Po stopách solúnskych bratov

Možno o tom viete aj vy, ale nedá mi to, aby sme si nepripomenuli prvých slovanských Kresťanov. Myslím týmto na slovanské Kresťanstvo, ako také a to zapísané v Hlaholike, neskôr Cyrilike. Ako už z názvu vyplýva, zameriame sa hudobne na učenie solúnskych bratov Cyrila a Metoda.

Mimo tých, ktorí navštevujú pravoslávne omše niektorí ľudia ani nepočuli staroslovanský jazyk, ani ich kresťanskú hudbu a ani nevedeli, ako znie. Narážam týmto na cirkevnú Slovančinu, ktorá sa zaraďuje do tej istej podskupiny, ako Bulharčina. Napriek tomu tu môžeme nájsť aj nejaké tie stopy po Rusínčine, Ukrajinčine a ďalších slovanských jazykoch. Samotné mesto Solún (dnešné Thessaloniki) nebolo slovanským mestom, ale patrilo pod byzantskú (východorímsku) ríšu, čo je dnešné Grécko. Nedá sa ale pripustiť to, že na tomto území žilo slovanské etnikum. Nevie sa ale, či Cyril a Metod boli Slovania. Každopádne ovládali tento jazyk. Keďže toto učenie k nám prišlo z Grécka je pochopiteľné, že spevy boli aj v Gréčtine. Napriek tomu som sa rozhodol, že zameriam pozornosť na tie slovanské spevy, že odprezentujem to slovanské a nie grécke. Ako dôvod môže poslúžiť aj to, že poznám ľudí, ktorí sa zaujímajú práve o byzantské kresťanské spevy v cirkevnej Slovančine.

Advertisement

SARAKINA a jej balkánska kuchyňa

SARAKINA, to je názov Poľsko-bulharsko-českej kapely, ktorá čerpá hlavne vplyvy z bulharskej hudby, čiže ľudia z týchto troch krajín sa rozhodli vydať hudbou na dovolenku do Bulharska. V roku 2017 nahrali album Balkantron, ktorý o tejto dovolenke bohato rozpráva. Celkom si môžete pochutnať na zvukoch autentických hudobných nástrojov a nasýtiť sa tradičných balkánskych rytmov, koľko vám uši ráčia.

Na internete o nich zatiaľ informácie nie sú. Napriek tomu ich hudba, aj keď členovia tohto hudobného projektu sú z troch krajín prezradí dosť, než by ste čakali.

Poľský stredovek

V tomto článku nepôjdeme ďaleko. Zamierime smerom na sever k našim poľským susedom. Ak čakáte tradičnú poľskú ľudovú hudbu, sklamem vás. Ide tu ale o tradičnú world music, ktorá sa začína reprezentovať postupne aj u nás.

Na hudobnej etno scéne sa začali objavovať kapely, ktoré sa snažia prezentovať takzvanú novoslovanskú muziku. Ide o muziku, ktorá čerpá z rôznych tradícii, ale hlavne zo stredoveku. Či to je na Morave Tomáš Kočko, na Slovensku Michal Smetanka a jeho Karpaton, alebo dokonca v Poľsku skupiny, ako je skupina JAR. Tieto kapely buď v textoch, či vďaka hudbe sa obracajú na staroslovanských predkov, ich tradície, či mytológiu, alebo ide o ľudové piesne. Čo sa týka hudby, hudba týchto skupín pripomína pravý Stredovek s moderným šatom. Pripomína mi to, akoby ste jedli na nejakom starobylom hrade stredoveké jedlo a k tomu pijete Kolu. Napriek tomu tá atmosféra je taká unikátna a vy máte pocit, akoby ste sa na chvíľu ocitli v minulosti. Verte, či nie, ale hudba sa v tomto prípade stáva akýmsi strojom času, ktorý vás okamžite prenesie do poľského Stredoveku.

Etnické laboratórium piesní stojí v Poľsku

To je ale novinka! Vzniklo nové etnické laboratórium piesní. Dokonca v Poľsku, ale ako tam s etnickou hudbou pracujú?

Ale, nie. Ak na nej robia nejaké pokusy v laboratóriách, tak ste na omyle. Laboratorium piesni, to je poľská hudobná skupina, ktorá rôzne piesne a teda aj etnickú hudbu uchovávajú nie len z Poľska, ale aj Ruska, Bieloruska, Ukrajiny, či dokonca Balkánu. Ženský polyfonický spev a k tomu ešte aj živé nahrávanie na rôznych miestach, či v prírode je dokladom toho, ako sa môže tradovať etnická hudba.

Tu je ukážka autentickej etnickej hudby.