Brána medzi dvomi svetmi je na Balkáne

Keď som počúval bulharský Pop-folk a neskôr aj ich tradičnú hudbu a postupne som doslova vplával do bulharskej kultúry, nazval som túto krajinu brána medzi dvoma svetmi. V bulharskej hudbe som totiž zachytil aj grécke a samozrejme, turecké vplyvy. Zatiaľ narážam na ich Čalga pop, čiže Pop-folk, ktorý som tu spomínal. Keď som sa na internete spojil s nejakými ľuďmi z Bulharska a prezradil som im, čo počúvam, veľmi z toho šťastní neboli. Tento hudobný žáner totiž obsahuje kontraverzné texty a tiež turecké vplyvy. Asi pred dvoma týždňami sa Boris Filan opýtal vo svojej relácii jednej Bulharky, ktorá sa narodila na Slovensku asi toto: “Aké sú teraz vaše vzťahy s Turkami?” Bulharka na to zareagovala asi takto: “No….” Hneď už z toho bolo jasné, že ešte stále to tam vrie.

Bulharsko je taktiež veľmi obľúbenou destináciou zvlášť pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť drahú dovolenku. Alebo za bývalého režimu tam ľudia taktiež chodili na dovolenku ku Čiernemu moru. Do Bulharsku prišli aj Cyrilovi žiaci, keď ich vyhnali z Veľkej Moravy a vytvorili z Hlaholiky nové písmo, Cyriliku. Cyrilika sa nazýva aj Azbuka, podľa starých názvov dvoch písmen “azu buky”. Čo sa týka etnického zloženia, Bulhari boli pôvodom turkický národ, no aj Dákovia, či Trákovia ovplyvnili ich kultúru. Zvláštnosť nastala, keď tam prišli Slovania. Ich jazyk sa Bulharom zrejme natoľko zapáčil, že zabúdali na svoju Prabulharčinu a nechali sa Slovanizovať. Neskôr sa dostalo Bulharsko do konfliktov s Byzantskou ríšou (dnešné Grécko) a neskôr Bulharsko dobyli osmanskí Turci. Možno aj vďaka tomu sú určité črty z Grécka a Turecka v bulharskej kultúre. Keď si tento článok čítate na počítači vedzte, že John Atanasov vynašiel prvý elektrónkový počítač. Už s priezviska si skúste domyslieť, akého pôvodu bol tento Američan. Samozrejme, Bulharského.

To, čo sa k nám dostane zo západu o bulharskej tradičnej hudbe a vôbec z bulharskej hudby je len zlomok toho, čo Bulharsko skutočne obsahuje. Napriek tomu začnem tým, čo všetci, ktorí počuli bulharskú hudbu veľmi dobre poznajú. Je to ženský viachlasný bulharský spev.

Teraz sa dostaneme na juh Bulharska a vyšplháme sa na vrcholy rodopských hôr. Možno je to aj preto, že v Rodopách sa narodil Orfeus, no práve tu sa používa ďalší symbol bulharskej kultúry Kaba gajda, alebo Kaba gajdy.

Jurij Junakov je Bulhar, ktorý v Amerike založil svoj ansámbel. Je to cigánsky hráč na saxofón. Pokiaľ si chcete vypočuť jeho hudbu, nech sa páči, tu je ukážka.

Ďalší interpret nie je tak celkom Bulharom, hoci sa v Bulharsku narodil. Jeho prvé meno je Ibrahim, z čoho je jasné, že môže byť Turek. Vďaka istej národnej reforme počas Komunizmu museli mať aj Turci bulharské mená, takže sa volá Ivo Papazov. Môžete ho nájsť aj pod menom Ivo Papasov, pokiaľ si chcete nájsť jeho skladby. Je pôvodom turecký Cigán, ktorý sa narodil v meste Kardžali v Bulharsku. Tento úžasný klarinetista je už dosť dlho na bulharskej scéne World music. Ešte pred tým, než začal hrať na Klarinete hral na orientálnom hoboji, ktorý sa nazýva zurna. V jeho hudbe môžeme nájsť ako aj bulharské vplyvy, tak aj turecké, či cigánske vplyvy. Ako hudobná ukážka môže poslúžiť aj táto skladba.

Pokiaľ používate Spotify, môžete si vypočuť tieto playlisti z dielne Globe of music.

