Gajdy na celom svete

Gajdy sa v Češtine nazývajú Dudy, v Angličtine Bagpipe, ale existuje množstvo gájd a mien pre tento hudobný nástroj.

Vo svete sú veľmi dobre známe škótske gajdy.

Aj v Írsku existujú gajdy. Tie sa ale nazývajú uilleann pipes.

Teraz zavítame na Balkán. V Rodopských horách na juhu Bulharska sa v tunajšom folklóre používa kaba gajda.

Teraz sa ale z Bulharska dostaneme cez Čierne more do Turecka, potom na sever, kde žije etnikum Lazov. Toto etnikum vo svojej hudbe používa gajdy Tulum.

Teraz zavítame do Tuniska. Tam sa používa hudobný nástroj Mezwed (mezoued). Mimochodom gajdy, ako hudobný nástroj bol už populárny v starovekom Grécku, ale o jeho rozšírenie sa pričinili najmä Arabi. Európania si potom gajdy modifikovali, ale nie len Európania, ako sami zistíte.

Ako som už spomínal, existuje množstvo gájd. Málokto ale vie o takzvaných elektronických gajdách. Na ne vám zahrá človek z Astúrie z umeleckým menom Hevia.

Na záver ukážka slovenskej gajdošskej tradície z Horehronia.

Lýra a jej rodina

Tí, ktorí sa z vás zaujímajú o starogrécke báje a povesti si určite pamätajú na Apolóna, Herma, či Orfea, ktorí hrali na lýru. Ak ani netušíte, ako táto lýra znela, tu je jej ukážka.

Tento hudobný nástroj nie je známy iba v starovekom Grécku. Lýra, alebo jej podobné hudobné nástroje sú známe naprieč rôznymi krajinami na celom svete, dokonca aj v západnej Afrike u Griotov, čo sú v etniku Mandinka niečo také, ako v keltských krajinách Bardi. Nech nám teda keltskí Bardi ráčia zahrať, keď už ich spomíname.

V starovekom Grécku je známy ešte jeden hudobný nástroj známy, ako kithara. V Ríme sa tento hudobný nástroj nazýva cithara. Ako znie tento hudobný nástroj?

Ak vám pojmy kithara a cithara pripomínajú gitaru a citaru, to druhé je správne. Kithara s gitarou má totiž v modernej (nie v starej) Gréčtine naozaj spoločnú len tú gitaru. Na druhej strane je ale gitara úplne iný nástroj, ako citara (alebo citera, ako ju poznáme my. Tu je príklad citery (alebo zither) zo strednej Európy. Ak ste navštívili Rakúsko, alebo Bavorsko, alebo tam bývate, môžete pokojne navštíviť nejaký koncert ľudovej hudby, ak budete mať čas. Práve tam môžete nájsť zither.

Hovorí sa, že najstaršie hudobné nástroje tohto typu boli nachádzané na území Mezopotámie. Čo, ak to nebola celkom pravda? Veď aj v Číne majú podobný hudobný nástroj Gučeng, z tejto citary vznikli ďalšie hudobné nástroje, napríklad kajagüm v Kórey a v Japonsku je to hudobný nástroj koto.

Keď som už tu spomínal Mezopotámiu, trochu ostaneme aj na jej území, ale pozor, o mnoho storočí vpredu a nie len na jej území. Orientálna harfa qanun (alebo kanun) sa používa v tureckej, perzskej a arabskej tradičnej hudbe. Jej zvuk som si hneď zamiloval. Patrí medzi prvé hudobné nástroje orientu, o ktorých som sa dozvedel v Angličtine. V nasledujúcej ukážke hráč na qanun vám vysvetlí, ako sa dostal k tomuto hudobnému nástroju. V pozadí budete počuť samotný qanun.

