Potulní speváci z celého sveta

Občas som na tomto blogu písal aj o rôznych potulných spevákoch. Veď aj u nás sa vyskytovali igrici. Okrem nich existujú aj trubadúri, bardi, guslari a mnohí iní. Teraz si tu predstavíme rôzne umenia potulných spevákov. Veď umenie sa dá pestovať aj na ulici a pred tým na kráľovských dvoroch, či medzi prostým ľudom.

Pre tých, ktorí sa venovali dejinám hudby slovo Trubadúr nie je neznáme. Sú to potulní skladatelia, básnici a reprezentanti dvorného svetského umenia. Často ich doprevádzali hráči na hudobné nástroje “minstreli, igrici”. Vyskytovali sa najmä na území Provensálska a teda aj ich texty boli v tomto jazyku.

Asi takto sa začala reprezentovať pouličné muzicírovanie. Niekedy nastáva ale situácia, kedy oveľa lepšie je kráčať iba jeden s hudobným nástrojom a spievať. Takýmto príkladom môžu byť Nineráši. Ninera je hudobný nástroj, ktorý je známy aj, ako Hurdy-gurdy. Tento hudobný nástroj sa s kostolov dostal aj medzi obyčajný ľud.

Naša ďalšia zastávka bude na Ukrajine. Tam sa zrodilo umenie Kobzárov. Sú to potulní speváci, ktorí hrali na kobze, či bandure. Treba dodať, že sovietsky režim voči nim vystupoval veľmi kruto. Po páde Sovietskeho zväzu sa toto staré minstrelské umenie opäť na Ukrajine obnovilo.

Teraz sa presunieme trochu na juh na balkánsky polostrov. Na území Srbska, Albánska, občas aj Chorvátska, či Bulharska sa vyskytujú speváci ľudovej epiky hrajúci na hudobný nástroj gusle. Práve preto sa nazývajú aj guslari.

Keď sme už na Balkáne, nemôžeme zabudnúť ani na Turecko. Tam bolo voľakedy populárne umenie potulných sufistických básnikov a hráčov na hudobný nástroj saz, Aşıkov. Ich hudba mohla znieť asi takto:

Čo tak zamieriť do našej africkej pravlasti? Aj keď sa neocitneme v regióne, odkiaľ naši predkovia emigrovali do rôznych končín sveta, ale ocitneme sa na západe Afriky. Práve tam sa nachádzajú Grioti známi aj, ako Dželi, či Gevel. Sú to africkí Bardi, ktorí nie sú len vynikajúci speváci, ale aj hráči na rôzne hudobné nástroje. Medzi najznámejšie hudobné nástroje patrí africký strunový nástroj Kora.

Konečne naše kroky zamieria blízko oblasti Afriky, odkiaľ začal migrovať človek do všetkých kútov sveta. Sme v Etiópii, kde je populárny štýl potulných spevákov Azmariov. Slovo “Azmari” znamená v Amharčine “ten, kto chváli”. Doprevádzajú sa buď na jednostrunové husle masenko,

alebo na lýru krar.

Baul je hudobný žáner, ktorý je spojením sufických a hinduistických tradícii v Bengálsku, teda v indickom západnom Bengálsku a štáte Bangladéš. Kombináciou toho je úžasný mystický hudobný žáner.

 

Milan Perný

Zdroj: Milan Perný

Milan Perný (Ing., PhD.) multiinštrumentalista, zabávač, pedagóg a nádejný vedecký pracovník
Svoje detstvo prežil v malebnej dedinke Komjatice pri Nitre. Milan už od rannej mladosti obdivoval ľudí, ktorí sa od ostatných odlišujú tým, že vedia niečo navyše. Najväčšmi obdivoval hudobníkov. Ako to v živote chodí, každý človek čaká na tú správnu konštaláciu hviezd a tzv. štartovací impulz. Pre Milana to bol film TITANIC a dojímavá scéna huslistu, ktorý hral pieseň “Blíž k Tebe Bože môj” pri potápaní sa lode. Zvuk huslí mu učaroval natoľko, že sa rozhodol na tomto nástroji i napriek relatívne vysokému veku (15 r.) naučiť hrať. Písal sa rok 2000 a súbežne so štúdiom na SPŠ Nitra sa rozhodol nastúpiť na ZUŠ a začať zušľachťovať a rozvíjať svojho umeleckého ducha, ktorý v ňom driemal. Ocitol sa v triede p. učiteľa Tolnayho na ZUŠ v Nitre. Už počas štúdia sa tento mladý muž čím ďalej tým viac odďaľoval od notových záznamov. Zoznamoval sa s improvizáciou a už po troch rokoch bolo zrejmé, že sa v ňom nachádza skrytý potenciál. A tak sa začal so záujmom venovať ďalšiemu hudobnému nástroju,akordeónu. Za zmienku stojí, že na tomto nástroji sa naučil hrať sám, bez akejkoľvek odbornej pomoci. Akordeón sa stal jeho srdcovou záležitosťou a od prvých chvíľ sa prostrednítcvom neho snažil rozdávať pozitívnu energiu a dobrú náladu. Netrvalo dlho a jeho talent objavili a následne ocenili miestne umelecké kolektívy, kde bol veľmi často pozývaný ako hudobný doprovod speváckych súborov. Stal sa dvorným harmonikárom detského folklórneho súboru Mladosť a spevokolu Nádej. Takisto spríjemňoval atmosféru na rôznych podujatiach a vystúpeniach. Na každé vianoce účinkoval aj v kostole, kde hrou na husle doprevádzal miestny spevácky zbor Matice Slovenskej. Za svoj najväčší úspech tohto obdobia považuje aktívnu spoluúčasť pri tvorbe a nahrávaní CD “Všetkým pre radosť”, kde sa spolu s ĽH Zlatý Lev aktívne podieľal hrou na akordeóne aj husliach a tiež na spracovaní notových záznamov pre tento projekt.