Výlet do Rumunska a Moldavska

Rumunsko a Moldavsko sú krajiny, ktoré mali istý čas spoločnú históriu, majú rovnaký jazyk, rovnakú kultúru. Tieto krajiny sa nachádzajú vo východnej Európe. V Rumunsku a Moldavsku sa vraví tým istým jazykom, ako spomínam vyššie. V Rumunsku sa tento jazyk nazýva Rumunčina, v Moldavsku Moldavčina. Okrem Moldavčiny sa v Moldavsku používa aj Ruština a Gagauzčina (jazyk podobný Turečtine).

Rumunsko sa nám najmä spája s grófom Draculom Napichovačom a upírmi. Ide ale o legendu, za ktorú nevďačíme iba poverčivým ľuďom, ale aj spisovateľovi B. Stokerovi. Okrem toho sa ľuďom zo Slovenska spája Rumunsko aj s Cigánmi, ktorí tiež výborne reprezentujú tradičnú rumunskú hudbu. Mne sa Rumunsko spája tiež z nádhernou a temperamentnou hudbou, ako sami zistíte.

Stála charakteristika rumunskej ľudovej hudby

O tom, že rumunská ľudová hudba sa líši od rôznych historických oblastí a krajov nie je nič nezvyčajné. V Marmaroši (Maramureș) sú typické pre túto oblasť husle, činela, bubon a zongora (lutnovitý nástroj pripomínajúci gitaru). V hudbe z oblasti Temešváru (Timișoara), alebo aj inak v hudbe historického regiónu Banat nájdeme okrem bežných nástrojov rumunskej ľudovej hudby aj tárogató (taragot). Je to jednoplátkový dychový hudobný nástroj, ktorý sa vyskytuje ako aj v rumunskej, tak aj v maďarskej tradičnej hudbe. Dnes sa namiesto taragotu zvykne používať aj saxofón, alebo klarinet. V historickej oblasti Valašsko (práve z tejto oblasti sú najznámejší rumunskí hudobníci) sa zvyknú vyskytovať napríklad rytmy, ktoré môžeme nájsť napríklad aj v bulharskej, alebo tureckej hudbe. Môže za to turecká (osmanská) nadvláda nad Tureckom v minulých stororočiach.

Medzi nástroje rumunskej tradičnej hudby, ktoré sú populárne pre rumunskú hudbu bez závislosti na regióne sú tieto:

  • Husle
  • Viola (Kontra, brač )
  • Kontrabas
  • Cimbal
  • Akordeón
  • Pánová flauta
  • Kaval (rumunský variant)
  • Klarinet

Medzi ďalšie hudobné nástroje, ktoré sa vyskytujú v rumunskej ľudovej hudbe v závislosti na oblasti patria:

  • Cobza
  • Taragot
  • Darbuka
  • Tilinca
  • Zongora

Niekedy je možné nájsť aj tradičné dychové orchestre v rumunskej ľudovej hudbe. Platí to najmä pre oblasti, ktoré susedia z Moldavskom. V Moldavskej tradičnej hudbe nájdeme rovnaké hudobné nástroje, ako v rumunskej tradičnej hudbe. Maďari v historickom Sedmohradsku (Transilvánii) majú úplne odlišnú melodiku a harmónie, o rytmoch nehovoriac. Na druhej strane aj tam je možné objaviť typické rumunské vplyvy. Ako spomínam vyššie, v niektorých oblastiach Rumunska je možné nájsť rytmy, ktoré sú typické napríklad pre balkánsku hudbu (napríklad 7/8 tanec Geampara).

Pre video ilustráciu vypočujte si tradičnú rumunskú hudbu.

Pokiaľ vlastníte Spotify, môžete si vypočuť náš playlist s rumunskou ľudovou hudbou.

Iné hudobné žánre ovplyvnené tradičnou rumunskou hudbou

V Rumunsku, ako aj v Moldavsku vznikli aj iné hudobné žánre, ktoré boli ovplyvnené rumunskou tradičnou hudbou. Medzi takéto žánre patrí aj Etno.

Naproti tomuto hudobnému žánru jestvuje aj Manea (alebo Manele). Je to žáner rumunského Pop-Folku, ktorý čerpá najmä vplyvy z orientálnej a balkánskej (najmä tureckej) hudby.

