Balalajka, mandolína a tamburica

Ešte keď som bol malý mi ktosi povedal, že mandolína je ruský hudobný nástroj a má tri rohy. Samozrejme, to nebola pravda. Dotyčný si pomýlil balalajku s mandolínou, hoci zvukovo sa tieto nástroje môžu podobať. Potom aj tamburica, ktorá sa používa v srbskej a chorvátskej hudbe sa tiež podobajú zvukovo s mandolínou a balalajkou.

Takže, začneme najprv ruskou balalajkou.

Teraz prichádza na rad mandolína. Mandolína, ako som si myslel, pochádza z Talianska a to z oblasti Neapolu. Okrem talianskej hudby ju môžeme nájsť aj v Country, či v dalmatínskej Klape.

 

Na záver ešte tamburica, aby ste dobre spoznali rozdiel.

Mandolínu som podobne, ako balalajku mal možnosť si chytiť. Mandolína má hlavu nástroja v tvare polkruhu a balalajka má už spomínanú trojrohovú hlavu. Mandolína má struny v pároch, balalajka nie. Jediné, čo všetky tri nástroje spája je trilkovanie, typ strunového nástroja (lutnové) a dve z nich ako som spomínal aj Chorvátsko.

Talianske Liscio

Keď som tu spomínal francúzske Valčíky, napadol mi ešte jeden hudobný žáner, no z inej oblasti trochu na východ od Francúzska. Ide o Taliansko a o jeho severnú oblasť. Práve tam vznikol hudobný žáner, ktorý sa nazýva Liscio. Je to podľa mňa opäť nejaké bálové zoskupenie podobne, ako Musette. Čo sa ale týka Talianov, typické pre ich bál Liscio, ktorý sa zo severu krajiny rozšíril po celom Taliansku ďalej sú typické Polky, Mazurky a Valčíky. Samozrejme, nesmie chýbať akordeón, ako aj elektrická gitara, bicia sada, basová gitara a talianska ľahkosť. Neveríte, presvedčte sa sami.

Nasleduje zmäs rytmov Liscia, ktoré spomínam vyššie.

Cesta za Pizzou a Špagetami

Ako už názov hovorí, teraz navštívime Taliansko. Hoci niektorí poznajú taliansku klasickú, či populárnu hudbu, málokto pozná taliansky folklór a talianske tradície. Keďže v Taliansku, ako takom žije množstvo národov (nie len jeden taliansky národ), rozhodol som sa priblížiť určité znaky jednotlivých národov, určité hudobné tradície. Nepriblížim ale všetko, no pokúsim sa o to, čo je typické pre dannú geografickú oblasť.

Oblasti severného Talianska sú predovšetkým orientované na chorálnu hudbu a dominujú tu hlavne európske štýly, ako Valčík, či Polka. Tu je príklad takejto tradície. Je to vlastne friulská pieseň. Môže to pripomínať niečo, čo je populárne v chorvátskej Dalmácii, ako napríklad vokálny štýl Klapa.

Ako protiklad toho, čo je populárne na severe Talianska môže byť práve juh Talianska. Je to asi preto, preto že práve juh Talianska susedí s takýmito štátmi, ako Grécko, či Tunisko. Je teda typické pre tento región, že tradícia môže rýchlo čerpať s takých kultúr, ako je Grécka, či orientálna kultúra. Tu nasleduje niečo, čo mnohým pripomína typickú taliansku hudbu, ako ju poznáme mimo Talianska.

Ešte navštívime Sardíniu. Tam znie niečo, čo sa nazýva Tenore. Ide o polyfonický spev zo Sardínie, v ktorom okrem iného vystupuje aj alikvotný spev, ktorý spieva bas.