Úloha svadobného zabávača nie je zabaviť seba, ale svadobných hostí
Zlom v jeho hudobno – umeleckej kariére pre neho nastal, keď prišla ponuka účinkovať na prvej svadbe. S veľkou trémou a trasúcimi sa kolenami zahral prvé tóny – nesmelo a potichučky si spievajúc, ale ľudia vycítili úprimnosť jeho snahy a ocenili to ohromným potleskom. V tom okamihu sa tréma stala minulosťou a Milan, ktorý do spevu a hudby vložil celé svoje srdce, zožal obrovský úspech. Zmienky o jeho schopnosti zabávať ľudí precítenou hrou na akordeóne a spevom sa rozšírili po celom okolí. Milan sa zúčastňoval čoraz častejšie na rôznych podujatiach, oslavách a svadbách. Netrvalo dlho a pokúsil sa osloviť ľudí i ako moderátor a najmä starejší/mladejší. Opäť mal obrovskú trému a strach z nového, no aj táto svadba dopadla na výbornú. Odvtedy už prešlo niekoľko rokov. Milan Perný so svojím tímom je takmer každý víkend medzi známymi aj neznámymi ľuďmi v blízkom aj ďalekom okolí a ako muzikant a starejší ich obdarováva dobrou náladou. Vo voľnom čase najradšej rozvíja svoje umelecké nadanie. Zdokonaľuje sa v hraní na hudobné nástroje – v poslednej dobe mu učarovala heligónka. Právom sa zaraďuje medzi multiinštrumentalistov. Hrá na šiestich hudobných nástrojoch, medzi ktoré patria akordeón, keyboard, heligónka, husle, gitara a flauta.
Za najväčšie hudobné úspechy považuje prípravu, nahranie a vydanie albumov s názvami „Ľudová veselica s Milanom Perným 1 až 6 a takisto CD album s vianočnými piesňami s názvom Vianočné koledy – V nočnej tichosti. Projekty sa podarilo realizovať vďaka vydavateľstvu CD Karolko, fotoateliéru Dafné Hlohovec, vydavateľstvu TONEX a sponzorom, ktorí podporili vznik týchto diel. Posledné dva albumy s názvami „Keď mi prišla karta narukovať“ a „Teče, voda teče“ nahral so svojim dlhoročným spoluhráčom Marek Dragúňom, s ktorým tvoria hudobné zoskupenie s názvom #DUOLapaji. Vystúpenia so skladbami z albumov si získali už mnohých poslucháčov o čom svedčia čoraz pozitívnejšie ohlasy od publika. Svadobná hostina obohatená o hudobný program zostavený zo skladieb z CD a súčasné zapojenie svadobných hostí do tohto programu dodáva svadbe jedinečný a neopakovateľný nádych. Mimo svadieb je skupina #DUOLapaji pozývaná aj na rôzne podujatia ako sú jarmoky, jubileá, vinobrania, oslavy obcí, a pod. kde prispieva k vytvoreniu tej správnej nálady a atmosféry. Hudobná produkcia je obohatená moderovaním a sprievodným slovom Milana. Okrem vyššie spomenutých hudobných aktivít sa Milan často ako hosť podieľa aj na ďalších hudobných projektoch s viacerými známymi osobnosťami hudobnej scény. Spolupráca s Jankom Hergottom, synovcom známeho zabávača zo skupiny SENZUS Dušana Hergotta, ktorá sa začala v januári 2018 znamená prielom a doslova revolúciu v doterajšej činnosti Milana. Pieseň “Polovnícka polka”, ktorú spolu nahrali a následne zverejnený a videoklip sa stal predmetom diskusií vo viacerých médiách a dokonca smeroval až na titulku Nového času (kliknite TU). Vzápätí sa dvojica dostala na obrazovky RTVS. V prestížnej relácii OTO 2018 boli súčasťou doprovodnej kapely Márie Čírovej, Emi Drobnej a Kristíny a videoklip. V priebehu roka sa stal Milan súčasťou rodinnej kapely Hergottovci, s ktorou nahrali spoločný album „Hudba hraj“ o ktorom sa písalo aj v médiách. Nahrali spolu aj ďalšie video klipy k piesňam Margito, Erika, Bezdomovec. Dvojica sa objavila aj televíziach Senzi a Šláger. Za vrchol spolupráce možno považovať vlastný celovečerný hudobno-zábavný formát s názvom „HUDBA HRAJ“, ktorý prinavracia Senzusácky štýl zábavy na televízne obrazovky. Pilotný diel relácie spojený s krstom CD Hudba Hraj naznačil ďalšie smerovanie tejto hudobno-zábavnej dvojice ich hostí, spolupracovníkov a fanúšikov.
Čo sa týka profesionálnej kariéry, úspešne dokončil bakalárske a inžinierske štúdium na Slovenskej Technickej Univerzite v Bratislave (STU), na Fakulte Elektrotechniky a Informatiky (FEI) – odbor fyzikálne inžinierstvo so zameraním na obnoviteľné zdroje energie. Je členom viacerých organizácií a združení (ZPOK, Národné Centrum excelencie OZE, ZEED, Organizačné výbory vedeckých konferencií – Energetika, DISEE, DEMISEE …). Momentálne pôsobí ako pedagogický pracovník na oddelení Materiálov a Technológii UEAE FEI STU – zaoberá sa materiálovým výskumom pre fotovoltické články. Na svojom konte má vyše 185 publikácií (medzi iným i 5 karentovaných) v domácich a zahraničných vedeckých časopisoch ako aj v zborníkoch z vedeckých konferencií. Je spoluautorom vedeckej monografie “Obnoviteľné zdroje energie 2.” a vedecko-popularizačnej knihy „Obzory nových technológií“. V roku 2012 bol ocenený za najlepší doktorandský príspevok na medzinárodnej vedeckej konferencii ENERGETIKA 2012. Ako pedagóg sa venuje oblastiam elektrických pohonov a výkonovej elektroniky, elektrických trakčných systémov, bezpečnosti práce, obnoviteľných zdrojov energie a materiálov a technológií. Za zmienku stojí aj spolupráca so Slovenskou akadémiou vied, v rámci projektu APVV, pri skúmaní nových materiálových štruktúr. V rámci spolupráce so SAV sa venoval najmä výskumu tenkých vrstviev amorfného karbidu kremíka a semidiamantových vrstiev. Dňa 25.4. 2013 bola Milanovi po úspešnej obhajobe dizertačnej práce “Vlastnosti tenkých amorfných vrstiev SiC a ich využitie vo fotovoltike” udelená vedecká hodnosť PhD. Bol riešiteľom dvoch významných domácich vedeckých projektov „Výskum zliatin amorfného karbidu kremíka pre fotovoltiku“ a „Výskum energetickej efektívnosti asynchrónnych pohonov s frekvenčným meničom, ich negatívneho spätného vplyvu na sieť a možností jeho eliminácie“. Viedol 6 diplomových a bakalárskych projektov a popularizuje technické vzdelávanie medzi mladými ľuďmi.

