Stephan Micus, kráľ meditačnej a avantgardnej World music

Stephan Micus sa narodil 19. Januára, 1953 v Stuttgarte. Je to známy multiinštrumentalista z Nemecka. Na svojich albumoch hrá na všetky hudobné nástroje a využíva pri tom moderné štúdiové techniky. Cestoval do rôznych krajín iba preto, aby sa naučil u tamojších učiteľov hre na rôzne hudobné nástroje, napríklad na japonskú Šakuhači, čínsku Pipu, marocký Sintir, švédsku Nyckelharpu a mnohé iné hudobné nástroje.

Jeho hudobná reč je meditatívna a novátorská. Možné je ho zaradiť do kategórie avantgardnej World music, či k hudbe New age.

Po Youtube videu nasleduje ukážka jeho nového albumu na službe Spotify.

Lýra a jej rodina

Tí, ktorí sa z vás zaujímajú o starogrécke báje a povesti si určite pamätajú na Apolóna, Herma, či Orfea, ktorí hrali na lýru. Ak ani netušíte, ako táto lýra znela, tu je jej ukážka.

Tento hudobný nástroj nie je známy iba v starovekom Grécku. Lýra, alebo jej podobné hudobné nástroje sú známe naprieč rôznymi krajinami na celom svete, dokonca aj v západnej Afrike u Griotov, čo sú v etniku Mandinka niečo také, ako v keltských krajinách Bardi. Nech nám teda keltskí Bardi ráčia zahrať, keď už ich spomíname.

V starovekom Grécku je známy ešte jeden hudobný nástroj známy, ako kithara. V Ríme sa tento hudobný nástroj nazýva cithara. Ako znie tento hudobný nástroj?

Ak vám pojmy kithara a cithara pripomínajú gitaru a citaru, to druhé je správne. Kithara s gitarou má totiž v modernej (nie v starej) Gréčtine naozaj spoločnú len tú gitaru. Na druhej strane je ale gitara úplne iný nástroj, ako citara (alebo citera, ako ju poznáme my. Tu je príklad citery (alebo zither) zo strednej Európy. Ak ste navštívili Rakúsko, alebo Bavorsko, alebo tam bývate, môžete pokojne navštíviť nejaký koncert ľudovej hudby, ak budete mať čas. Práve tam môžete nájsť zither.

Hovorí sa, že najstaršie hudobné nástroje tohto typu boli nachádzané na území Mezopotámie. Čo, ak to nebola celkom pravda? Veď aj v Číne majú podobný hudobný nástroj Gučeng, z tejto citary vznikli ďalšie hudobné nástroje, napríklad kajagüm v Kórey a v Japonsku je to hudobný nástroj koto.

Keď som už tu spomínal Mezopotámiu, trochu ostaneme aj na jej území, ale pozor, o mnoho storočí vpredu a nie len na jej území. Orientálna harfa qanun (alebo kanun) sa používa v tureckej, perzskej a arabskej tradičnej hudbe. Jej zvuk som si hneď zamiloval. Patrí medzi prvé hudobné nástroje orientu, o ktorých som sa dozvedel v Angličtine. V nasledujúcej ukážke hráč na qanun vám vysvetlí, ako sa dostal k tomuto hudobnému nástroju. V pozadí budete počuť samotný qanun.

Teraz sa vrátime do severských končín Európy a opäť zavítame do mytológie, tentokrát do fínskej Kalevaly. Tí, ktorí poznajú tento epos určite meno čarodejníka Väinämöinena. Bol to práve on, čo si vyhotovil prvé Kantele, na ktoré keď hral, všetkým jeho hra očarovala. Trochu to pripomína bájneho Orfea, ktorý svojim spevom okúzlil celý svet, dokonca aj nimfu Euridiku. Rozdiel je ale v tom, že Orfeus nie svojou lýrou, ale svojim spevom konal rôzne kúzla.

Kantele patrí do rodiny baltických psaltérii. Tu patria napríklad estónsky kannel, litovská kankles, lotišská kokles a ruské gusli.

Ale, čo je to psaltérium? Ako znie tento archaický hudobný nástroj?

Pri podobných hudobných nástrojoch v tvare bedne ešte ostaneme, no zavítame teraz do Afriky do Indického oceánu. Tam sa nachádza ostrov Madagaskar a na ňom sa používa citara, ktorá je známa pod menom marovany.

Možno vás to prekvapí, ale tento hudobný nástroj vznikol z rúrovitej citary, ktorá sa nazýva valiha.

Kladivkový dulcimer a jeho rozvetvená rodina po celom svete

Pojem kladivkový dulcimer (hammered dulcimer) označuje v Angličtine strunový hudobný nástroj, ktorý má mnoho strún, na ktoré hráč udiera napríklad paličkami. My ho na Slovensku a v niektorých krajinách strednej a juhovýchodnej Európy poznáme v takejto podobe.

Kto by nepoznal naše tradičné cimbalovky? Hovorí sa, že cimbal sa k nám dostal vďaka Rómom (Cigánom). Keďže Rómovia pochádzajú podľa niektorých zdrojov z Indie, začneme najprv indickým santoorom (santúrom).

Pozor, nepleťte si tento hudobný nástroj s iránskym santurom. Tu je pre zmenu iránsky santur. Tu treba doplniť, že indický santúr môže mať pôvod práve v iránskom santure. Za to môže história Indie.