Krajina bohov, hrdinov a filozofov

Ktorá krajina sa považuje za krajinu bohov, hrdinov a filozofov? Ktorú krajinu označujeme za “kolísku európskej civilizácie”? Ak hádate Grécko, hádate správne. Dnes sa totiž pozrieme na hudbu Grécka.

Slovo hudba má grécky pôvod

Naše slovenské slovo pre hudbu nemá síce pôvod v Gréčtine, ale aj u nás sa toto slovo používa za zámenu slova hudba, ktoré má pôvod v Gréčtine. V rôznych jazykoch toto slovo nachádzame. Či je to anglické slovo music, nemecké musik, francúzske musique a podobne, vždy tieto slová vychádzajú z gréckeho slova musiké, čo znamená v preklade umenie múz. Kto sú ale Múzy?

Múzy sú družky boha Apolóna a každá jedna z nich reprezentovala iné umenie. Medzi tieto umenia sa samozrejme radí aj hudba.

Grécka hudba v súčastnosti

Niekto si myslí, že nová grécka hudba sa podobá na starogrécku hudbu. Vraví sa, že ľudová hudba áno. Na druhej strane v gréckej ľudovej hudbe už nenájdeme lýru, či kitharu, ako v antickej hudbe. Mimochodom, existuje hudobný nástroj, ktorý sa nazýva krétska lýra. Tento hudobný nástroj patrí medzi tzv. sláčikové nástroje, pri čom lýra je brnkací strunový nástroj a hrá sa naň podobne, ako na harfu. Dnes sa v modernej gréckej hudbe používa Buzuki. Tento hudobný nástroj má pôvod v tureckom lutnovom nástroji bağlama a do Grécka ho priniesli Gréci z Turecka v minulom storočí. Existuje aj menšia varianta Buzuki, ktorá sa nazýva Baglamas. Obvykle s týmito hudobnými nástrojmi je spojený hudobný žáner Rebetiko. Jeho texty sú kontroverzné. Niet sa čomu čudovať, keďže Rebetiko (alebo Rebetiku) komponovali ľudia z nižšej triedy.

Netreba zabúdať ale na to, že nebyť Rebetiky, ktorá síce bola občas aj zakazovaná by nevznikla grécka laika. Laika (alebo Laiko) je hudobný žáner gréckej populárnej hudby, ktorý sa stal populárny v druhej polovici 20. storočia. Názov tohto žánru vychádza z gréckych slov (laiko tragudi), čo v preklade znamená (ľudová pieseň). V krajinách juhovýchodnej Európy to nie je ničím novým. Mimochodom aj dnes existuje moderná Laika a v okolitých krajinách Balkánu existujú podobné žánre, ktoré môžeme nazvať, ako Pop-Folk. Do tohto hudobného žánru môžeme samozrejme zaradiť aj grécku Laiku, ako aj niektoré žánre mimo Balkánu.

Nasleduje video ukážka gréckeho hudobného žánru Laiko.

Pokiaľ používate Spotify, mám pre vás dobrú správu. Zostavil som pre vás aj playlist s gréckou hudbou. V tomto playliste nájdete hudbu od tradičnej hudbu cez staré Laiko až po moderné Laiko.

Keltské korene a vetvy

Čo majú spoločné Írsko, či Škótsko v hudbe? A čo Country a Bluegrass? Existuje tam nejaká príbuznosť. Áno, skutočne tam príbuznosť existuje a je možné, že za to veľkú vďaku treba dať starým Keltom, ako aj ich potomkom.

Kelti, to je už teraz etnikum obývajúce hlavne územie Britských ostrovov, či časti Francúzska. V Írsku, Škótsku, či vo Walese sa dodnes rozpráva keltskými jazykmi na britských ostrovoch. V súčasnosti prebieha aj oživenie Mančiny, ktorou sa hovorilo na ostrove Man a Kornčiny, ktorou sa hovorilo v grófstve Cornwall. Vo Francúzsku keltská tradícia žije na území Bretónska, kde sa taktiež hovorí keltským jazykom. Málokto ale vie, že v španielskych provinciách v Galícii, Cantabrii či Astúrii taktiež existuje kultúra, ktorá bola veľmi poznačená keltskou kultúrou. Taktiež hudba severného Portugalska je známa keltskými vplyvmi. V Španielsku a Portugalsku sa ale keltský jazyk nezachoval, za to ovplyvnil niektoré španielske jazyky (nie dialekty), ako napríklad Astúrčinu.

