínou vyliečiť. Počul som rôzne druhy Tarantely, ako aj už spomínanú samostatnú Tarantellu, tak aj Pizzicu a Tammuriatu, či aj obyčajné moderné prevedenie tohto talianského tanca.

Ak si chcete vypočuť veľmi rýchlu Tarantellu, Pizzica je ten správny tanec a možno vás vylieči nie len od jedu Tarantuly, ale aj od vašich trápení.

Pokiaľ si zvyknete pustiť hudbu cez Spotify, aj tam nájdete niekoľko zaujímavých prehrávacích zoznamov s týmto hudobným žánrom. Ani v tomto prípade neobídem Salentínsku Pizzicu.

Husle a ich rozvetvená rodina na celom svete

V našej (európskej) klasickej hudbe ich počujeme skoro stále. Mená, ako Paganini, či Vivaldi nie sú mnohým neznáme. Boli to slávni skladatelia, ktorí komponovali kompozície pre husle, hoci je pravda, že aj geniálny W. A. Mozart hral na tomto úžasnom hudobnom nástroji, ktorý je súčasťou každého orchestra.

My sa pozrieme na husle trochu inak. Nemali by sme v prvom rade zabudnúť na to, aký hudobný nástroj inšpiroval Európanov, aby vytvorili prvé husle. Ktorý hudobný sláčikový nástroj sa v Európe ocitol, ako prvý? Je to Rebab a vďačíme Arabom za tento hudobný nástroj.

Od Rebabu bol už len krok ku byzantskej lyre, krétskej lyre, husliam a iným sláčikovým hudobným nástrojom. Medzi nimi boli aj srbské gusle. Pozor, gusle je hudobný nástroj podobný arabskému rebabu.

My sa ale dostaneme cez Európu na východ až na mongolské stepy. Tam sa nachádza hudobný nástroj Morin Chúr. Tieto husle sa nazývajú aj konské husle. Ak sa započúvate do zvuku týchto huslí, môžu vám skutočne pripomínať erdžanie, či cval koňa. Mimochodom slák huslí sa voľakedy vyrábal z vlasov konského chvosta. Okrem toho netreba zabúdať, že Mongoli a podobné stepné kmene nemali také moderné prostriedky na výrobu hudobných nástrojov, ako máme my.

Teraz sa presunieme na juh od mongolských stepí a zavítame až do Číny. Tam je veľa hudobných nástrojov, ktoré môžeme zaradiť, ako husle “chučchin“, ale žiadne nie sú také známe, ako dvojstrunové husle erchu (alebo erhu) V Čínštine totiž slovo “Er” znamená “dva” a husle sú “chučchin (huqin)”.

 

Asi pred rokom som sa dozvedel zaujímavú správu. Aj berberské etnikum Tuarégovia používajú husle vo svojej tradičnej hudbe. Sú to jednostrunové husle imzad. Zaujímavé je na tom to, že na tomto hudobnom nástroji hrajú iba tuarégske ženy.

Opäť sa vrátime do Ázie, ale tentokrát navštívime Indiu. Tam je hudobný nástroj, ktorý sa nazýva Dilruba, alebo Esradž.

Podobné hudobné nástroje Esradžu môžeme nájsť v Európe, hoci už nejde o husle, hoci proces tvorby zvuku je aj tam rovnaký. Začneme v oblasti dnešného Uhorska, hoci tento hudobný nástroj nie je známy iba v Uhorsku. U nás ho poznáme pod názvom Ninera.

Voľakedy sa používal aj v kostoloch, ale neskôr ho upravili do takej podoby, aby sa dal prenášať. Poznáme ho aj pod anglickým názvom hurdy gurdy. Okrem tohto hudobného nástroja je dobre známym hudobným nástrojom aj švédska Nyckelharpa.

 

Vráťme sa ešte k husliam, ale tentokrát navštívime africký Madagaskar. Husle sa totiž v Malgaštine nazývajú “lokanga”. Pozor, lokanga je aj hudobný nástroj, ktorý sa na husle podobá, ale nie sú to tie štandardné európske husle, ktoré poznáme. Posúďte sami.

Pri Araboch sme začali, pri Araboch aj skončíme. Toto je hudobný nástroj Kamanče, ktorý je populárny od Turecka až po arabské krajiny. My si predstavíme jeho perzskú variantu.