Názor autora GOM

Keď som po prvý krát narazil na hudbu Milana Pernáho, ostal som príjemne prekvapený. Aj keď nezvyknem takúto hudbu počúvať, dostal som nápad. Nebolo by zlé o ňom napísať o tomto skvelom hudobníkovi názor.

Má nádherný hlas a v jeho rukách harmonika žije. Myslím si, že Slováci ocenia takéhoto zabávača na svojich svadbách, či iných slávnostiach.

Tohto hudobníka som objavil prostredníctvom sociálnych sietí a tam som objavil aj skladbu, ktorá mi vnukla nápad napísať o tomto hudobníkovi svoj vlastný názor na tomto blogu.

Gajdy na celom svete

Gajdy sa v Češtine nazývajú Dudy, v Angličtine Bagpipe, ale existuje množstvo gájd a mien pre tento hudobný nástroj.

Vo svete sú veľmi dobre známe škótske gajdy.

Aj v Írsku existujú gajdy. Tie sa ale nazývajú uilleann pipes.

Teraz zavítame na Balkán. V Rodopských horách na juhu Bulharska sa v tunajšom folklóre používa kaba gajda.

Teraz sa ale z Bulharska dostaneme cez Čierne more do Turecka, potom na sever, kde žije etnikum Lazov. Toto etnikum vo svojej hudbe používa gajdy Tulum.