Vďaka kolonizácii sa potomkovia Keltov dostali aj do Spojených štátov či Kanady, kde nielen, že svojou kultúrou pomohli k vytvoreniu Country hudby, ale napríklad v niektorých provinciách keltská tradícia žije dodnes.

Pozor ale na tento pojem, preto že keltská hudba reprezentuje aj fúziu rôznych znakou, ktoré majú spoločné napríklad írska, či škótska hudba. Často sa vám môže stať, že narazíte na keltské výberové kompilácie, na ktorých nebýva len keltská hudba. Ide o výberovky hudby New age. Pravá írska, či škótska hudba, to je ale niečo úplne iné. Netreba zabúdať ani na to, že Kelti sú prvým historickým národom, ktorý obýval aj územia Česka a Slovenska. Možno, že práve preto sa nám páči keltská hudba, akoby tu dodnes boli stopy po koreňoch a vetvách keltskej kultúry. Prečo práve tento pojem? Veď predsa Kelti milujú stromy! Dokonca písmo Oghamovej abecedy (staroírskej abecedy) nesie znaky po rôznych stromoch.

Keďže veľmi dobre u nás je známa írska hudba, predstavím tu niečo z írskej hudby a v írskej Gaelčine, čiže jazyku, ktorý patrí do keltských jazykov.

Keltská hudba v súčasnosti je aj v jazykoch, ktoré takmer, alebo úplne vytlačili keltské jazyky z území, kde sa používali.

Čo je známe na škótskej ľudovej kultúre? Určite kroje a gajdy. Tu je ukážka typického štýlu Pipes and drums.

Teraz nasleduje cesta do Walesu.

Teraz zamierime do francúzskeho Bretónska.

Toto je keltská kultúra v španielskej Galícii.

Na záver ešte navštívime španielsku Astúriu, kde sa taktiež uchováva keltská tradícia.

Pokiaľ ste zaregistrovaní na Spotify, môžete si vypočuť náš playlist s keltskou hudbou.

Sevdalinka, Bosnianska melanchólia

V Bosne a Hercegovine je veľmi populárny hudobný žáner Sevdah (známy tiež ako Sevdalinka). Tento hudobný žáner je možné porovnávať s portugalským Fadom, či s americkým Bluesom.

Pôvod slova Sevdah

Slovo Sevdah môže mať niekoľko významov:

  • V Arabčine slovo Sawda je pomenovanie pre čiernu žlč (koncept zo štyroch telových tekutín podľa duševných stavov). Čierna žlč sa v Gréčtine nazýva “melan cholé”, čo odkazuje na melanchóliu.
  • V Osmanskej Turečtine slovo sevdah odkazuje na žiaľ za láskou, alebo určitým miestom, prípadne za snom, ktorý sa nenaplnil.

Keďže Osmanská Turečtina obsahovala na rozdieľ od modernej Turečtiny veľa perzských a arabských slov je možné, že ide nepochybne o to samé, čo v Arabčinu. Mimochodom Bosniančina tiež obsahuje množstvo slov z Osmanskej Turečtiny. Okrem toho štátnym náboženstvom je v Bosne naďalej Islam a preto množstvo Bosniakov má mená, ktoré majú turecký, arabský, alebo perzský pôvod.

Hudobná a textová zložka Sevdalinky

Hudobná a textová stránka tohto hudobného žánru sú rovnaké. Zvyčajne ide o smutné texty. Medzi témy Sevdalinky patria: Smrť, nenaplnená túžba, ale aj láska a zriedkavo aj erotika. Po hudobnej stránke melódie Sevdahu vychádzajú ako z balkánskej tradície, tak aj z tradície sefardských Židov a samozrejme tureckej tradície. Tempo Sevdalinky zvykne byť pomalé, občas aj mierne rýchle tempo, iba málo Sevdaliniek má rýchle tempo. Melódie zvyknú byť v mólových stupniciach a občas sa v nich vyskytne interval malej sekundy (imitácia orientálnych stupníc). Neznamená to, že niektoré piesne tohto hudobnom žánru nezvyknú byť aj v durových stupniciach. Balkánske nepravidelné rytmy sa tiež môžu v Sevdalinke vyskytovať (napríklad 7/8, alebo 9/8). Čo sa týka autorov Sevdahu, podobne ako pri iných ľudových piesňach autor nie je známy.

