Potulní speváci z celého sveta

Občas som na tomto blogu písal aj o rôznych potulných spevákoch. Veď aj u nás sa vyskytovali igrici. Okrem nich existujú aj trubadúri, bardi, guslari a mnohí iní. Teraz si tu predstavíme rôzne umenia potulných spevákov. Veď umenie sa dá pestovať aj na ulici a pred tým na kráľovských dvoroch, či medzi prostým ľudom.

Pre tých, ktorí sa venovali dejinám hudby slovo Trubadúr nie je neznáme. Sú to potulní skladatelia, básnici a reprezentanti dvorného svetského umenia. Často ich doprevádzali hráči na hudobné nástroje “minstreli, igrici”. Vyskytovali sa najmä na území Provensálska a teda aj ich texty boli v tomto jazyku.

Asi takto sa začala reprezentovať pouličné muzicírovanie. Niekedy nastáva ale situácia, kedy oveľa lepšie je kráčať iba jeden s hudobným nástrojom a spievať. Takýmto príkladom môžu byť Nineráši. Ninera je hudobný nástroj, ktorý je známy aj, ako Hurdy-gurdy. Tento hudobný nástroj sa s kostolov dostal aj medzi obyčajný ľud.

Naša ďalšia zastávka bude na Ukrajine. Tam sa zrodilo umenie Kobzárov. Sú to potulní speváci, ktorí hrali na kobze, či bandure. Treba dodať, že sovietsky režim voči nim vystupoval veľmi kruto. Po páde Sovietskeho zväzu sa toto staré minstrelské umenie opäť na Ukrajine obnovilo.

Teraz sa presunieme trochu na juh na balkánsky polostrov. Na území Srbska, Albánska, občas aj Chorvátska, či Bulharska sa vyskytujú speváci ľudovej epiky hrajúci na hudobný nástroj gusle. Práve preto sa nazývajú aj guslari.

Keď sme už na Balkáne, nemôžeme zabudnúť ani na Turecko. Tam bolo voľakedy populárne umenie potulných sufistických básnikov a hráčov na hudobný nástroj saz, Aşıkov. Ich hudba mohla znieť asi takto:

Čo tak zamieriť do našej africkej pravlasti? Aj keď sa neocitneme v regióne, odkiaľ naši predkovia emigrovali do rôznych končín sveta, ale ocitneme sa na západe Afriky. Práve tam sa nachádzajú Grioti známi aj, ako Dželi, či Gevel. Sú to africkí Bardi, ktorí nie sú len vynikajúci speváci, ale aj hráči na rôzne hudobné nástroje. Medzi najznámejšie hudobné nástroje patrí africký strunový nástroj Kora.

Konečne naše kroky zamieria blízko oblasti Afriky, odkiaľ začal migrovať človek do všetkých kútov sveta. Sme v Etiópii, kde je populárny štýl potulných spevákov Azmariov. Slovo “Azmari” znamená v Amharčine “ten, kto chváli”. Doprevádzajú sa buď na jednostrunové husle masenko,

alebo na lýru krar.

Baul je hudobný žáner, ktorý je spojením sufických a hinduistických tradícii v Bengálsku, teda v indickom západnom Bengálsku a štáte Bangladéš. Kombináciou toho je úžasný mystický hudobný žáner.

 

Kladivkový dulcimer a jeho rozvetvená rodina po celom svete

Pojem kladivkový dulcimer (hammered dulcimer) označuje v Angličtine strunový hudobný nástroj, ktorý má mnoho strún, na ktoré hráč udiera napríklad paličkami. My ho na Slovensku a v niektorých krajinách strednej a juhovýchodnej Európy poznáme v takejto podobe.

Kto by nepoznal naše tradičné cimbalovky? Hovorí sa, že cimbal sa k nám dostal vďaka Rómom (Cigánom). Keďže Rómovia pochádzajú podľa niektorých zdrojov z Indie, začneme najprv indickým santoorom (santúrom).

Pozor, nepleťte si tento hudobný nástroj s iránskym santurom. Tu je pre zmenu iránsky santur. Tu treba doplniť, že indický santúr môže mať pôvod práve v iránskom santure. Za to môže história Indie.

Podľa toho, na čo sa zvuk nášho cimbalu skôr podobá prikladám sa k myšlienke, že santur, ako taký môže mať pôvod práve v Iráne a že Rómovia ho mohli priviezť odtiaľ. História nás ale upozorňuje na to, že Rómovia migrovali do Európy už v čase, kedy časť Indie patrila do takzvanej Mughalskej ríše. Oblasť Radžastanu, odkiaľ Rómovia pravdepodobne pochádzajú patrila práve pod tú časť Indie, ktorá patrila do Mughalskej ríše, ktorú založili Peržania. Takže, tu narážame na rozpor v názoroch, odkiaľ cimbal vlastne prišiel.