Teraz zavítame do Tuniska. Tam sa používa hudobný nástroj Mezwed (mezoued). Mimochodom gajdy, ako hudobný nástroj bol už populárny v starovekom Grécku, ale o jeho rozšírenie sa pričinili najmä Arabi. Európania si potom gajdy modifikovali, ale nie len Európania, ako sami zistíte.

Ako som už spomínal, existuje množstvo gájd. Málokto ale vie o takzvaných elektronických gajdách. Na ne vám zahrá človek z Astúrie z umeleckým menom Hevia.

Na záver ukážka slovenskej gajdošskej tradície z Horehronia.

Zábavná kapela Hergottovci a čo majú spoločné s kapelou Senzus?

Zdroj: Hergottovci

O Hergottovcoch

Skupina za svoj vznik vďačí náhode. Táto prišla v podobe harmonikára, zabávača a starejšieho Milana Perného, ktorý sa v novembri 2017 akýmsi nedopatrením ocitol na mojom koncerte s elektro-funkovou kapelou Tady Vorel v bratislavskom hudobnom klube Flame. Hoci takáto hudba nie je práve Milanovou parketou, zaujalo ho moje “moderovanie” koncertu, ktoré mu pripomenulo môjho strýka Dušana Hergotta, speváka a bubeníka z kapely Senzus. Po letmom zoznámení nasledovalo stretnutie pri vystúpení s jazzovou kapelou – Swing Quartet Dušana Húščavu, kde sa už zoznámil aj s mojím otcom Františkom Hergottom, ktorý je autorom mnohých veselých pesničiek pre Magdu Pavelekovú, Michala Dočolomanského, Ivana Krajíčka, Petra Vašeka, či Petra Lipu až po spomínanú skupinu Senzus. Odkedy však jeho brat Dušan zomrel, už nič nenapísal. Milan je jeho veľkým fanúšikom a stretnutie s ním bolo pre neho splneným snom… a tak slovo dalo slovo a Milanovi som sľúbil, že spolu nahráme jednu starú otcovu pesničku – “Polovnícka polka”, ktorú napísal začiatkom 90-tych rokov pre Ivana Krajíčka. Koncom januára 2018 som sa teda zatvoril na jeden deň do štúdia a nahral som tam kompletný podklad, otec nahral harmoniku a s Milanom sme ju naspievali. Bolo to pre mňa niečo nové a myslím, že v tej piesni počuť naše nefalšované nadšenie a radosť. To som však ešte ani netušil, ako táto spolupráca obráti môj život hore nohami.
Vzápätí sme k pesničke natočili jednoduchý videoklip, s čím nám veľmi ochotne pomohol Milanov fanúšik a kamarát Václav Dočekal, ktorému patrí naša vďaka. Klip sa stretol s veľkým ohlasom a v priebehu pár dní už o nás písali na titulke Nového Času. Začali sa mi ozývať ľudia, ktorí mali Senzus radi a pýtali sa na ďalšie pesničky a vystúpenia… Následne sa nám s Milanom podarilo prehovoriť otca, aby sa s nami znova pustil do nahrávania veselých pesničiek. V mnohých z nich budete môcť počuť jeho nezameniteľnú hru na ústnej harmonike, ktorú kedysi nahral do desiatok pesničiek od rozhlasového orchestra až po skupinu Elán. Pridali sa k nám aj sesternica Zuzana, ktorá má so spievaním bohaté skúsenosti – v roku 1995 napr. s Dušanom nahrala jeho tretí sólový album Horoskop. V tomto zložení sme začali nielen nahrávať, ale už 6.mája 2018 sme odohrali naše prvé spoločné vystúpenie ako skupina Hergottovci. Medzitým vznikli ďalšie videoklipy – Margito (s Vladom “Ceco” Pašekom – Duo Servus, AT Band, Jadranka), Erika, Bezdomovec…
