Pohárový bubon

Aj takto môžeme nájsť bubon Darbuka. Podobá sa na západoafrické Djembe, no nie je na rozdiel od neho vyrábaná z dreva. Zatiaľ, čo sa Djembe ladí lanom, Darbuka sa ladí ladiacimi šrúbami. Blana djembe je vyrobená z kozej kože, no blana darbuky je vyrobená zo syntetického materiálu. Jedno majú tieto pohárové bubny spoločné, hráte na ne rukami.

Keď som po prvý krát hral na pravej darbuke, mal som veľkú radosť. To nebolo djembe, ktoré malo teplý zvuk a pripomínalo mi Afriku. V tom období som mal rád aj africkú hudbu, no prevládala hlavne arabská a turecká hudba. Darbuku môžete nájsť pod názvami, ako doumbek, či v arabskom svete tabla. Pamätám si na príhodu, ktorú som zažil, keď mi niekto s Egypta kúpil tablu, no ja som čakal inú tablu. Indická tabla je niečo úplne iné, než tabla, ako v Egypte nazývajú Darbuku. Až neskôr som sa dozvedel, že v Arabčine slovo “tabla” označuje práve darbuku. Stretol som sa aj s názvom toberleki (v Gréčtine).

Tento hudobný nástroj sa používa od Balkánu cez Turecko až po krajiny arabského sveta. Pozor, v Iráne existuje ešte tombak, no to už nie je darbuka, ktorú si môžete aj vy vypočuť, no patrí do tej istej skupiny, ako darbuka a djembe. Pre zaujímavosť, darbuky sa dajú kúpiť aj v našich obchodoch.

Tu nasleduje sólo hry na darbuke, príjemné počúvanie.

Výlet do Rumunska a Moldavska

Cesta k rumunskej hudbe bola veľmi zaujímavá. Viedla totiž cez Moldavsko, no neskôr som zistil, že to nie je nič zvláštne. Samotný moldavský jazyk je totiž tiež Rumunčina, ktorá za sovietskych časov bola zapisovaná Cyrilikou. V súčastnej dobe sa zapisuje Latinkou podobne, ako Rumunčina. Čo sa týka jazyka, Rumunčinu by som mohol charakterizovať, ako Taliančinu so slovanskými a balkánskymi prvkami. Rumunčina patrí do Románskych jazykoch. Vznikla teda z ľudovej Latinčiny a je to jeden z prvých jazykov, ktorý vznikol z ľudovej Latinčiny. Zaujímavé je na tom to, že sa zapisoval Cyrilikou. Neskôr Rumuni pochopili, že ich jazyk má oveľa bližšie k Taliančine, než slovanským jazykom, ktoré toto písmo používali. Preto mnoho Rumunov sa učili v Taliansku a na talianskom základe vyhotovili rumunskú ortografiu.

V Rumunsku je dodnes živá etnická tradícia, či už v tradičnom, alebo modernom šate. Teraz som sa vám rozhodol predstaviť práve ten tradičný rumunský hudobný odev, žiadna moderná tvár rumunskej hudby.

To, čím sa Rumunsko preslávilo za hranicami svojej krajiny v ľudovej hudbe sú zrejme Lautari, alebo skupiny Taraf. Lautari, to sú rumunskí cigánski hudobníci, ktorí sa nechali okrem rumunskej hudby ovplyvniť aj tureckou, či židovskou hudbou. Malé skupiny Lautarov sa nazývajú aj Taraf. Dobrý príklad môžeme nájsť v skupine Taraf de Haidouks.

Ak chcete vedieť, ako takáto rumunská hudba znie, tu je video. Rád by som ale dodal, že aj bez Lautarov, či s nimi je v Rumunsku veľká tradícia. Na druhej strane možno, že by vďaka týmto hudobníkom takáto silná tradícia nebola. a nepreslávila by sa v rebríčkoch world music vôbec.

Na záver ešte zamierime do Moldavska a to vás presvedčí, že je to vlastne jedna a tá istá tradícia.