Keltské korene a vetvy

Čo majú spoločné Írsko, či Škótsko v hudbe? A čo Country a Bluegrass? Existuje tam nejaká príbuznosť. Áno, skutočne tam príbuznosť existuje a je možné, že za to veľkú vďaku treba dať starým Keltom, ako aj ich potomkom.

Kelti, to je už teraz etnikum obývajúce hlavne územie Britských ostrovov, či časti Francúzska. V Írsku, Škótsku, či vo Walese sa dodnes rozpráva keltskými jazykmi na britských ostrovoch. V súčasnosti prebieha aj oživenie Mančiny, ktorou sa hovorilo na ostrove Man a Kornčiny, ktorou sa hovorilo v grófstve Cornwall. Vo Francúzsku keltská tradícia žije na území Bretónska, kde sa taktiež hovorí keltským jazykom. Málokto ale vie, že v španielskych provinciách v Galícii, Cantabrii či Astúrii taktiež existuje kultúra, ktorá bola veľmi poznačená keltskou kultúrou. Taktiež hudba severného Portugalska je známa keltskými vplyvmi. V Španielsku a Portugalsku sa ale keltský jazyk nezachoval, za to ovplyvnil niektoré španielske jazyky (nie dialekty), ako napríklad Astúrčinu.

Vďaka kolonizácii sa potomkovia Keltov dostali aj do Spojených štátov či Kanady, kde nielen, že svojou kultúrou pomohli k vytvoreniu Country hudby, ale napríklad v niektorých provinciách keltská tradícia žije dodnes.

Pozor ale na tento pojem, preto že keltská hudba reprezentuje aj fúziu rôznych znakou, ktoré majú spoločné napríklad írska, či škótska hudba. Často sa vám môže stať, že narazíte na keltské výberové kompilácie, na ktorých nebýva len keltská hudba. Ide o výberovky hudby New age. Pravá írska, či škótska hudba, to je ale niečo úplne iné. Netreba zabúdať ani na to, že Kelti sú prvým historickým národom, ktorý obýval aj územia Česka a Slovenska. Možno, že práve preto sa nám páči keltská hudba, akoby tu dodnes boli stopy po koreňoch a vetvách keltskej kultúry. Prečo práve tento pojem? Veď predsa Kelti milujú stromy! Dokonca písmo Oghamovej abecedy (staroírskej abecedy) nesie znaky po rôznych stromoch.

Keďže veľmi dobre u nás je známa írska hudba, predstavím tu niečo z írskej hudby a v írskej Gaelčine, čiže jazyku, ktorý patrí do keltských jazykov.

Keltská hudba v súčasnosti je aj v jazykoch, ktoré takmer, alebo úplne vytlačili keltské jazyky z území, kde sa používali.

Čo je známe na škótskej ľudovej kultúre? Určite kroje a gajdy. Tu je ukážka typického štýlu Pipes and drums.

Teraz nasleduje cesta do Walesu.

Teraz zamierime do francúzskeho Bretónska.

Toto je keltská kultúra v španielskej Galícii.

Na záver ešte navštívime španielsku Astúriu, kde sa taktiež uchováva keltská tradícia.

Pokiaľ ste zaregistrovaní na Spotify, môžete si vypočuť náš playlist s keltskou hudbou.

Potulní speváci z celého sveta

Občas som na tomto blogu písal aj o rôznych potulných spevákoch. Veď aj u nás sa vyskytovali igrici. Okrem nich existujú aj trubadúri, bardi, guslari a mnohí iní. Teraz si tu predstavíme rôzne umenia potulných spevákov. Veď umenie sa dá pestovať aj na ulici a pred tým na kráľovských dvoroch, či medzi prostým ľudom.

Pre tých, ktorí sa venovali dejinám hudby slovo Trubadúr nie je neznáme. Sú to potulní skladatelia, básnici a reprezentanti dvorného svetského umenia. Často ich doprevádzali hráči na hudobné nástroje “minstreli, igrici”. Vyskytovali sa najmä na území Provensálska a teda aj ich texty boli v tomto jazyku.

Asi takto sa začala reprezentovať pouličné muzicírovanie. Niekedy nastáva ale situácia, kedy oveľa lepšie je kráčať iba jeden s hudobným nástrojom a spievať. Takýmto príkladom môžu byť Nineráši. Ninera je hudobný nástroj, ktorý je známy aj, ako Hurdy-gurdy. Tento hudobný nástroj sa s kostolov dostal aj medzi obyčajný ľud.

Naša ďalšia zastávka bude na Ukrajine. Tam sa zrodilo umenie Kobzárov. Sú to potulní speváci, ktorí hrali na kobze, či bandure. Treba dodať, že sovietsky režim voči nim vystupoval veľmi kruto. Po páde Sovietskeho zväzu sa toto staré minstrelské umenie opäť na Ukrajine obnovilo.

Teraz sa presunieme trochu na juh na balkánsky polostrov. Na území Srbska, Albánska, občas aj Chorvátska, či Bulharska sa vyskytujú speváci ľudovej epiky hrajúci na hudobný nástroj gusle. Práve preto sa nazývajú aj guslari.