Na tomto mieste musím spomenúť, že kamkoľvek prídem, všade stretávam ľudí, ktorí Dušana osobne poznali a v dobrom na neho spomínajú. Toto bol ďalší dôvod, že sme začali uvažovať o nahraní celého albumu sťaby akejsi pocte Dušanovi a skupine Senzus. Aj preto sme k nahrávaniu prizvali mnoho hostí, aby bol pestrý – k pesničke Erika Milanovho dlhoročného kolegu zo skupiny Duo Lapaji, Mareka Dragúňa, ktorý si nakoniec zaspieval a zahral aj v ďalších pesničkách (Darmo ma mamička,  Čaje, čaje) a spevácky nás podporil aj môj dlhoročný kamarát, operný spevák Rado Lesay, s ktorým sme nahrali valčík Svatujorské víno. So zrodom CD nám pomohol aj môj dlhoročný spoluhráč Julián Ratica (Pánko) a to nielen ako zvukár, ale priložil ruku k dielu aj muzikantsky. Veľmi nezištne nás podporili aj Janko Berky Mrenica – ktorého si vážim nielen ako husľového virtuóza, ale aj ľudsky – a ďalší dvaja huslisti – folklorista Maroš Mikuš (ludovka.sk) a Norbert Šárközy. Podobne to bolo aj s Jurajom Šabom, ktorý je síce vynikajúci klavirista a gitarista, ale prekvapil ma ako trubkár a veľmi ochotne nám tento nástroj nahral hneď do troch pesničiek. Na CD počuť aj Jozefa Kucharoviča, ktorý hráva v skupine Aspero klávesy, s nami však hral na saxafóne, v čom je úplný samouk. V závere CD je aj rocková pesnička – gitaru k nej nám veľmi ochotne nahral gitarový virtuóz Marián Lucký.
CD pod názvom Hudba hraj! sa nám napokon podarilo dokončiť až v decembri 2018 a spolu s naším vydavateľom Karolom Erbenom sme na 6.februára 2019 zorganizovali veľký gala-program ku krstu albumu. S jeho prípravou nám veľmi pomohol aj riaditeľ TV Senzi p. Noro Mészároš a napokon z neho vznikli hneď 2 časti televíznej relácie s rovnakým názvom Hudba hraj! Po úspechu, ktorý zaznamenala jeho premiéra, sme sa aj s Norom dohodli, že program začneme robiť pravidelne, pričom titulná pieseň z môjho pera sa stala znelkou programu. Do druhej časti sa už zapojila aj moja manželka Miška, ktorá sa podujala pomôcť mi s jeho moderovaním a takto neplánovane sa napokon dostala až k spevu.
Koncom roka uviedol krstný otec Otto Weiter do sveta naše druhé CD PREČO SI NEPRIŠIEL ?, ktoré vzniklo nielen v spolupráci s Juliánom, ale aj s Jankom Wallom (skupina Profil), ruku k dielu priložili aj hostia Jozef Kucharovič, huslista Gejza Sipos, Jozef Kucharovič a hudobný skladateľ Pavel Šindler. Krst CD, spojený so slávnostným galaprogramom, sa uskutočnil 20.novembra 2019 v DK Slovenský Grob.
Tu je na mieste poďakovať za podporu a spoluprácu všetkým ľuďom, bez ktorých by naše pesničky ani programy, ako ich poznáte, nevznikli. Za všetkých spomeniem aspoň : náš vydavateľ Karol Erben, manželia Klimentovci a ich tvorivý štáb, Noro Mészároš, Zuzana Kurincová, Václav Dočekal (“Bezdomovec”), Maroš Bednár, Ján Broda, Juraj Hupka, Lubomír Libič, Peter Guldan (Pálenica Bernolákovo), Stanko Klamo, Miro Stanko KMS video, Michal Oberman a mnohí mnohí ďalší. Tiež by som rád poďakoval našim účinkujúcim a kolegom, obzvlášť pani Máji Velšicovej, Gizke Oňovej, Alenke Valentínyovej, Ottovi Weiterovi s manželkou Andrejkou Fischer, Jadranke, Danielovi Porubskému, skupinám AT Band a Akcent LIVE a mnohým ďalším, ktorých kolegiálny prístup a pomocnú ruku si veľmi vážime.
Na poslednom mieste – však o nič menej – sa chcem poďakovať človeku, ktorý s nami nielen spieva a hrá na akordeóne, ale je už svojím spôsobom aj súčasťou našej rodiny a bez ktorého by táto skupina pravdepodobne nikdy nevznikla – Milan Perný. Tento veľmi svojský pán dokáže ľudí okolo seba nielen motivovať a inšpirovať, ale aj vydolovať z nich to, o čom ani sami nevedia, že v nich je.

