Potulní speváci z celého sveta

Občas som na tomto blogu písal aj o rôznych potulných spevákoch. Veď aj u nás sa vyskytovali igrici. Okrem nich existujú aj trubadúri, bardi, guslari a mnohí iní. Teraz si tu predstavíme rôzne umenia potulných spevákov. Veď umenie sa dá pestovať aj na ulici a pred tým na kráľovských dvoroch, či medzi prostým ľudom.

Pre tých, ktorí sa venovali dejinám hudby slovo Trubadúr nie je neznáme. Sú to potulní skladatelia, básnici a reprezentanti dvorného svetského umenia. Často ich doprevádzali hráči na hudobné nástroje “minstreli, igrici”. Vyskytovali sa najmä na území Provensálska a teda aj ich texty boli v tomto jazyku.

Asi takto sa začala reprezentovať pouličné muzicírovanie. Niekedy nastáva ale situácia, kedy oveľa lepšie je kráčať iba jeden s hudobným nástrojom a spievať. Takýmto príkladom môžu byť Nineráši. Ninera je hudobný nástroj, ktorý je známy aj, ako Hurdy-gurdy. Tento hudobný nástroj sa s kostolov dostal aj medzi obyčajný ľud.

Naša ďalšia zastávka bude na Ukrajine. Tam sa zrodilo umenie Kobzárov. Sú to potulní speváci, ktorí hrali na kobze, či bandure. Treba dodať, že sovietsky režim voči nim vystupoval veľmi kruto. Po páde Sovietskeho zväzu sa toto staré minstrelské umenie opäť na Ukrajine obnovilo.

Teraz sa presunieme trochu na juh na balkánsky polostrov. Na území Srbska, Albánska, občas aj Chorvátska, či Bulharska sa vyskytujú speváci ľudovej epiky hrajúci na hudobný nástroj gusle. Práve preto sa nazývajú aj guslari.

Keď sme už na Balkáne, nemôžeme zabudnúť ani na Turecko. Tam bolo voľakedy populárne umenie potulných sufistických básnikov a hráčov na hudobný nástroj saz, Aşıkov. Ich hudba mohla znieť asi takto:

Čo tak zamieriť do našej africkej pravlasti? Aj keď sa neocitneme v regióne, odkiaľ naši predkovia emigrovali do rôznych končín sveta, ale ocitneme sa na západe Afriky. Práve tam sa nachádzajú Grioti známi aj, ako Dželi, či Gevel. Sú to africkí Bardi, ktorí nie sú len vynikajúci speváci, ale aj hráči na rôzne hudobné nástroje. Medzi najznámejšie hudobné nástroje patrí africký strunový nástroj Kora.

Konečne naše kroky zamieria blízko oblasti Afriky, odkiaľ začal migrovať človek do všetkých kútov sveta. Sme v Etiópii, kde je populárny štýl potulných spevákov Azmariov. Slovo “Azmari” znamená v Amharčine “ten, kto chváli”. Doprevádzajú sa buď na jednostrunové husle masenko,

alebo na lýru krar.

Baul je hudobný žáner, ktorý je spojením sufických a hinduistických tradícii v Bengálsku, teda v indickom západnom Bengálsku a štáte Bangladéš. Kombináciou toho je úžasný mystický hudobný žáner.

 

Advertisement

Balalajka, mandolína a tamburica

Ešte keď som bol malý mi ktosi povedal, že mandolína je ruský hudobný nástroj a má tri rohy. Samozrejme, to nebola pravda. Dotyčný si pomýlil balalajku s mandolínou, hoci zvukovo sa tieto nástroje môžu podobať. Potom aj tamburica, ktorá sa používa v srbskej a chorvátskej hudbe sa tiež podobajú zvukovo s mandolínou a balalajkou.

Takže, začneme najprv ruskou balalajkou.

Teraz prichádza na rad mandolína. Mandolína, ako som si myslel, pochádza z Talianska a to z oblasti Neapolu. Okrem talianskej hudby ju môžeme nájsť aj v Country, či v dalmatínskej Klape.

 

Na záver ešte tamburica, aby ste dobre spoznali rozdiel.