Teraz sa vrátime do severských končín Európy a opäť zavítame do mytológie, tentokrát do fínskej Kalevaly. Tí, ktorí poznajú tento epos určite meno čarodejníka Väinämöinena. Bol to práve on, čo si vyhotovil prvé Kantele, na ktoré keď hral, všetkým jeho hra očarovala. Trochu to pripomína bájneho Orfea, ktorý svojim spevom okúzlil celý svet, dokonca aj nimfu Euridiku. Rozdiel je ale v tom, že Orfeus nie svojou lýrou, ale svojim spevom konal rôzne kúzla.

Kantele patrí do rodiny baltických psaltérii. Tu patria napríklad estónsky kannel, litovská kankles, lotišská kokles a ruské gusli.

Ale, čo je to psaltérium? Ako znie tento archaický hudobný nástroj?

Pri podobných hudobných nástrojoch v tvare bedne ešte ostaneme, no zavítame teraz do Afriky do Indického oceánu. Tam sa nachádza ostrov Madagaskar a na ňom sa používa citara, ktorá je známa pod menom marovany.

Možno vás to prekvapí, ale tento hudobný nástroj vznikol z rúrovitej citary, ktorá sa nazýva valiha.

Bulharské ženské vokály a ešte niekto

Možno ste čítali môj článok o bulharskej hudbe a o jej zaujímavostiach a to hlavne z pohľadu človeka, ktorý sa zaujíma o etnickú hudbu. Ako som už spomínal, Bulharsko má toho dosť aj dnes a hoci táto krajina nie je na takej úrovni v ekonomike, ako my a iné západné štáty, má úplne iné bohatstvo. Ich poklad je v ich tradičnej kultúre, ktorú aj dnes kombinujú s modernými prvkami a hoci niektorí sú z nich proti Pop-folku (Čalge), počúvajú ju. Medzi tým, čo k nám o bulharskej hudbe prenikne zo spoločností, ktoré sa venujú etnickej hudbe je hlavne ženský polyfonický spev. Asi v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, čiže pred dvadsiatymi rokmi vznikli albumy “Le Mystère des Voix Bulgares”, kde spievali rôzne bulharské ženské súbory. Tieto albumy boli ocenené cenou grammy. Tento rok 25. mája 2018 súbor “The Mystery Of The Bulgarian Voices” nahral nový album BooCheeMish.

Neboli ale sami. Pripojil sa k tomuto súboru ešte niekto, kto veľmi piesne obohatil. Mnohí ju poznajú vďaka jej glosolálii, čiže schopnosť spievať, akoby v archaických a transcendentálnych jazykoch rovnako, ako aj vďaka rôznym soundtrackom, či vďaka skupine Dead can dance s Brendanom Perry, či jej transcendentálnym vokálom. Asi tušíte, že pôjde o Lisu Gerard. Tá sa rozhodla o spoluprácu s bulharskými ženskými zbormi a veru, dobre si vybrala. Aj bulharské vokály majú v sebe niečo univerzálne. Prečo práve spev bulharských žien vypustili do vesmíru? O tom, čo sa ocitlo vo vesmíre, ako zvuky planéty zem zaznamenané na rôznych družiciach je ďalšia zaujímavá téma. My sa ale vrátime do balkánskeho univerza, to nám postačí.

O tejto unikátnej spolupráci som sa dozvedel prostredníctvom relácie o etnickej hudbe, ktorú odvysielalo rádio Devín 2. septembra 2018. Keď som počul ich skladby, ktoré spievali aj s Lisou Gerard a jej skomponovanými glosolaliami, ostal som očarený. Určite som nebol sám. Možno aj sám Igor Javorský, ktorý túto reláciu moderoval podľahol tomuto hudobnému kúzlu rovnako, ako aj alternatívny hudobník Vlastimil marek, ktorý o ich vystúpení napísal článok na svojom blogu.


Tu je ukážka tohto unikátneho hudobného telesa.