Váš
Ján Hergott

Názor na túto kapelu

Ako ste sa sami dočítali, netreba vysvetľovať, čo majú spoločné Hergottovci a Senzus. Veď kto by nepoznal slávneho Dušana Hergotta, ktorý je už síce nebohým, ale pre mnohých ostal nesmrteľnou legendou slovenskej zábavnej hudby. Ak sa povie meno Hergott, okamžite každému na um príde kapela Senzus a jej zakladateľ Dušan Hergott. Keď som po prvý raz narazil pred niekoľkými týždňami na túto kapelu a zistil som, ako sa volajú spýtal som sa samého seba: “Môžu mať niečo spoločné s Dušanom Hergottom?” Keď som zistil, že majú niečo spoločné, pustil som sa do pátrania a objavil som ich hudbu. Ako som ich vôbec objavil. Nuž, na známej sociálnej sieti ktosi uverejnil nejaké ich piesne a tak som získal inšpiráciu. Prezradím, že bolo to v časoch, keď som rozmýšľal o tom, že už nie je o čom písať. Mýlil som sa.

Chcel by som týmto úžasných ľudí poďakovať, vďaka ktorým som spoznal hudbu tejto vynikajúcej zábavnej kapely. Aj keď zvyknem počúvať úplne inú hudbu, nevidím dôvod, aby som ich hudbu vám moji čitatelia nepredstavil.

No a keďže som ich objavil v jednu sobotu, rozlúčim sa známou ľudovou piesňou, čiskôr zmäsou ľudových piesní, ktorá nesie názov….

Zábavná hudba na Slovensku a slovenský Šláger

Dosť novým fenoménom býva na rôznych zábavách takzvaná zábavná hudba. Hrajú ju rôzne zábavné kapely. Od našej cimbalovej, či dychovej hudby sa líši tak, že hoci hrá ľudové piesne, ale používa k tomu moderné hudobná nástroje. Tak v rukách kapelníkoch sa ocitne elektrická gitara, trúbka, bicia súprava, či syntetizátor. Aj v Česku existujú takéto hudobné kapely, či v iných krajinách. Obvykle ich hudbu môžeme zaraďovať medzi Šlágre, aj keď za týmto slovom sa ukrýva hudba štýlu Repete, ktorá sa tiež zvykne hrávať na zábavách, no od Šlágru sa líši najmä štruktúrou, či samotnou atmosférou, ktorú šláger poskytuje. Obvykle má Šláger ľúbostnejší nádych a je oveľa vážnejší, než zábavná hudba, ktorú hrajú kapely na rôznych svadbách.

Medzi takéto hudobné kapely určite by som zaradil Senzus. Existujú určite aj iné skupiny a Senzus okrem toho hrá rôzne cover verzie (upravené skladby cudzích interpretov). Keďže Senzus patrí medzi už omieľané zábavné kapely, rozhodol som sa vám poskytnúť ukážku inej hudobnej kapely. Je to kapela Profil.

Ak by ste predsa len zatúžili po Slovenskom Šlágry, tu je skupina Disk. Takto si môžete porovnať rozdiely medzi zábavnou slovenskou hudbou, či slovenským Šlágrom.

Husle a ich rozvetvená rodina na celom svete

V našej (európskej) klasickej hudbe ich počujeme skoro stále. Mená, ako Paganini, či Vivaldi nie sú mnohým neznáme. Boli to slávni skladatelia, ktorí komponovali kompozície pre husle, hoci je pravda, že aj geniálny W. A. Mozart hral na tomto úžasnom hudobnom nástroji, ktorý je súčasťou každého orchestra.

My sa pozrieme na husle trochu inak. Nemali by sme v prvom rade zabudnúť na to, aký hudobný nástroj inšpiroval Európanov, aby vytvorili prvé husle. Ktorý hudobný sláčikový nástroj sa v Európe ocitol, ako prvý? Je to Rebab a vďačíme Arabom za tento hudobný nástroj.

Od Rebabu bol už len krok ku byzantskej lyre, krétskej lyre, husliam a iným sláčikovým hudobným nástrojom. Medzi nimi boli aj srbské gusle. Pozor, gusle je hudobný nástroj podobný arabskému rebabu.

My sa ale dostaneme cez Európu na východ až na mongolské stepy. Tam sa nachádza hudobný nástroj Morin Chúr. Tieto husle sa nazývajú aj konské husle. Ak sa započúvate do zvuku týchto huslí, môžu vám skutočne pripomínať erdžanie, či cval koňa. Mimochodom slák huslí sa voľakedy vyrábal z vlasov konského chvosta. Okrem toho netreba zabúdať, že Mongoli a podobné stepné kmene nemali také moderné prostriedky na výrobu hudobných nástrojov, ako máme my.

Teraz sa presunieme na juh od mongolských stepí a zavítame až do Číny. Tam je veľa hudobných nástrojov, ktoré môžeme zaradiť, ako husle “chučchin“, ale žiadne nie sú také známe, ako dvojstrunové husle erchu (alebo erhu) V Čínštine totiž slovo “Er” znamená “dva” a husle sú “chučchin (huqin)”.

 

Asi pred rokom som sa dozvedel zaujímavú správu. Aj berberské etnikum Tuarégovia používajú husle vo svojej tradičnej hudbe. Sú to jednostrunové husle imzad. Zaujímavé je na tom to, že na tomto hudobnom nástroji hrajú iba tuarégske ženy.

Opäť sa vrátime do Ázie, ale tentokrát navštívime Indiu. Tam je hudobný nástroj, ktorý sa nazýva Dilruba, alebo Esradž.

Podobné hudobné nástroje Esradžu môžeme nájsť v Európe, hoci už nejde o husle, hoci proces tvorby zvuku je aj tam rovnaký. Začneme v oblasti dnešného Uhorska, hoci tento hudobný nástroj nie je známy iba v Uhorsku. U nás ho poznáme pod názvom Ninera.