Ukážky Sevdalinky

Konečne nasledujú ukážky Sevdalinky. Začneme najprv video ukážkou. Je to pieseň o bosnianskom pašovi Mehmedovi Sokolovićovi.

Pokiaľ si chcete vypočuť ukážky ďalšich Sevdahov, vypočujte si náš playlist.

Portugalská melanchólia

Žáner Fado (čítajte Fadu) je pre Portugalsko to, čo je Tango pre Argentínu, či Flamenco pre Španielsko. Hovorí sa, že tento žáner vznikol v 30. rokoch 20. storočia, no hovorí sa, že vznikol oveľa skôr, než sa hovorí. Či je to pravda, to si už dnes môžeme iba domyslieť.

Preklad slova Fado môžeme preložiť, ako osud. Texty tohto hudobného žánru sú podobne, ako hudba trúchlivé, plné smútku a melanchólie. Texty sú síce komponované na rôzne témy, no zväčša sú to texty o mori, či o živote chudobných. Zväčša sú to texty o odovzdania sa osudu, ktorý niekedy dokáže byť poriadne krutý. Štýl kapverdskej hudby Morna je veľmi Fadu podobný. Možno je to kvôli bývalej portugalskej kolónii na Kapverdách. Na druhej strane podľa môjho názoru Morna je oveľa živšia a poskytuje akú takú nádej, než Fado. Tí, ktorí majú depresie, či príliš sa odovzdávajú emóciám neradím tento hudobný žáner počúvať. Ak ale máte radi takúto melancholickú hudbu, môžete sa ponoriť do portugalského Fada, je to len na vás.

Používate Spotify na počúvanie hudby? Ak áno, tak tu je playlist s Fado piesňami.

Tarantella: Od nebezpečného druhu pavúka až po tanec

Tarantella je najpopulárnejší tradičný tanec v južnom Taliansku. Existuje množstvo druhov tohto tanca a aj množstvo mien: Tammurriata v Campanii, Pizzica v Salente a podobne. Ak vám meno tohto tanca pripomína nebezpečného pavúka, ktorý je známy aj, ako tarantula, tento tanec sa vraj zvykol tancovať potom, čo niekoho uštipla práve tarantula. Dosiaľ sa nevie, či to je pravda. Jedno je ale isté. Tento tanec má svoje korene v starogréckych Bakchanáliách, sprievodoch boha vína a veselia Bakcha (Dionýza). Nie je to nič nezvyčajné. Veď celý tento región voľakedy patril aj Grékom. Počas rímskej vlády boli tieto oslavy potláčané, ale v novoveku sa tento tanec objavil na neapolských dvoroch.

Tamburíny, akordeóny a mandolíny, ako aj rýchle tempo a zvyčajne 6/8 rytmus je typický pre Tarantellu.

Keď som prvý krát počul tento druh talianskej hudby, počul som ho samozrejme v jednom z juhotalianských jazykov. Je ťažké označovať tieto jazyky za dialekty. Bolo to pre mňa niečo cudzie, z čím som sa v talianskej hudbe stretol. Bolo tam niečo exotické, čo sa nedá slovami pomenovať. Samotný tanec, ako aj juhotalianské jazyky vytvorili niečo netypické pre to, čo sa mi voľakedy spájalo s Talianskom. Keď som zistil, že tento hudobný štýl odkazuje na už spomínané Bakchanálie, hneď mi svitlo. Pri tomto druhu hudby máte veľkú chuť sa veseliť a zabávať a keď si ešte k tomu prirátam víno skutočne to vyzerá tak, akoby vás uštipla tarantula a chcete sa z tohto jedu dostať, tak to chcete takouto tanečnou a hudobnou medicínou vyliečiť. Počul som rôzne druhy Tarantely, ako aj už spomínanú samostatnú Tarantellu, tak aj Pizzicu a Tammuriatu, či aj obyčajné moderné prevedenie tohto talianského tanca.

Ak si chcete vypočuť veľmi rýchlu Tarantellu, Pizzica je ten správny tanec a možno vás vylieči nie len od jedu Tarantuly, ale aj od vašich trápení.

Pokiaľ si zvyknete pustiť hudbu cez Spotify, aj tam nájdete niekoľko zaujímavých prehrávacích zoznamov s týmto hudobným žánrom. Ani v tomto prípade neobídem Salentínsku Pizzicu.

