Besh o droM oslavuje

Maďarská kapela Besh o droM, ktorá bola založená v roku 1999, tento rok oslavuje svoje dvadsiate výročie. Táto kapela sa môže právom zaraďovať medzi kapely štýlu World music.

Besh o droM vo svojej hudbe kombinuje maďarské a cigánske tradície s tradíciami Balkánu, Stredného východu a moderných hudobných postupov. V jej hudbe môžeme počuť, ako cigánsky džbán Kanna a maďarský cimbal, tak aj balkánsky kaval, pohárový bubon darbuka, tak aj orientálnu flautu ney. Okrem moderných rytmov môžeme v ich hudbe nachádzať aj stopy po rumunských, či cigánskych rytmoch, balkánskych nepravidelných rytmoch aj rytmy Turecka, Afganistanu a iných krajinách orientu. Čo sa týka melódii, môžeme tu nájsť moderné nápevy, maďarské tradičné nápevy, ale vyskytnú sa tu nápevy aj z Balkánu, Egypta, Turecka a iných krajín orientu. Na jednu vec, ktorá je typická pre túto kapelu nie je možné zabudnúť. Je to saxofón, ktorý môžeme nájsť skoro v každej piesni tejto kapely. Saxofón zvykne hrať balkánske melódie, takže na svoje si určite prídu aj milovníci toho, čo uši World music nazývajú, ako Balkánska hudba.

Ukážka ich hudby nie je síce z tohto roku, ale aj tak vám postačí na to, aby ste spoznali hudbu tejto maďarskej kapely. Táto kapela totiž búra predsudky o Maďaroch, ako o veľkých nacionalistoch a šovinistoch. Myslím si, že táto kapela robí dobré meno nie len maďarskej hudobnej scéne World music, ale aj východoeurópskej odnože World music.

Kto má vytvorený účet na Spotify, tu je album skupiny Besh o droM s tým najlepším z ich hudobnej tvorby.

Kladivkový dulcimer a jeho rozvetvená rodina po celom svete

Pojem kladivkový dulcimer (hammered dulcimer) označuje v Angličtine strunový hudobný nástroj, ktorý má mnoho strún, na ktoré hráč udiera napríklad paličkami. My ho na Slovensku a v niektorých krajinách strednej a juhovýchodnej Európy poznáme v takejto podobe.

Kto by nepoznal naše tradičné cimbalovky? Hovorí sa, že cimbal sa k nám dostal vďaka Rómom (Cigánom). Keďže Rómovia pochádzajú podľa niektorých zdrojov z Indie, začneme najprv indickým santoorom (santúrom).

Pozor, nepleťte si tento hudobný nástroj s iránskym santurom. Tu je pre zmenu iránsky santur. Tu treba doplniť, že indický santúr môže mať pôvod práve v iránskom santure. Za to môže história Indie.

Podľa toho, na čo sa zvuk nášho cimbalu skôr podobá prikladám sa k myšlienke, že santur, ako taký môže mať pôvod práve v Iráne a že Rómovia ho mohli priviezť odtiaľ. História nás ale upozorňuje na to, že Rómovia migrovali do Európy už v čase, kedy časť Indie patrila do takzvanej Mughalskej ríše. Oblasť Radžastanu, odkiaľ Rómovia pravdepodobne pochádzajú patrila práve pod tú časť Indie, ktorá patrila do Mughalskej ríše, ktorú založili Peržania. Takže, tu narážame na rozpor v názoroch, odkiaľ cimbal vlastne prišiel.

Napriek tomu na svete existovali nástroje podobné cimbalu oveľa skôr, než nám cimbal priviezli Rómovia. Preto zanecháme teórie o vzniku cimbalu a namiesto toho sa dostaneme od Slovenska na západ do oblasti, kde sú Alpy. Tu je kladivkový dulcimer známy v nemeckom hovoriacom svete, ako hackbrett.

Možno sa to zdá neuveriteľné, ale aj na západe za oceánom v Mexiku existuje hudobný nástroj Salterio Mexicano, čiže ďalší druh kladivkového dulcimera. Keďže vďaka Alpám sme ešte stále v západnej nálade, doprajme si trochu aj mexického salteria.

Ako som už spomínal, tieto hudobné nástroje nemuseli vzniknúť len z indického santúru. V Číne majú napríklad Jangčchin (alebo Yangqin).

 

Keď sme už pri Jangčchine, ani tu nie je tak celkom isté, či tento hudobný nástroj má čínsky pôvod. Niektorí hovoria, že prišiel do Číny po hodvábnej ceste. Iní zas tvrdia, že sa dostal cez prístav Kuangčou na lodiach. Iní zas hovoria, že tento hudobný nástroj má rýdzo čínsky pôvod.

Keď už spomíname hodvábnu cestu, vyberieme sa do Mongolska. Tam je Jočin, ďalší druh cimbalu. Keďže mongolská a čínska kultúra sa vďaka histórii navzájom ovplyvňovali, je ťažké posúdiť, čo kde bolo, ako prvé.

Na Ďalekom východe ešte ostaneme. Tentokrát zamierime do Thajska, kde sa nachádza hudobný nástroj khim. Ani tu nie je jasné, kde má tento hudobný nástroj pôvod. Niektorí tvrdia, že vznikol z perzského santuru. Iní sa prikláňajú k čínskemu jangčchinu. Žeby sa khim dostal cez Thajsko do Číny a z toho vznikol jangčchin?

 

Keďže čínska hudba ovplyvnila aj japonskú, či kórejskú hudbu, neobídeme ani Kóreu, ako takú. Tu je Janggüm.

Tamburica v Maďarsku

Hudobný nástroj Tamburica sa väčšinou spája so srbskou hudbou z Vojvodiny, či z chorvátskou slavónskou hudbou. Málokto ale vie, že Tamburica má uplatnenie aj v maďarskej hudbe. Okrem toho sa traduje, že pomenovania pre Tamburicu vznikli práve na území Uhorska podľa orchestrálnych hudobných nástrojov, čo je aj trochu logické, keďže Chorvátsko, Srbsko a Maďarsko boli súčasťou uhorskej monarchie.

Nasledujúca ukážka je od skupiny Söndörgő z dediny Szentendre, ktorá sa nachádza v blízkosti Budapešti. Keďže je tam srbská komunita je určite vám jasné, aké piesne budú práve v tomto repertuáry. Respektíve, aká hudba mala vplyv práve na tento hudobný orchester.

Poznámka: Okrem maďarských Srbov aj maďarskí Cigáni používajú Tamburicu vo svojej hudbe.