Voľakedy sa používal aj v kostoloch, ale neskôr ho upravili do takej podoby, aby sa dal prenášať. Poznáme ho aj pod anglickým názvom hurdy gurdy. Okrem tohto hudobného nástroja je dobre známym hudobným nástrojom aj švédska Nyckelharpa.

 

Vráťme sa ešte k husliam, ale tentokrát navštívime africký Madagaskar. Husle sa totiž v Malgaštine nazývajú “lokanga”. Pozor, lokanga je aj hudobný nástroj, ktorý sa na husle podobá, ale nie sú to tie štandardné európske husle, ktoré poznáme. Posúďte sami.

Pri Araboch sme začali, pri Araboch aj skončíme. Toto je hudobný nástroj Kamanče, ktorý je populárny od Turecka až po arabské krajiny. My si predstavíme jeho perzskú variantu.

Kladivkový dulcimer a jeho rozvetvená rodina po celom svete

Pojem kladivkový dulcimer (hammered dulcimer) označuje v Angličtine strunový hudobný nástroj, ktorý má mnoho strún, na ktoré hráč udiera napríklad paličkami. My ho na Slovensku a v niektorých krajinách strednej a juhovýchodnej Európy poznáme v takejto podobe.

Kto by nepoznal naše tradičné cimbalovky? Hovorí sa, že cimbal sa k nám dostal vďaka Rómom (Cigánom). Keďže Rómovia pochádzajú podľa niektorých zdrojov z Indie, začneme najprv indickým santoorom (santúrom).

Pozor, nepleťte si tento hudobný nástroj s iránskym santurom. Tu je pre zmenu iránsky santur. Tu treba doplniť, že indický santúr môže mať pôvod práve v iránskom santure. Za to môže história Indie.

Podľa toho, na čo sa zvuk nášho cimbalu skôr podobá prikladám sa k myšlienke, že santur, ako taký môže mať pôvod práve v Iráne a že Rómovia ho mohli priviezť odtiaľ. História nás ale upozorňuje na to, že Rómovia migrovali do Európy už v čase, kedy časť Indie patrila do takzvanej Mughalskej ríše. Oblasť Radžastanu, odkiaľ Rómovia pravdepodobne pochádzajú patrila práve pod tú časť Indie, ktorá patrila do Mughalskej ríše, ktorú založili Peržania. Takže, tu narážame na rozpor v názoroch, odkiaľ cimbal vlastne prišiel.

Napriek tomu na svete existovali nástroje podobné cimbalu oveľa skôr, než nám cimbal priviezli Rómovia. Preto zanecháme teórie o vzniku cimbalu a namiesto toho sa dostaneme od Slovenska na západ do oblasti, kde sú Alpy. Tu je kladivkový dulcimer známy v nemeckom hovoriacom svete, ako hackbrett.

Možno sa to zdá neuveriteľné, ale aj na západe za oceánom v Mexiku existuje hudobný nástroj Salterio Mexicano, čiže ďalší druh kladivkového dulcimera. Keďže vďaka Alpám sme ešte stále v západnej nálade, doprajme si trochu aj mexického salteria.

Ako som už spomínal, tieto hudobné nástroje nemuseli vzniknúť len z indického santúru. V Číne majú napríklad Jangčchin (alebo Yangqin).

 

Keď sme už pri Jangčchine, ani tu nie je tak celkom isté, či tento hudobný nástroj má čínsky pôvod. Niektorí hovoria, že prišiel do Číny po hodvábnej ceste. Iní zas tvrdia, že sa dostal cez prístav Kuangčou na lodiach. Iní zas hovoria, že tento hudobný nástroj má rýdzo čínsky pôvod.

Keď už spomíname hodvábnu cestu, vyberieme sa do Mongolska. Tam je Jočin, ďalší druh cimbalu. Keďže mongolská a čínska kultúra sa vďaka histórii navzájom ovplyvňovali, je ťažké posúdiť, čo kde bolo, ako prvé.

Na Ďalekom východe ešte ostaneme. Tentokrát zamierime do Thajska, kde sa nachádza hudobný nástroj khim. Ani tu nie je jasné, kde má tento hudobný nástroj pôvod. Niektorí tvrdia, že vznikol z perzského santuru. Iní sa prikláňajú k čínskemu jangčchinu. Žeby sa khim dostal cez Thajsko do Číny a z toho vznikol jangčchin?

 

Keďže čínska hudba ovplyvnila aj japonskú, či kórejskú hudbu, neobídeme ani Kóreu, ako takú. Tu je Janggüm.

Po stopách solúnskych bratov

Možno o tom viete aj vy, ale nedá mi to, aby sme si nepripomenuli prvých slovanských Kresťanov. Myslím týmto na slovanské Kresťanstvo, ako také a to zapísané v Hlaholike, neskôr Cyrilike. Ako už z názvu vyplýva, zameriame sa hudobne na učenie solúnskych bratov Cyrila a Metoda.