Potulní speváci z celého sveta

Občas som na tomto blogu písal aj o rôznych potulných spevákoch. Veď aj u nás sa vyskytovali igrici. Okrem nich existujú aj trubadúri, bardi, guslari a mnohí iní. Teraz si tu predstavíme rôzne umenia potulných spevákov. Veď umenie sa dá pestovať aj na ulici a pred tým na kráľovských dvoroch, či medzi prostým ľudom.

Pre tých, ktorí sa venovali dejinám hudby slovo Trubadúr nie je neznáme. Sú to potulní skladatelia, básnici a reprezentanti dvorného svetského umenia. Často ich doprevádzali hráči na hudobné nástroje “minstreli, igrici”. Vyskytovali sa najmä na území Provensálska a teda aj ich texty boli v tomto jazyku.

Asi takto sa začala reprezentovať pouličné muzicírovanie. Niekedy nastáva ale situácia, kedy oveľa lepšie je kráčať iba jeden s hudobným nástrojom a spievať. Takýmto príkladom môžu byť Nineráši. Ninera je hudobný nástroj, ktorý je známy aj, ako Hurdy-gurdy. Tento hudobný nástroj sa s kostolov dostal aj medzi obyčajný ľud.

Naša ďalšia zastávka bude na Ukrajine. Tam sa zrodilo umenie Kobzárov. Sú to potulní speváci, ktorí hrali na kobze, či bandure. Treba dodať, že sovietsky režim voči nim vystupoval veľmi kruto. Po páde Sovietskeho zväzu sa toto staré minstrelské umenie opäť na Ukrajine obnovilo.

Teraz sa presunieme trochu na juh na balkánsky polostrov. Na území Srbska, Albánska, občas aj Chorvátska, či Bulharska sa vyskytujú speváci ľudovej epiky hrajúci na hudobný nástroj gusle. Práve preto sa nazývajú aj guslari.

Keď sme už na Balkáne, nemôžeme zabudnúť ani na Turecko. Tam bolo voľakedy populárne umenie potulných sufistických básnikov a hráčov na hudobný nástroj saz, Aşıkov. Ich hudba mohla znieť asi takto:

Čo tak zamieriť do našej africkej pravlasti? Aj keď sa neocitneme v regióne, odkiaľ naši predkovia emigrovali do rôznych končín sveta, ale ocitneme sa na západe Afriky. Práve tam sa nachádzajú Grioti známi aj, ako Dželi, či Gevel. Sú to africkí Bardi, ktorí nie sú len vynikajúci speváci, ale aj hráči na rôzne hudobné nástroje. Medzi najznámejšie hudobné nástroje patrí africký strunový nástroj Kora.

Konečne naše kroky zamieria blízko oblasti Afriky, odkiaľ začal migrovať človek do všetkých kútov sveta. Sme v Etiópii, kde je populárny štýl potulných spevákov Azmariov. Slovo “Azmari” znamená v Amharčine “ten, kto chváli”. Doprevádzajú sa buď na jednostrunové husle masenko,

alebo na lýru krar.

Baul je hudobný žáner, ktorý je spojením sufických a hinduistických tradícii v Bengálsku, teda v indickom západnom Bengálsku a štáte Bangladéš. Kombináciou toho je úžasný mystický hudobný žáner.

 