Napriek tomu na svete existovali nástroje podobné cimbalu oveľa skôr, než nám cimbal priviezli Rómovia. Preto zanecháme teórie o vzniku cimbalu a namiesto toho sa dostaneme od Slovenska na západ do oblasti, kde sú Alpy. Tu je kladivkový dulcimer známy v nemeckom hovoriacom svete, ako hackbrett.

Možno sa to zdá neuveriteľné, ale aj na západe za oceánom v Mexiku existuje hudobný nástroj Salterio Mexicano, čiže ďalší druh kladivkového dulcimera. Keďže vďaka Alpám sme ešte stále v západnej nálade, doprajme si trochu aj mexického salteria.

Ako som už spomínal, tieto hudobné nástroje nemuseli vzniknúť len z indického santúru. V Číne majú napríklad Jangčchin (alebo Yangqin).

 

Keď sme už pri Jangčchine, ani tu nie je tak celkom isté, či tento hudobný nástroj má čínsky pôvod. Niektorí hovoria, že prišiel do Číny po hodvábnej ceste. Iní zas tvrdia, že sa dostal cez prístav Kuangčou na lodiach. Iní zas hovoria, že tento hudobný nástroj má rýdzo čínsky pôvod.

Keď už spomíname hodvábnu cestu, vyberieme sa do Mongolska. Tam je Jočin, ďalší druh cimbalu. Keďže mongolská a čínska kultúra sa vďaka histórii navzájom ovplyvňovali, je ťažké posúdiť, čo kde bolo, ako prvé.

Na Ďalekom východe ešte ostaneme. Tentokrát zamierime do Thajska, kde sa nachádza hudobný nástroj khim. Ani tu nie je jasné, kde má tento hudobný nástroj pôvod. Niektorí tvrdia, že vznikol z perzského santuru. Iní sa prikláňajú k čínskemu jangčchinu. Žeby sa khim dostal cez Thajsko do Číny a z toho vznikol jangčchin?

 

Keďže čínska hudba ovplyvnila aj japonskú, či kórejskú hudbu, neobídeme ani Kóreu, ako takú. Tu je Janggüm.

Po stopách solúnskych bratov

Možno o tom viete aj vy, ale nedá mi to, aby sme si nepripomenuli prvých slovanských Kresťanov. Myslím týmto na slovanské Kresťanstvo, ako také a to zapísané v Hlaholike, neskôr Cyrilike. Ako už z názvu vyplýva, zameriame sa hudobne na učenie solúnskych bratov Cyrila a Metoda.

Mimo tých, ktorí navštevujú pravoslávne omše niektorí ľudia ani nepočuli staroslovanský jazyk, ani ich kresťanskú hudbu a ani nevedeli, ako znie. Narážam týmto na cirkevnú Slovančinu, ktorá sa zaraďuje do tej istej podskupiny, ako Bulharčina. Napriek tomu tu môžeme nájsť aj nejaké tie stopy po Rusínčine, Ukrajinčine a ďalších slovanských jazykoch. Samotné mesto Solún (dnešné Thessaloniki) nebolo slovanským mestom, ale patrilo pod byzantskú (východorímsku) ríšu, čo je dnešné Grécko. Nedá sa ale pripustiť to, že na tomto území žilo slovanské etnikum. Nevie sa ale, či Cyril a Metod boli Slovania. Každopádne ovládali tento jazyk. Keďže toto učenie k nám prišlo z Grécka je pochopiteľné, že spevy boli aj v Gréčtine. Napriek tomu som sa rozhodol, že zameriam pozornosť na tie slovanské spevy, že odprezentujem to slovanské a nie grécke. Ako dôvod môže poslúžiť aj to, že poznám ľudí, ktorí sa zaujímajú práve o byzantské kresťanské spevy v cirkevnej Slovančine.

SARAKINA a jej balkánska kuchyňa

SARAKINA, to je názov Poľsko-bulharsko-českej kapely, ktorá čerpá hlavne vplyvy z bulharskej hudby, čiže ľudia z týchto troch krajín sa rozhodli vydať hudbou na dovolenku do Bulharska. V roku 2017 nahrali album Balkantron, ktorý o tejto dovolenke bohato rozpráva. Celkom si môžete pochutnať na zvukoch autentických hudobných nástrojov a nasýtiť sa tradičných balkánskych rytmov, koľko vám uši ráčia.