Mimo tých, ktorí navštevujú pravoslávne omše niektorí ľudia ani nepočuli staroslovanský jazyk, ani ich kresťanskú hudbu a ani nevedeli, ako znie. Narážam týmto na cirkevnú Slovančinu, ktorá sa zaraďuje do tej istej podskupiny, ako Bulharčina. Napriek tomu tu môžeme nájsť aj nejaké tie stopy po Rusínčine, Ukrajinčine a ďalších slovanských jazykoch. Samotné mesto Solún (dnešné Thessaloniki) nebolo slovanským mestom, ale patrilo pod byzantskú (východorímsku) ríšu, čo je dnešné Grécko. Nedá sa ale pripustiť to, že na tomto území žilo slovanské etnikum. Nevie sa ale, či Cyril a Metod boli Slovania. Každopádne ovládali tento jazyk. Keďže toto učenie k nám prišlo z Grécka je pochopiteľné, že spevy boli aj v Gréčtine. Napriek tomu som sa rozhodol, že zameriam pozornosť na tie slovanské spevy, že odprezentujem to slovanské a nie grécke. Ako dôvod môže poslúžiť aj to, že poznám ľudí, ktorí sa zaujímajú práve o byzantské kresťanské spevy v cirkevnej Slovančine.

Hudba uhorských Rusov

Keď som v istej knihe narazil na pojem “Uhorskí Rusi”, ktorý boli niekde v blízkosti Humenného hneď som pochopil, o akom etniku bola reč. Podkarpatskú Rus toto etnikum dodnes obýva a za Socializmu boli dokonca zaraďovaní k Ukrajincom. Ešte stále neviete, o kom je reč? Ak tušíte Rusínov, tušíte správne.

Pre Rusínov existuje aj slovo Rusnáci. Je to niečo také, ako pre Rómov sa používa výraz Cigáni, čiže je to jedno a to isté. Zvyklo sa im hovoriť aj karpatskí Rusi, či uhorskí Rusi, alebo dokonca aj slovenskí Rusi ATĎ. Čo sa týka vzťahu medzi Ukrajinou a Rusínmi, ich jazyk sa zaraďuje do tej istej skupiny, ako Ukrajinčina. Dokonca naša Rusínčina sa na Ukrajinčinu trochu podobá. Za to srbská Rusínčina sa podobá na východoslovenské nárečie. Ani som sa nečudoval môjmu kamarátovi, keď srbskú Rusínčinu považoval za Východniarčinu a verte, či nie, ešte stále existujú rôzne organizácie, ktorým ide o zbližovanie srbských Rusínov a Východniarov. Či sa im to podarí, v to môžem len dúfať, no tento nápad je veľmi zaujímavý.

Čo sa týka našich Rusínov stalo sa niečo podobné tomu, čo s Bulharmi. Prebrali rôzne vplyvy do svojho jazyka a ich priezviská môžu byť dokonca nie len slovenské, ale aj maďarské, ukrajinské, či židovské. Keď som po prvý krát počul slovenskú Rusinčinu, bol to pre mňa zvláštny jazyk a na to o niekoľko mesiacov som začal počúvať dokonca rozhlasové vysielania v Rusínčine, no podarilo sa mi naraziť aj na ukrajinské vysielania. Ukrajinčine ale nerozumiem tak dobre, ako Rusínčine, no ešte stále neovládam všetky slová tohto zaujímavého jazyka.

Na záver vám poskytnem ukážku z rusínskej hudby zo Slovenska.

Hudba našej domoviny

Konečne sa ocitneme aj na Slovensku. Tu nasleduje niečo, čo som z našej ľudovej hudby zachytil a musím prezradiť, že aj keď je to slovenská ľudová hudba, cudzie vplyvy sa tu napriek histórii nájdu tiež.

Na západe Slovenska často je možné naraziť na dychové kapely, ktoré sa podobajú presne na to, čo sa hrá na Morave, v Česku, či Rakúsku. Existujú určite aj nejaké ľudové cimbalové orchestre, no dychovka je veľmi populárna pre tento región.

V strede Slovenska sú piesne, dá sa povedať trochu harmonickejšie. V určitých oblastiach, hlavne na severe majú niečo podobné s poľským folklórom, hlavne s folklórom takzvaných Goralov.

Na východe Slovenska nie sú cimbalovky neznámou vecou. Folklórne súbory v tejto časti Slovenska zvyknú čerpať aj z maďarskej tradície.

Ktorá slovenská ľudová hudba sa mi páči? Ktorý žáner preferujem? Nuž, každú ľudovú hudbu si vypočujem, ale nezvyknem o tom hovoriť. Najviac ma zaujala zrejme hudba folklórneho súboru Rozsutec zo Žiliny. Veľmi sa mi to páči aj na základe hudobných harmonických postupov, ktoré sú doslova unikátne.