Mandolínu som podobne, ako balalajku mal možnosť si chytiť. Mandolína má hlavu nástroja v tvare polkruhu a balalajka má už spomínanú trojrohovú hlavu. Mandolína má struny v pároch, balalajka nie. Jediné, čo všetky tri nástroje spája je trilkovanie, typ strunového nástroja (lutnové) a dve z nich ako som spomínal aj Chorvátsko.

Slovenská hudba v Chorvátsku

Keď som počul slovenskú hudbu v Chorvátsku, ostal som prekvapený. Vedel som, že v srbskej Vojvodine sú kapely, ktoré tvoria slovenskú hudbu, myslím na slovenské kapely. V chorvátskej Požege taktiež je komunita Slovákov. Na druhej strane táto komunita je ovplyvnená domácou slavónskou hudbou. Posúďte sami.

Tamburica a mandolína

Čo majú spoločné tieto dva hudobné nástroje? Určite tomu neuveríte, ale Chorvátsko, aj keď mandolína je skôr známa vďaka talianskej hudbe, ale predsa, je to tak.

Chorvátska tradičná hudba by sa mala deliť na dve časti: Na dalmatínsku a slavónsku tradíciu. Pozor, do týchto tradícii je možné počítať aj miesta, ktoré sú mimo tejto oblasti. Existujú aj iné štýly chorvátskej hudby, no ja sa budem venovať práve týmto štýlom, pre ktoré sú typické nástroje, ako tamburica a mandolína.

Tamburica je populárna hlavne v slavónskej hudbe a v regiónoch severného Chorvátska. Myslím hlavne na vnútrozemské regióny. Tamburica je taktiež známa aj v susednom Srbsku, hlavne v regióne Vojvodina. Toto územie bolo pod vplyvom Uhorska, takže ich piesne majú niečo podobné určite aj s našimi piesňami. Netreba zabúdať ešte na jednu vec, tamburica je národný chorvátsky nástroj. Vypočujte si preto aj slavónskych Tamburášov.

V Dalmácii vďaka histórii je tradícia úplne odlišná. Tento región patril voľakedy Benátsku a preto určité vplyvy, ako aj v kultúre na seba nenechali dlho čakať. V talianskej Friulii majú podobný žáner tomu, ktorý sa na Dalmácii nazýva Klapa. Ide o akýsi A cappella spev. Pri tomto speve, aj keď by sme ho vďaka vokálnemu prevedeniu mohli zaradiť, ako A cappella môže byť dopĺňaný gitarou, či mandolínou. Moderné Klapy majú aj moderný aranžmán. Tu je ukážka Klapy tak, aká je teraz populárna v Chorvátsku. Pokiaľ ste boli niekde v Dalmácii, určite niekto z vás niečo také počul.

Do Juhošky na dovolenku

Keď som po prvý krát išiel do Chorvátska, hovorili mi niektorí ľudia, ktorí nešli so mnou: “Vy idete do Juhošky na dovolenku.” Myslelo sa tým na bývalú Juhosláviu, kde Chorvátsko už za dôb Tita bolo jedno z miest, kam aj moji rodičia občas chodili. Po prvej návšteve Chorvátska aj s mojou mamou a jej priateľom som si samozrejme kúpil aj nejaké CD s chorvátskou hudbou. Pred tým som počúval arabskú hudbu, no táto hudba z oblasti Dalmácie zmenila môj život. To bol rok 2007 a už len rok chýbal k tomu, aby som začal sa zaujímať aj o balkán, hoci úplne inak, než aký bol. Myslím hlavne na hudbu a dôkazom je aj článok o bitke balkánskych dychoviek, ktoré môžete nájsť na mojom blogu.

To ale nebolo všetko. V roku 2013 som bol v Chorvátsku dá sa povedať sám, alebo bez mamy a kohokoľvek z rodiny. Bol som cez istú organizáciu, takže som tam mal aj veľa kamarátov. Okrem toho rok 2013 patril z mojich najlepších rokov v mojom živote.

Preto si vypočujte kolekciu piesní práve z tohto roku.