Rámové bubny od orientu až po prériu

Rámový bubon je bubon, ktorý má oväčšiu bubnovú hlavu, než telo. Ak tomu nerozumiete, tak skúste si predstaviť africké Džembe, jeho výšku a hlavu s blanou a pochopíte. Potom si chyťte do ruky tamburínu a všimnite si hlavu bubna a rám, na ktorom je táto blana upevnená. Rám môže byť vyrábaný buď z dreva, alebo aj z umelej hmoty.

Hovorí sa, že rámový bubon je prvý bubon, ktorý vytvoril človek. Je to vlastne akýsi “prabubon”, čiže prapredok všetkých bubnov a potom sa nečudujme, že tento hudobný nástroj zohráva aj svoje postavenie napríklad v Šamanizme. K tomu sa postupne dostaneme.

Už som tu spomínal tamburínu s blanou. Je to nový potomok rámových bubnov, aj keď nie každá tamburína má blanu.

Začnem prvým príkladom rámového bubnu. Tým je hudobný nástroj daf (alebo dof, či duf) používaný v arabskej, tureckej, či perzskej hudbe. Niekedy ho nazývajú aj bendir, či tef. Keď som ho prvý raz počul v orientálnej hudbe, bol som prekvapený z jeho hlbokého zvuku, ktorý si ma podmanil.

Nasleduje ukážka tohto bubna. Budete sa diviť, čo sa dá na ňom stvárať.

Spomínal som tu bendir? Hoci som ho spomínal v tureckom kontexte je na čase, aby som vám priblížil pravý bendir zo severnej Afriky. Môžete ho počuť napríklad v marockej, či alžírskej tradičnej hudbe.

Teraz prejdeme z arabského sveta na východ do Perzie. Okrem toho, že sa tam používa daf, ešte jeden perzský bubon je veľmi zaujímavý. Používa sa ako v Perzii, tak aj v krajinách strednej Ázie, ba dokonca na Balkáne. Ide o rámový bubon dayereh.

Teraz sa dostaneme na východ do Indie. Aj tam poznajú Daf, no my prejdeme na juh, kde sa nachádza rámový bubon kandžira.

Keď som prvý raz počul tento bubon, pripomínal mi trochu tamburínu s blanou a tak tu pripájam aj ukážku tamburíny s blanou.

Takáto tamburína s blanou existuje aj v Brazílii. Pandeiro je populárny perkusívny hudobný nástroj brazílskej hudby.

Existuje nespočetné množstvo rámových bubnov. Keď som vám poskytol ukážku, ešte za zmienku stojí turecká tamburína tef, arabská veľká tamburína mazhar, malá arabská tamburína riq, alebo aj šamanský bubon.

Práve šamanský bubon je okamžitá spájaná asociácia s rámovým bubnom, ako takým a príliš veriacim ľuďom sa vtedy okamžite asociuje niečo zlé. Tak sme sa dostali až na Sibír, do Sámska (Laponska), či dokonca na prériu. Tam sa šamanské bubny používali, ako už isto tušíte pri Šamanizme. Existujú dokonca rôzne mýty, kedy sa skutočne bubon využíval na magické účely. Bol tento typ bubnu rámovým bubnom? Asi áno, keď ho rôzni ľudia držali v ruke. V týchto mýtoch sa ale nepíše podstatná vec, ako bubnovali na ten bubon. Na rámové bubny sa môže bubnovať ako rukami, tak aj paličkami.

Na záver je tu ukážka, na ktorú sa niektorí z vás tešiť nebudú. Ak hádate, že v nasledujúcej ukážke odznie šamanský bubon, hádate správne.

Čo sa týka bubna a duchovna, tak aj v sufiskom bratstve Mevlevi pri hudbe krúžiacich dervišov sa duf spolu s flautou ney používajú v ich hudbe.

Výlet do krajiny Samby

Keď sa povie slovo “Brazília”, mnohým z vás určite na um prídu karnevaly v Riu, veľká produkcia kávy, cukrovej trstiny, alebo aj Samba. Niekomu na um môže prísť aj Paulo Coelho, hlavne tým, ktorí sa venujú literatúre, či alternatívnym duchovným smerovaniam.

Čo sa týka brazílskej hudby, ako iné krajiny Latinskej Ameriky, tak aj brazílska hudba má vplyvy európske, africké, či indiánske. Dokonca aj niektorí z tých, ktorí sa zaujímajú o bojové umenia si tu prídu na svoje. Príkladom je brazílska Capoeira. V tejto hudbe sa dokonca používa hudobný luk Berimbau, čo je prvý hudobný strunový nástroj na svete. Predpokladá sa totiž, že hudobné luky, ktorých rezonátorom bola najprv ústna dutina, neskôr časť tekvice sú najstaršie strunové nástroje. Toto umenie vynašli Afrobrazílčania.