Bezpečnú cestu s Rómami

Latcho drom (lačo drom), čiže bezpečná cesta. Takto sa nazýva francúzsky film režiséra Tonyho Gatlifa. Je to film postavený, ako už názov napovedá na ceste Rómov z Indie do Španielska. Zaujímavé je na tom to, že dialógy tam skoro žiadné nie sú, za to je tam veľa hudby. Medzi prezentáciami Rómov je aj Slovensko a žena, ktorá spieva o Osvienčime. Kto vie po Rómsky, určite tejto piesni bude rozumieť. Existuje ale množstvo dialektov Rómčiny, takže neviem, čomu všetkému budete rozumieť. Okrem toho niektoré rómske skupiny nebudú spievať po Rómsky.

Čo sa týka Rómov hovorí sa, že prišli z indického štátu Rádžastan. Dodnes je tam rómska komunita. Ich jazyk patrí ku Indo-iránskym jazykom, no tento jazyk obsahuje aj grécke, či arménske slová a ešte slová z jazykov krajín, kde žije rómska komunita. Niektoré slová sú dokonca poslovančené. Tak napríklad pekné dievčatá povieme v našej karpatskej Rómčine “šukar čaje”, no v Srbsku povedia “čaje šukarije”. Niektoré dialekty Rómčiny nemusia si byť vôbec podobné a často Rómovia zo Srbska nemusia rozumieť Rómom z Česka, no môžu rozumieť napríklad Rómom z Macedónska.

Čo sa týka ich kultúry, Rómovia v rôznych krajinách splynuli s kultúrou krajiny, kde žijú. Používajú aj jazyk krajiny, kde žijú, hoci ovládajú aj Rómčinu.

Istý čas som počúval aj rómsku hudbu, ale pozor, hudbu balkánskych Rómov. Veľmi ma prekvapilo, ako niektoré rómske kapely bez znalostí notového zápisu vedia zahrať niektoré skladby pre mňa až s veľmi náročnými pasážmi. Napríklad v článku o balkánskych dychovkách a o ích hudobných vojnách spomínam isté známe rómske kapely z Rumunska a zo Srbska, no nemusí sa toto dotýkať iba balkánskej dychovky. Niektoré rómske kapely skúšajú dokonca hľadať svoj rómsky pôvod. Aj s názvami tohto etnika je to všelijaké. Názvy, ako Gitanos, Gypsies pochádza zo slova “Egypt. Predpokladalo sa, že vraj prišli z Egypta, no názov Cigány, Cigáni, Cikáni, Zigeuner pochádza z gréckeho slova “cinganos”, čiže nedotknuteľní. Z toho vyplýva, že určiť ich skutočný pôvod bolo veľmi zaujímavé a pojem Rom v Rómčine sa prekladal, ako “pán domu”, alebo “manžel”. Teórie sú rôzne, no podľa jazyka do úvahy prichádza najskôr práve India.

Takže, zapozerajte sa do cesty Rómov a pocestujte si trochu s nimi

Židovský hudobný svet

Asi pred ôsmymi rokmi som sa istý čas venoval aj židovskej hudbe. Bolo to ale obdobie, kedy som sa orientoval na balkánsku hudbu a keďže balkánska hudba a židovská hudba majú spoločný štýl Klezmer, začnem práve týmto štýlom.

Klezmer je hudobný štýl, ktorý je väčšinou spievaný v jazyku Jidiš, čiže židovskej Nemčine. Klezmer je teda populárny u aškenázskych Židov. Slovo “Aškenázim” znamená v Hebrejčine “Nemec, Nemecký”. Existujú aj klezmerové skupiny, ktoré môžu spievať aj v iných jazykoch podľa toho, z ktorej sú oblasti.

Naproti tomu existujú ešte sefardskí Židia. Slovo “Sefardim” znamená “španielskí”. Z toho je jasné, že títo Židia budú spievať v Španielčine. Ide o židovskú Španielčinu Ladino, ktorá na rozdiel od Jidiš postupne vymiera. Taktiež, pokiaľ Klezmer čerpá väčšinou s východoeurópskych tradícii, hudba v jazyku Ladino sa orientuje predovšetkým na orientálne vplyvy.

Netreba zabúdať ale na jednu dôležitú vec. Vďaka židovskému náboženstvu “Judaizmu” vzniklo Kresťanstvo a neskôr aj Islam. Práve Židom vďačíme za to, že Boh je len jeden. Preto som sa rozhodol ešte pre jednu ukážku. Ide o 104. Žalm spievaný v starej Hebrejčine, v jazyku, v ktorom bol napísaný starý zákon.