Pohárový bubon

Aj takto môžeme nájsť bubon Darbuka. Podobá sa na západoafrické Djembe, no nie je na rozdiel od neho vyrábaná z dreva. Zatiaľ, čo sa Djembe ladí lanom, Darbuka sa ladí ladiacimi šrúbami. Blana djembe je vyrobená z kozej kože, no blana darbuky je vyrobená zo syntetického materiálu. Jedno majú tieto pohárové bubny spoločné, hráte na ne rukami.

Keď som po prvý krát hral na pravej darbuke, mal som veľkú radosť. To nebolo djembe, ktoré malo teplý zvuk a pripomínalo mi Afriku. V tom období som mal rád aj africkú hudbu, no prevládala hlavne arabská a turecká hudba. Darbuku môžete nájsť pod názvami, ako doumbek, či v arabskom svete tabla. Pamätám si na príhodu, ktorú som zažil, keď mi niekto s Egypta kúpil tablu, no ja som čakal inú tablu. Indická tabla je niečo úplne iné, než tabla, ako v Egypte nazývajú Darbuku. Až neskôr som sa dozvedel, že v Arabčine slovo “tabla” označuje práve darbuku. Stretol som sa aj s názvom toberleki (v Gréčtine).

Tento hudobný nástroj sa používa od Balkánu cez Turecko až po krajiny arabského sveta. Pozor, v Iráne existuje ešte tombak, no to už nie je darbuka, ktorú si môžete aj vy vypočuť, no patrí do tej istej skupiny, ako darbuka a djembe. Pre zaujímavosť, darbuky sa dajú kúpiť aj v našich obchodoch.

Tu nasleduje sólo hry na darbuke, príjemné počúvanie.

Návšteva Draculu

Ale áno! Ideme za grófom Draculom na návštevu do rumunského Sedmohradska (alebo Transylvánii). Gróf Dracula sa totiž podľa Brama Stokera nachádzal práve v Transylvánii, tam bol jeho hrad a tam on kraľoval. Skutočnosť je ale úplne iná.

Transylvánia je ale známa aj niečim iným. Napriek Rumunom, ktorí tam tvoria väčšinu ešte stále tam je silná aj maďarská menšina a tak, keďže sme už párkrát Rumunov navštívili, zameriame sa aj na etniká, ktoré v Rumunsku žijú. Na Maďarov som sa rozhodol zameriať aj preto, preto že Sedmohradsko bolo súčasťou uhorskej ríše. Okrem toho ich piesne použil aj hudobný projekt Deep forest a to na albume Boheme.

Pozor, toto nie sú ale ukážky, ktoré tento francúzsky hudobný projekt použil, toto je úplne iná hudobná ukážka. Hlavný cieľ je ale stále rovnaký a to priblížiť hudbu Maďarov žijúcich na území Transylvánie.

Výlet do Rumunska a Moldavska

Cesta k rumunskej hudbe bola veľmi zaujímavá. Viedla totiž cez Moldavsko, no neskôr som zistil, že to nie je nič zvláštne. Samotný moldavský jazyk je totiž tiež Rumunčina, ktorá za sovietskych časov bola zapisovaná Cyrilikou. V súčastnej dobe sa zapisuje Latinkou podobne, ako Rumunčina. Čo sa týka jazyka, Rumunčinu by som mohol charakterizovať, ako Taliančinu so slovanskými a balkánskymi prvkami. Rumunčina patrí do Románskych jazykoch. Vznikla teda z ľudovej Latinčiny a je to jeden z prvých jazykov, ktorý vznikol z ľudovej Latinčiny. Zaujímavé je na tom to, že sa zapisoval Cyrilikou. Neskôr Rumuni pochopili, že ich jazyk má oveľa bližšie k Taliančine, než slovanským jazykom, ktoré toto písmo používali. Preto mnoho Rumunov sa učili v Taliansku a na talianskom základe vyhotovili rumunskú ortografiu.