Na internete o nich zatiaľ informácie nie sú. Napriek tomu ich hudba, aj keď členovia tohto hudobného projektu sú z troch krajín prezradí dosť, než by ste čakali.

Dychové kapely

Keďže som spomínal, že aj v Nemecku, či Rakúsku sú známe kapely okrem domácich kapiel aj tie z Česka či zo Slovenska, rozhodol som sa konať. Veď podobne, ako aj pravá ľudová alpská hudba, či Oberkrayner, tak aj dychová hudba “Blasmusik” si v bavorských a rakúskych rádiách, ktoré vysielajú ľudovú hudbu z týchto regiónov prídu na svoje nie len Slovinci, ale aj Česi, či Slováci.

Ako aj balkánska dychovka vznikla z tureckých pochodových kapiel, tak aj tá naša dychovka určite vznikla z hudby rôznych vojenských posádok. Keď som bol malý, prechádzal som sa po meste a z kasárni vtedy znela dychová hudba.

Nevie sa ale, či skutočne vznikla v Česku, ako sa hovorí. Napriek tomu je isté, že české dychové kapely inšpirovali tie rakúske, či nemecké a naopak. Keď som dokonca počul istú hudobnú kapelu z Moravy v bavorskom internetovom rádiu, ktoré bolo zamerané na ľudovú hudbu nemecky hovoriacich krajín bol som prekvapený, keď som spozoroval, že medzi kapelami, ktoré hrali boli aj slovinské Oberkrayner kapely, či české dychové kapely. Podobná situácia bola aj v rakúskych internetových rádiách.

Dychové hudobné nástroje predstavovať netreba. Čo sa ale týka štýlov, sú to predovšetkým valčíky a polky. Čo sa týka Slovenska, na západnom a strednom Slovensku sú celkom dobré dychové kapely, no najlepšie sa v tomto prezentuje práve západné Slovensko. Východné Slovensko, čo sa týka dychovej hudby už také dobré nie je, nie sú tu také kvalitné kapely, ako na západe Slovenska a podľa mňa sa dychová kapela ku východoslovenskej oblasti veľmi nehodí.

Z Moravy až na Mys dobrej nádeje

Takúto cestu podnikli Jiří Pavlica so súborom Hradišťan z Moravy a Dizu Plaatjies z Kapského mesta, aby vytvorili niečo nové. Prekvapilo to aj mňa.

Bolo to asi pred trinástimi rokmi, keď sa mi do rúk dostalo CD, na ktorom bolo nahraté niečo zvláštne. Moravské piesne, kde zneli aj africké veci a spievalo sa občas aj v Xhoštine, jedným z jazykov, ktoré sa používajú v Juhoafrickej republike. Ako sa mi podarilo neskôr dozvedieť, spojili sa Hradišťan z Moravy a skupina Amampondo z Juhoafrickej republiky, aby ľudí utvrdili v tom, že ani takéto spájanie kultúr vôbec nemôže uškodiť. Práve naopak, môže inšpirovať.

Chcete vedieť, ako takáto hudba môže znieť? Tu je ukážka.

Muzikohranie, alebo World music a muzikoterapia v Ostrave

Určite ste počuli aj takéto názory, ako napríklad je jeden z nich. Hudba lieči, čo dokazujú aj rôzne mytológie. Rôzne šamanské praktiky, Orfeus a jeho spev, či Dávid so svojou Lýrou, to všetko sú len mýty. Najnovšie prevládol aj trend, že hudba sa používa pri psychickom liečení, či dokonca existujú rôzne akcie, kde len tak improvizujete. Na to, aby ste mohli hudobne improvizovať sú veľmi dobré etnické hudobné nástroje. Rôzne bubny, či dokonca aj štrkátka, chrastítka a iné hudobné nástroje, ako napríklad alikvotná flauta koncovka, drumbľa a je ich zrejme ešte viac doslova pomáhajú ľuďom prebudiť ich pravé ja.

Rôzne akcie, rôzne podujatia vznikli a možno aj vznikajú aj na Slovensku, či v Česku.. Príkladom je aj centrum Muzikohraní v Ostrave. Tam rôzni ľudia hrajú na bubny Djembe, či šamanské bubny, praktizujú alikvotný spev a určite, je toho ešte mnoho.

Tu nasleduje upútavka k tomuto muzikohraniu.