Podľa toho, na čo sa zvuk nášho cimbalu skôr podobá prikladám sa k myšlienke, že santur, ako taký môže mať pôvod práve v Iráne a že Rómovia ho mohli priviezť odtiaľ. História nás ale upozorňuje na to, že Rómovia migrovali do Európy už v čase, kedy časť Indie patrila do takzvanej Mughalskej ríše. Oblasť Radžastanu, odkiaľ Rómovia pravdepodobne pochádzajú patrila práve pod tú časť Indie, ktorá patrila do Mughalskej ríše, ktorú založili Peržania. Takže, tu narážame na rozpor v názoroch, odkiaľ cimbal vlastne prišiel.

Napriek tomu na svete existovali nástroje podobné cimbalu oveľa skôr, než nám cimbal priviezli Rómovia. Preto zanecháme teórie o vzniku cimbalu a namiesto toho sa dostaneme od Slovenska na západ do oblasti, kde sú Alpy. Tu je kladivkový dulcimer známy v nemeckom hovoriacom svete, ako hackbrett.

Možno sa to zdá neuveriteľné, ale aj na západe za oceánom v Mexiku existuje hudobný nástroj Salterio Mexicano, čiže ďalší druh kladivkového dulcimera. Keďže vďaka Alpám sme ešte stále v západnej nálade, doprajme si trochu aj mexického salteria.

Ako som už spomínal, tieto hudobné nástroje nemuseli vzniknúť len z indického santúru. V Číne majú napríklad Jangčchin (alebo Yangqin).

 

Keď sme už pri Jangčchine, ani tu nie je tak celkom isté, či tento hudobný nástroj má čínsky pôvod. Niektorí hovoria, že prišiel do Číny po hodvábnej ceste. Iní zas tvrdia, že sa dostal cez prístav Kuangčou na lodiach. Iní zas hovoria, že tento hudobný nástroj má rýdzo čínsky pôvod.

Keď už spomíname hodvábnu cestu, vyberieme sa do Mongolska. Tam je Jočin, ďalší druh cimbalu. Keďže mongolská a čínska kultúra sa vďaka histórii navzájom ovplyvňovali, je ťažké posúdiť, čo kde bolo, ako prvé.

Na Ďalekom východe ešte ostaneme. Tentokrát zamierime do Thajska, kde sa nachádza hudobný nástroj khim. Ani tu nie je jasné, kde má tento hudobný nástroj pôvod. Niektorí tvrdia, že vznikol z perzského santuru. Iní sa prikláňajú k čínskemu jangčchinu. Žeby sa khim dostal cez Thajsko do Číny a z toho vznikol jangčchin?

 

Keďže čínska hudba ovplyvnila aj japonskú, či kórejskú hudbu, neobídeme ani Kóreu, ako takú. Tu je Janggüm.

Číslo berlínskej etnoscény je 17

Nie, to nie je žiadna etnoscéna. Ide o 17 členný orchester 17 hippies, ktorý hrá predovšetkým hudbu z rôznych kultúr sveta. Pravda je taká, že sú z Berlína. Niekto by možno ani nečakal, že skupina Nemcov začne hrať všetko od amerického a karibského folklóru cez Balkán a židovský Klezmer. Napriek tomu, stalo sa a musím vám potvrdiť, že naozaj ich hudba stojí za to. Je plná života a tento orchester nie je populárny v Nemecku, ale aj vo Francúzsku, či určite aj v iných kútoch sveta.

Na tento orchester som narazil asi v roku 2010, kedy som sa venoval balkánskej hudbe. Keď som si vypočul okrem tých skladieb, ktoré sa ocitli na balkánskych kompiláciách aj iné skladby hneď som videl, že to bude niečo zaujímavé. Veď tento orchester nehral len balkánsku, či etnickú hudbu, ale taktiež nepohrdol ani dielami známych umelcov. Texty tejto hudobnej skupiny sú v Angličtine, Francúzštine a samozrejme v Nemčine.

Vypočujte si známu židovskú klezmerovú skladbu Vlak 7:40.

Alpská ľudová hudba

Keď sa povie slovo “Alpy”, každý si predstaví nádherné lyžovačky v Rakúsku, či švajčiarsku čokoládu, alebo dokonca aj bavorský Oktoberfest. Aj tam sa totiž hrá typická ľudová hudba, ktorou je známy tento región.

Čo sa ale dá predstaviť pod pojmom “Alpská ľudová hudba”? Rozhodne, jódlovanie, chytľavé Polky, či Valčíky spievané v Nemčine. Niektorí ale veľmi dobre vedia, že Alpy sú aj v Slovínsku a tam taktiež znie podobná hudba tej, ktorú hrajú v Rakúsku, či Bavorsku. Veď práve vďaka istému slovínskemu akordeonistovi sa Oberkrayner preslávil aj v nemeckom Bavorsku, či v Rakúsku. Ani dychovka nie je v tomto regióne neznáma. Či sú to už domáci interpreti, alebo dokonca dychovkári z Čiech, Moravy a zo Slovenska.

Práve túto hudbu som začal počúvať asi pred šiestimi rokmi. Napriek tomu, koľko som tam toho objavil som sa rozhodol obmedziť práve na to, čo ako prvé prirástlo k môjmu srdcu a čo aj teraz si rád vypočujem.