Pri pomalej hudbe ešte ostaneme. Hudobný žáner Bossa nova je vám určite, aspoň trochu známy. Vznikol z Jazzu a pomalých rytmov Samby. Paradoxom je na nej to, že ju preslávili vo svete nie Brazílčania, ale tí, ktorí vytvorili Jazz, čiže Američania.

Ako nadpis článku hovorí, Brazília sa hlavne preslávila hudobným žánrom Samba, ktorý nie je u nás neznámy. Z brazílskych karnevalov a hlavne z Ria sa dostala až sem a dnes ju tancujú hlavne milovníci latinsko-amerických tancov. Nasleduje zmäs karnevalových rytmov, medzi ktorými sa nachádza aj Samba.

Je ešte množstvo rôznych iných hudobných žánrov brazílskej hudby, medzi nimi je aj Lambada. Tento žáner preslávila rovnomenná pieseň. Čo sa týka populárnej hudby a Brazílii, v rokoch 2012 a 2013 ste mohli počuť na rádiových staniciach aj dve brazílske piesne žánru Sertanejo. Tento hudobný žáner sa nazýva aj brazílske Country. Síce sa nemusí a ani sa nepodobá na to americké Country, no má s ním spoločné aspoň to, že čerpalo vplyvy z tradičnej hudby.

Vianoce v Latinskej Amerike

Pre obyvateľov Portorika, Trinidadu, či Venezuely hudba štýlu Parranda je typická práve pre vianočné obdobie. Zatiaľ, čo my Európania trávime väčšinou sviatky v pokoji rodiny, v oblastiach Venezuely, Portorika, Trinidadu to žije. Trochu to pripomína našich koledníkov, no texty týchto piesní sú prevažne svetské, než náboženské.

Naproti tomu stojí trinidadský Parang, ktorý vznikol práve z Parrandy a to vďaka venezuelským prisťahovalcom. V Parangu môžeme nájsť aj náboženské texty, nie len svetské texty, ako v prípade Parrandy. Hudobníci chodia od domu k domu a vyťahujú s postelí rodiny priamo do zábavy a tanca. Keď som narazil na preklad jedného parangového textu zo Španielčiny do Angličtiny bol som prekvapený, ako sa duchovný text môže ocitnúť v takejto svetskej hudbe.

Do kráľovstva Cumbie

Cumbia je populárny hudobný žáner latinskoamerickej hudby. Jeho kráľovstvom je karibské pobrežie Kolumbie a Panamy. Najprv to bol tanec obyvateľov čiernej pleti tejto oblasti, postupne do seba absorboval aj európske prvky, či prvky Indiánov (pôvodných obyvateľov) tejto oblasti. Na cumbii je zvláštne to, že zatiaľ, čo iné štýly latinskoamerickej hudby si ponechali obmedzenie len na určitú oblasť (samba je brazílska, rumba je kubánska, tango je argentínske), cumbia sa síce narodila v Kolumbii a Paname, no neskôr sa jej potomkovia objavili aj v Mexiku, Peru, Ekvádore a mnohých iných krajinách latinskej Ameriky. Keďže existujú rôzne skupiny tohto hudobného žánru, môžu sa tam vyskytnúť aj syntetizátory. Čo sa týka tanca, podobne, ako aj v hudbe tu môžeme nájsť aj európske, či indiánske prvky. Pri niektorých cumbiách sa dokonca môžu vyskytovať aj nástroje používané v hudbe Ánd, no to je skôr v tejto oblasti Ánd, ako napríklad v Bolívii, či Peru, andských oblastiach Argentíny, Chile a taktiež v Ekvádore. Napriek tejto rozmanitosti by som vám rád predstavil pravú kolumbijskú cumbiu.

Tu nasleduje ukážka pôvodnej cumbie z Kolumbie.

Ľahké Joropo

Ak jestvuje niečo, čo spája Kolumbiu a Venezuelu, tak je to určite Joropo, ktoré sa hrá na nížine Los Llanos. Slovo “joropo” v Španielčine sa prekladalo, ako “party”, no v súčasnosti toto slovo označuje práve tento hudobný žáner. Zahŕňa, ako španielske, tak aj pôvodné vplyvy, či africké vplyvy. Základom Joropa je spev, harfa, cuatro a maracas. Rytmus je 3/4 a čo sa týka celej textúry, Joropo je veľmi ľahký hudobný žáner na počúvanie.