Gajdy na celom svete

Gajdy sa v Češtine nazývajú Dudy, v Angličtine Bagpipe, ale existuje množstvo gájd a mien pre tento hudobný nástroj.

Vo svete sú veľmi dobre známe škótske gajdy.

Aj v Írsku existujú gajdy. Tie sa ale nazývajú uilleann pipes.

Teraz zavítame na Balkán. V Rodopských horách na juhu Bulharska sa v tunajšom folklóre používa kaba gajda.

Teraz sa ale z Bulharska dostaneme cez Čierne more do Turecka, potom na sever, kde žije etnikum Lazov. Toto etnikum vo svojej hudbe používa gajdy Tulum.

Teraz zavítame do Tuniska. Tam sa používa hudobný nástroj Mezwed (mezoued). Mimochodom gajdy, ako hudobný nástroj bol už populárny v starovekom Grécku, ale o jeho rozšírenie sa pričinili najmä Arabi. Európania si potom gajdy modifikovali, ale nie len Európania, ako sami zistíte.

Ako som už spomínal, existuje množstvo gájd. Málokto ale vie o takzvaných elektronických gajdách. Na ne vám zahrá človek z Astúrie z umeleckým menom Hevia.

Na záver ukážka slovenskej gajdošskej tradície z Horehronia.

Bulharské ženské vokály a ešte niekto

Možno ste čítali môj článok o bulharskej hudbe a o jej zaujímavostiach a to hlavne z pohľadu človeka, ktorý sa zaujíma o etnickú hudbu. Ako som už spomínal, Bulharsko má toho dosť aj dnes a hoci táto krajina nie je na takej úrovni v ekonomike, ako my a iné západné štáty, má úplne iné bohatstvo. Ich poklad je v ich tradičnej kultúre, ktorú aj dnes kombinujú s modernými prvkami a hoci niektorí sú z nich proti Pop-folku (Čalge), počúvajú ju. Medzi tým, čo k nám o bulharskej hudbe prenikne zo spoločností, ktoré sa venujú etnickej hudbe je hlavne ženský polyfonický spev. Asi v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, čiže pred dvadsiatymi rokmi vznikli albumy “Le Mystère des Voix Bulgares”, kde spievali rôzne bulharské ženské súbory. Tieto albumy boli ocenené cenou grammy. Tento rok 25. mája 2018 súbor “The Mystery Of The Bulgarian Voices” nahral nový album BooCheeMish.

Neboli ale sami. Pripojil sa k tomuto súboru ešte niekto, kto veľmi piesne obohatil. Mnohí ju poznajú vďaka jej glosolálii, čiže schopnosť spievať, akoby v archaických a transcendentálnych jazykoch rovnako, ako aj vďaka rôznym soundtrackom, či vďaka skupine Dead can dance s Brendanom Perry, či jej transcendentálnym vokálom. Asi tušíte, že pôjde o Lisu Gerard. Tá sa rozhodla o spoluprácu s bulharskými ženskými zbormi a veru, dobre si vybrala. Aj bulharské vokály majú v sebe niečo univerzálne. Prečo práve spev bulharských žien vypustili do vesmíru? O tom, čo sa ocitlo vo vesmíre, ako zvuky planéty zem zaznamenané na rôznych družiciach je ďalšia zaujímavá téma. My sa ale vrátime do balkánskeho univerza, to nám postačí.

O tejto unikátnej spolupráci som sa dozvedel prostredníctvom relácie o etnickej hudbe, ktorú odvysielalo rádio Devín 2. septembra 2018. Keď som počul ich skladby, ktoré spievali aj s Lisou Gerard a jej skomponovanými glosolaliami, ostal som očarený. Určite som nebol sám. Možno aj sám Igor Javorský, ktorý túto reláciu moderoval podľahol tomuto hudobnému kúzlu rovnako, ako aj alternatívny hudobník Vlastimil marek, ktorý o ich vystúpení napísal článok na svojom blogu.


Tu je ukážka tohto unikátneho hudobného telesa.

Pohárový bubon

Aj takto môžeme nájsť bubon Darbuka. Podobá sa na západoafrické Djembe, no nie je na rozdiel od neho vyrábaná z dreva. Zatiaľ, čo sa Djembe ladí lanom, Darbuka sa ladí ladiacimi šrúbami. Blana djembe je vyrobená z kozej kože, no blana darbuky je vyrobená zo syntetického materiálu. Jedno majú tieto pohárové bubny spoločné, hráte na ne rukami.