Bhangra, kráľovná Pandžábu

Históriu tohoto hudobného žánru môžeme nájsť v ľudovej hudbe regiónu Pandžáb. Bhangru založili ale pandžábski migranti z Indie a Pakistanu vo Veľkej Británii. Texty tohto hudobného žánru sú celkom jednoduché a hoci sú v Pandžábčine, veľa môže prezradiť aj hudobná reč Bhangry, ako takej. Poznám mnohých ľudí, ktorí majú radi práve tento hudobný žáner. Istý čas boli dokonca u nás populárne aj niektoré piesne, ktoré boli práve štýlu Bhangra. Na druhej strane možno, že práve preto, kde sa narodila táto kráľovná pandžábskej populárnej hudby, v Bhangre môžeme nájsť aj západné vplyvy. Tu je ukážka autentickej Bhangry.

Keltské korene a vetvy

Čo majú spoločné Írsko, či Škótsko v hudbe? A čo Country a Bluegrass? Existuje tam nejaká príbuznosť. Áno, skutočne tam príbuznosť existuje a je možné, že za to veľkú vďaku treba dať starým Keltom, ako aj ich potomkom.

Kelti, to je už teraz etnikum obývajúce hlavne územie Britských ostrovov, či časti Francúzska. V Írsku, Škótsku, či vo Walese sa dodnes rozpráva keltskými jazykmi na britských ostrovoch. V súčasnosti prebieha aj oživenie Mančiny, ktorou sa hovorilo na ostrove Man a Kornčiny, ktorou sa hovorilo v grófstve Cornwall. Vo Francúzsku keltská tradícia žije na území Bretónska, kde sa taktiež hovorí keltským jazykom. Málokto ale vie, že v španielskych provinciách v Galícii, Cantabrii či Astúrii taktiež existuje kultúra, ktorá bola veľmi poznačená keltskou kultúrou. Taktiež hudba severného Portugalska je známa keltskými vplyvmi. V Španielsku a Portugalsku sa ale keltský jazyk nezachoval, za to ovplyvnil niektoré španielske jazyky (nie dialekty), ako napríklad Astúrčinu.

Vďaka kolonizácii sa potomkovia Keltov dostali aj do Spojených štátov či Kanady, kde nielen, že svojou kultúrou pomohli k vytvoreniu Country hudby, ale napríklad v niektorých provinciách keltská tradícia žije dodnes.

Pozor ale na tento pojem, preto že keltská hudba reprezentuje aj fúziu rôznych znakou, ktoré majú spoločné napríklad írska, či škótska hudba. Často sa vám môže stať, že narazíte na keltské výberové kompilácie, na ktorých nebýva len keltská hudba. Ide o výberovky hudby New age. Pravá írska, či škótska hudba, to je ale niečo úplne iné. Netreba zabúdať ani na to, že Kelti sú prvým historickým národom, ktorý obýval aj územia Česka a Slovenska. Možno, že práve preto sa nám páči keltská hudba, akoby tu dodnes boli stopy po koreňoch a vetvách keltskej kultúry. Prečo práve tento pojem? Veď predsa Kelti milujú stromy! Dokonca písmo Oghamovej abecedy (staroírskej abecedy) nesie znaky po rôznych stromoch.

Keďže veľmi dobre u nás je známa írska hudba, predstavím tu niečo z írskej hudby a v írskej Gaelčine, čiže jazyku, ktorý patrí do keltských jazykov.

Keltská hudba v súčasnosti je aj v jazykoch, ktoré takmer, alebo úplne vytlačili keltské jazyky z území, kde sa používali.

Čo je známe na škótskej ľudovej kultúre? Určite kroje a gajdy. Tu je ukážka typického štýlu Pipes and drums.

Teraz nasleduje cesta do Walesu.

Teraz zamierime do francúzskeho Bretónska.

Toto je keltská kultúra v španielskej Galícii.

Na záver ešte navštívime španielsku Astúriu, kde sa taktiež uchováva keltská tradícia.