Keď sme už na Balkáne, nemôžeme zabudnúť ani na Turecko. Tam bolo voľakedy populárne umenie potulných sufistických básnikov a hráčov na hudobný nástroj saz, Aşıkov. Ich hudba mohla znieť asi takto:

Čo tak zamieriť do našej africkej pravlasti? Aj keď sa neocitneme v regióne, odkiaľ naši predkovia emigrovali do rôznych končín sveta, ale ocitneme sa na západe Afriky. Práve tam sa nachádzajú Grioti známi aj, ako Dželi, či Gevel. Sú to africkí Bardi, ktorí nie sú len vynikajúci speváci, ale aj hráči na rôzne hudobné nástroje. Medzi najznámejšie hudobné nástroje patrí africký strunový nástroj Kora.

Konečne naše kroky zamieria blízko oblasti Afriky, odkiaľ začal migrovať človek do všetkých kútov sveta. Sme v Etiópii, kde je populárny štýl potulných spevákov Azmariov. Slovo “Azmari” znamená v Amharčine “ten, kto chváli”. Doprevádzajú sa buď na jednostrunové husle masenko,

alebo na lýru krar.

Baul je hudobný žáner, ktorý je spojením sufických a hinduistických tradícii v Bengálsku, teda v indickom západnom Bengálsku a štáte Bangladéš. Kombináciou toho je úžasný mystický hudobný žáner.

 

Parížsky Valčík

Ak sa spomenie “world music” a “Francúzsko”, každému na um prídu interpreti väčšinou z afrických krajín, ktorí práve v tejto krajine začali svoju hudobnú kariéru. Nečudujem sa im, preto že v tých časoch, keď sa títo umelci narodili, rodičia im nedovolili stať sa hudobníkmi.

Nájdu sa ale ľudia, ktorí si predstavia to pravé francúzske. Či to je dobre známy Chanson, alebo francúzske valčíky. Nazývajú sa aj Valse musette. Tento žáner vznikol koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia v Paríži. Dokonca tento hudobný žáner nechtiac preslávila aj hudba k filmu Amélia. Na druhej strane aj bez akejkoľvek znalosti o tomto filme by tento Valčík bol práve to, čo mi okamžite asociuje mesto módy. Akoby tam bola zachytená pravá atmosféra tohto mesta, bez turistov, len s Francúzmi. Na druhej strane určite si nejakí turisti vypočuli nejakého pouličného akordeonistu hrajúceho tento hudobný žáner. Ak ešte stále netušíte, čo to je za Valčík, tu je jeho ukážka.

Etnický elektronický francúzsky hlboký les

Konečne nadišiel čas, kedy vám priblížim tvorbu jednej z mojich prvých skupín etnickej elektronickej hudby, ktorú som začal počúvať. Ide o francúzsku skupinu Deep forest. Pojem “hudobná skupina” by sa pokojne mohol nahradiť aj pojmom “hudobný projekt”, preto že títo dvaja umelci (Eric Mouquet a Michel Sanchez) miešali do svojej tvorby rôzne etnické zvuky z krajín Afriky, šalamúnových ostrovov, či Transilvánie, Mongolska, Latinskej Ameriky, Indie, ale aj hudby maďarských Cigánov.

Ako tento názov vznikol?

Michel Sanchez na istej nahrávke počul vokály Pygmejov kmeňa Baka, ktorý obýva dažďové pralesy v oblasti Kamerunu a Stredoafrickej republiky. Pygmejovia sú trpasličí kmeň, ktorý pomaly vymiera. O Pygmejoch by sa dalo určite písať mnoho, ale práve zvuk hudby Deep forest je charakteristický pygmejským vokálnym prejavom. Práve vďaka tomu, že Pygmejovia obývajú túto oblasť, kde sú hlboké dažďové lesy, nesie aj tento projekt názov hlboký les “Deep forest”.

Asi v roku 2017 sa niekto v komentároch ku jednému z videí, ktoré nahral Éric Mouquet na otázku, ako vzniklo meno Deep forest odpovedal takto:

“V detstve som bol fanúšikom skupiny Deep purple. Názov tohto hudobného projektu je kombinácia Deep purple rain forest.”

Poznámka: Rain forest znamená v Angličtine dažďový prales.

“Dažďový prales kvôli vokálov pygmejov z kmeňa Baka.” Vysvetľuje ďalej Éric Mouquet.

Kedy som sa toto všetko dozvedel?

Toto všetko som sa dozvedel po čase, preto že vtedy ešte Wikipédia neexistovala a dostupné informácie o tomto projekte neboli v Angličtine, boli len vo Francúzštine. Neskôr sa objavili rôzne rozhovory na internete, z ktorých článok na anglickej Wikipédii začal čerpať. Keď som už vedel dosť po Anglicky na toľko, aby som si vedel niečo preložiť, či komunikovať v Angličtine, preložil som si celý článok. Bol som prekvapený, koľko som sa o Deep foreste dozvedel.

Súčasnosť

asi v roku 2011 som sa dozvedel niečo, čo ma prekvapilo. Eric Mouquet prezentuje Deep forest sám a pracuje na iných projektoch. Etnickú elektronickú hudbu ale neopustil, ale aj počas éry Deep forest obidvaja členovia tohto projektu spolupracovali s rôznymi umelcami. Nevie sa vôbec, prečo už nehrajú spolu. Vie sa len jediné, že už to nie je to, čo pred tým.

Ktorú pieseň som si pre vás vybral?

Asi najpopulárnejšia pieseň od skupiny Deep forest je určite Sweet lullaby. Práve tam budete počuť, ako vzorku hudby pygmejskeho kmeňa Baka, tak aj uspávanku zo Šalamúnových ostrovov. Je to vôbec jedna z prvých skladieb, ktoré začali aj v mojom živote obdobie neskôr nazývané, ako Deep forest obdobie.