Keď som po prvý krát hral na pravej darbuke, mal som veľkú radosť. To nebolo djembe, ktoré malo teplý zvuk a pripomínalo mi Afriku. V tom období som mal rád aj africkú hudbu, no prevládala hlavne arabská a turecká hudba. Darbuku môžete nájsť pod názvami, ako doumbek, či v arabskom svete tabla. Pamätám si na príhodu, ktorú som zažil, keď mi niekto s Egypta kúpil tablu, no ja som čakal inú tablu. Indická tabla je niečo úplne iné, než tabla, ako v Egypte nazývajú Darbuku. Až neskôr som sa dozvedel, že v Arabčine slovo “tabla” označuje práve darbuku. Stretol som sa aj s názvom toberleki (v Gréčtine).

Tento hudobný nástroj sa používa od Balkánu cez Turecko až po krajiny arabského sveta. Pozor, v Iráne existuje ešte tombak, no to už nie je darbuka, ktorú si môžete aj vy vypočuť, no patrí do tej istej skupiny, ako darbuka a djembe. Pre zaujímavosť, darbuky sa dajú kúpiť aj v našich obchodoch.

Tu nasleduje sólo hry na darbuke, príjemné počúvanie.

Po stopách solúnskych bratov

Možno o tom viete aj vy, ale nedá mi to, aby sme si nepripomenuli prvých slovanských Kresťanov. Myslím týmto na slovanské Kresťanstvo, ako také a to zapísané v Hlaholike, neskôr Cyrilike. Ako už z názvu vyplýva, zameriame sa hudobne na učenie solúnskych bratov Cyrila a Metoda.

Mimo tých, ktorí navštevujú pravoslávne omše niektorí ľudia ani nepočuli staroslovanský jazyk, ani ich kresťanskú hudbu a ani nevedeli, ako znie. Narážam týmto na cirkevnú Slovančinu, ktorá sa zaraďuje do tej istej podskupiny, ako Bulharčina. Napriek tomu tu môžeme nájsť aj nejaké tie stopy po Rusínčine, Ukrajinčine a ďalších slovanských jazykoch. Samotné mesto Solún (dnešné Thessaloniki) nebolo slovanským mestom, ale patrilo pod byzantskú (východorímsku) ríšu, čo je dnešné Grécko. Nedá sa ale pripustiť to, že na tomto území žilo slovanské etnikum. Nevie sa ale, či Cyril a Metod boli Slovania. Každopádne ovládali tento jazyk. Keďže toto učenie k nám prišlo z Grécka je pochopiteľné, že spevy boli aj v Gréčtine. Napriek tomu som sa rozhodol, že zameriam pozornosť na tie slovanské spevy, že odprezentujem to slovanské a nie grécke. Ako dôvod môže poslúžiť aj to, že poznám ľudí, ktorí sa zaujímajú práve o byzantské kresťanské spevy v cirkevnej Slovančine.

Brána medzi dvomi svetmi je na Balkáne

Keď som počúval asi pred piatimi rokmi bulharský Pop-folk a neskôr aj ich tradičnú hudbu a postupne som doslova vplával do bulharskej kultúry, nazval som túto krajinu brána medzi dvoma svetmi. V bulharskej hudbe som totiž zachytil aj grécke a samozrejme, turecké vplyvy. Zatiaľ narážam na ich Čalga pop, čiže Pop-folk, ktorý som tu spomínal. Keď som sa na internete spojil s nejakými ľuďmi z Bulharska a prezradil som im, čo počúvam, veľmi z toho šťastní neboli. Tento hudobný žáner totiž obsahuje kontraverzné texty a tiež turecké vplyvy. Asi pred dvoma týždňami sa Boris Filan opýtal vo svojej relácii jednej Bulharky, ktorá sa narodila na Slovensku asi toto: “Aké sú teraz vaše vzťahy s Turkami?” Bulharka na to zareagovala asi takto: “No….” Hneď už z toho bolo jasné, že ešte stále to tam vrie.