V Rumunsku je dodnes živá etnická tradícia, či už v tradičnom, alebo modernom šate. Teraz som sa vám rozhodol predstaviť práve ten tradičný rumunský hudobný odev, žiadna moderná tvár rumunskej hudby.

To, čím sa Rumunsko preslávilo za hranicami svojej krajiny v ľudovej hudbe sú zrejme Lautari, alebo skupiny Taraf. Lautari, to sú rumunskí cigánski hudobníci, ktorí sa nechali okrem rumunskej hudby ovplyvniť aj tureckou, či židovskou hudbou. Malé skupiny Lautarov sa nazývajú aj Taraf. Dobrý príklad môžeme nájsť v skupine Taraf de Haidouks.

Ak chcete vedieť, ako takáto rumunská hudba znie, tu je video. Rád by som ale dodal, že aj bez Lautarov, či s nimi je v Rumunsku veľká tradícia. Na druhej strane možno, že by vďaka týmto hudobníkom takáto silná tradícia nebola. a nepreslávila by sa v rebríčkoch world music vôbec.

Na záver ešte zamierime do Moldavska a to vás presvedčí, že je to vlastne jedna a tá istá tradícia.

Balkánsky Pop-folk

V období, keď som sa venoval balkánskej hudbe som práve vďaka rôznym internetovým rádiám narazil na inú balkánsku hudbu, ktorú západné spoločnosti vydávajúce etnickú hudbu neprezentovali. Jedná sa o Pop-folk, čiže populárnu hudbu s tradičnými vplyvmi, ako aj vplyvmi národov, ktoré mali vplyv na národy Balkánu, myslím hlavne na osmanskú, či grécku kultúru. To sa týka hlavne Srbska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej hory, Macedónska, Albánska, Bulharska, Grécka a Albánska. Pozor, aj v niektorých oblastiach Chorvátska, či v Slovinsku je Pop-folk veľmi dobre známy. Myslí sa hlavne na juhoslovanský Turbo-folk, bulharskú Čalgu, rumunské Manele, grétsku Lajku a albánsku Tallavu.

Tu nasleduje ukážka z Pop-folku, čo vlastne v krajinách bývalej Juhoslávie znamená akýsi potomok Turbo-folku.  Znamená to, že dnešný Pop-folk sa skôr podobá na Čalga pop, než na Turbo-folk. Neveríte, presvedčte sa.

Bitka balkánskych dychoviek a čo tam zahrali

V roku 2011 vyšlo CD značky Asphalt tango records. Tí, ktorí poznajú scénu etnickej hudby určite vedia, čo toto tango môže znamenať. Nie tango, ale CD rôznych balkánskych cigánskych kapiel. Medzi nimi boli aj také kapely, ako Fanfare Ciocărlia, či Boban i Marko Marković orkestar, ktorí ako obyčajne nesklamali.

Tentokrát sa tu ale bojovalo medzi týmito balkánskymi dychovými kapelami. Album Balkan brass battle, ktorý vyšiel v roku 2011 o tom svedčí. Kapely tam doslova hudbou bojovali a veru, na humor pri takom boji môžete doslova čakať.

Vybral som pre vás skladbu I am Your Gummy bear, ktorú poznáme aj pod názvom ja som tvoj gummy macko. Možno je to aj preto, preto že táto skladba letela v období, kedy som počul diela týchto dychových orchestrov.

Pred tým, než začnete to počúvať vysvetlím vám, ako vlastne takáto dychovka vznikla. Ako každá dychová kapela, tak aj táto začala v armáde. Zaujímavé je na tom to, že začiatky siahajú až do Mehter kapiel, čo vlastne boli janičiarske osmanské kapely. Nezabúdajme ale, že Balkán, kde sa nachádza ako aj Rumunsko, tak aj Srbsko, Macedónsko a ďalšie krajiny bol okupovaný osmanskými Turkami. Väčšinou sú tu na západe známe predovšetkým cigánske balkánske kapely. To nevadí na tom, čo títo hudobníci dokážu. Veď sa presvedčte.