Bulharsko je taktiež veľmi obľúbenou destináciou zvlášť pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť drahú dovolenku. Alebo za bývalého režimu tam ľudia taktiež chodili na dovolenku ku Čiernemu moru. Do Bulharsku prišli aj Cyrilovi žiaci, keď ich vyhnali z Veľkej Moravy a vytvorili z Hlaholiky nové písmo, Cyriliku. Cyrilika sa nazýva aj Azbuka, podľa starých názvov dvoch písmen “azu buky”. Čo sa týka etnického zloženia, Bulhari boli pôvodom turkický národ, no aj Dákovia, či Trákovia ovplyvnili ich kultúru. Zvláštnosť nastala, keď tam prišli Slovania. Ich jazyk sa Bulharom zrejme natoľko zapáčil, že zabúdali na svoju Prabulharčinu a nechali sa Slovanizovať. Neskôr sa dostalo Bulharsko do konfliktov s Byzantskou ríšou (dnešné Grécko) a neskôr Bulharsko dobyli osmanskí Turci. Možno aj vďaka tomu sú určité črty z Grécka a Turecka v bulharskej kultúre. Keď si tento článok čítate na počítači vedzte, že John Atanasov vynašiel prvý elektrónkový počítač. Už s priezviska si skúste domyslieť, akého pôvodu bol tento Američan. Samozrejme, Bulharského.

To, čo sa k nám dostane zo západu o bulharskej tradičnej hudbe a vôbec z bulharskej hudby je len zlomok toho, čo Bulharsko skutočne obsahuje. Napriek tomu začnem tým, čo všetci, ktorí počuli bulharskú hudbu veľmi dobre poznajú. Je to ženský viachlasný bulharský spev.

Teraz sa dostaneme na juh Bulharska a vyšplháme sa na vrcholy rodopských hôr. Možno je to aj preto, že v Rodopách sa narodil Orfeus, no práve tu sa používa ďalší symbol bulharskej kultúry Kaba gajda, alebo Kaba gajdy.

Jurij Junakov je Bulhar, ktorý v Amerike založil svoj ansámbel. Je to cigánsky hráč na saxofón. Pokiaľ si chcete vypočuť jeho hudbu, nech sa páči, tu je ukážka.

Ďalší interpret nie je tak celkom Bulharom, hoci sa v Bulharsku narodil. Jeho prvé meno je Ibrahim, z čoho je jasné, že môže byť Turek. Vďaka istej národnej reforme počas Komunizmu museli mať aj Turci bulharské mená, takže sa volá Ivo Papazov. Môžete ho nájsť aj pod menom Ivo Papasov, pokiaľ si chcete nájsť jeho skladby. Je pôvodom turecký Cigán, ktorý sa narodil v meste Kardžali v Bulharsku. Tento úžasný klarinetista je už dosť dlho na bulharskej scéne World music. Ešte pred tým, než začal hrať na Klarinete hral na orientálnom hoboji, ktorý sa nazýva zurna. V jeho hudbe môžeme nájsť ako aj bulharské vplyvy, tak aj turecké, či cigánske vplyvy. Ako hudobná ukážka môže poslúžiť aj táto skladba.

SARAKINA a jej balkánska kuchyňa

SARAKINA, to je názov Poľsko-bulharsko-českej kapely, ktorá čerpá hlavne vplyvy z bulharskej hudby, čiže ľudia z týchto troch krajín sa rozhodli vydať hudbou na dovolenku do Bulharska. V roku 2017 nahrali album Balkantron, ktorý o tejto dovolenke bohato rozpráva. Celkom si môžete pochutnať na zvukoch autentických hudobných nástrojov a nasýtiť sa tradičných balkánskych rytmov, koľko vám uši ráčia.

Na internete o nich zatiaľ informácie nie sú. Napriek tomu ich hudba, aj keď členovia tohto hudobného projektu sú z troch krajín prezradí dosť, než by ste čakali.

Balkánsky Pop-folk

V období, keď som sa venoval balkánskej hudbe som práve vďaka rôznym internetovým rádiám narazil na inú balkánsku hudbu, ktorú západné spoločnosti vydávajúce etnickú hudbu neprezentovali. Jedná sa o Pop-folk, čiže populárnu hudbu s tradičnými vplyvmi, ako aj vplyvmi národov, ktoré mali vplyv na národy Balkánu, myslím hlavne na osmanskú, či grécku kultúru. To sa týka hlavne Srbska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej hory, Macedónska, Albánska, Bulharska, Grécka a Albánska. Pozor, aj v niektorých oblastiach Chorvátska, či v Slovinsku je Pop-folk veľmi dobre známy. Myslí sa hlavne na juhoslovanský Turbo-folk, bulharskú Čalgu, rumunské Manele, grétsku Lajku a albánsku Tallavu.

Tu nasleduje ukážka z Pop-folku, čo vlastne v krajinách bývalej Juhoslávie znamená akýsi potomok Turbo-folku.  Znamená to, že dnešný Pop-folk sa skôr podobá na Čalga pop, než na Turbo-folk. Neveríte, presvedčte sa.