Milan Perný

Zdroj: Milan Perný

Milan Perný (Ing., PhD.) multiinštrumentalista, zabávač, pedagóg a nádejný vedecký pracovník
Svoje detstvo prežil v malebnej dedinke Komjatice pri Nitre. Milan už od rannej mladosti obdivoval ľudí, ktorí sa od ostatných odlišujú tým, že vedia niečo navyše. Najväčšmi obdivoval hudobníkov. Ako to v živote chodí, každý človek čaká na tú správnu konštaláciu hviezd a tzv. štartovací impulz. Pre Milana to bol film TITANIC a dojímavá scéna huslistu, ktorý hral pieseň “Blíž k Tebe Bože môj” pri potápaní sa lode. Zvuk huslí mu učaroval natoľko, že sa rozhodol na tomto nástroji i napriek relatívne vysokému veku (15 r.) naučiť hrať. Písal sa rok 2000 a súbežne so štúdiom na SPŠ Nitra sa rozhodol nastúpiť na ZUŠ a začať zušľachťovať a rozvíjať svojho umeleckého ducha, ktorý v ňom driemal. Ocitol sa v triede p. učiteľa Tolnayho na ZUŠ v Nitre. Už počas štúdia sa tento mladý muž čím ďalej tým viac odďaľoval od notových záznamov. Zoznamoval sa s improvizáciou a už po troch rokoch bolo zrejmé, že sa v ňom nachádza skrytý potenciál. A tak sa začal so záujmom venovať ďalšiemu hudobnému nástroju,akordeónu. Za zmienku stojí, že na tomto nástroji sa naučil hrať sám, bez akejkoľvek odbornej pomoci. Akordeón sa stal jeho srdcovou záležitosťou a od prvých chvíľ sa prostrednítcvom neho snažil rozdávať pozitívnu energiu a dobrú náladu. Netrvalo dlho a jeho talent objavili a následne ocenili miestne umelecké kolektívy, kde bol veľmi často pozývaný ako hudobný doprovod speváckych súborov. Stal sa dvorným harmonikárom detského folklórneho súboru Mladosť a spevokolu Nádej. Takisto spríjemňoval atmosféru na rôznych podujatiach a vystúpeniach. Na každé vianoce účinkoval aj v kostole, kde hrou na husle doprevádzal miestny spevácky zbor Matice Slovenskej. Za svoj najväčší úspech tohto obdobia považuje aktívnu spoluúčasť pri tvorbe a nahrávaní CD “Všetkým pre radosť”, kde sa spolu s ĽH Zlatý Lev aktívne podieľal hrou na akordeóne aj husliach a tiež na spracovaní notových záznamov pre tento projekt.

Úloha svadobného zabávača nie je zabaviť seba, ale svadobných hostí
Zlom v jeho hudobno – umeleckej kariére pre neho nastal, keď prišla ponuka účinkovať na prvej svadbe. S veľkou trémou a trasúcimi sa kolenami zahral prvé tóny – nesmelo a potichučky si spievajúc, ale ľudia vycítili úprimnosť jeho snahy a ocenili to ohromným potleskom. V tom okamihu sa tréma stala minulosťou a Milan, ktorý do spevu a hudby vložil celé svoje srdce, zožal obrovský úspech. Zmienky o jeho schopnosti zabávať ľudí precítenou hrou na akordeóne a spevom sa rozšírili po celom okolí. Milan sa zúčastňoval čoraz častejšie na rôznych podujatiach, oslavách a svadbách. Netrvalo dlho a pokúsil sa osloviť ľudí i ako moderátor a najmä starejší/mladejší. Opäť mal obrovskú trému a strach z nového, no aj táto svadba dopadla na výbornú. Odvtedy už prešlo niekoľko rokov. Milan Perný so svojím tímom je takmer každý víkend medzi známymi aj neznámymi ľuďmi v blízkom aj ďalekom okolí a ako muzikant a starejší ich obdarováva dobrou náladou. Vo voľnom čase najradšej rozvíja svoje umelecké nadanie. Zdokonaľuje sa v hraní na hudobné nástroje – v poslednej dobe mu učarovala heligónka. Právom sa zaraďuje medzi multiinštrumentalistov. Hrá na šiestich hudobných nástrojoch, medzi ktoré patria akordeón, keyboard, heligónka, husle, gitara a flauta.
Za najväčšie hudobné úspechy považuje prípravu, nahranie a vydanie albumov s názvami „Ľudová veselica s Milanom Perným 1 až 6 a takisto CD album s vianočnými piesňami s názvom Vianočné koledy – V nočnej tichosti. Projekty sa podarilo realizovať vďaka vydavateľstvu CD Karolko, fotoateliéru Dafné Hlohovec, vydavateľstvu TONEX a sponzorom, ktorí podporili vznik týchto diel. Posledné dva albumy s názvami „Keď mi prišla karta narukovať“ a „Teče, voda teče“ nahral so svojim dlhoročným spoluhráčom Marek Dragúňom, s ktorým tvoria hudobné zoskupenie s názvom #DUOLapaji. Vystúpenia so skladbami z albumov si získali už mnohých poslucháčov o čom svedčia čoraz pozitívnejšie ohlasy od publika. Svadobná hostina obohatená o hudobný program zostavený zo skladieb z CD a súčasné zapojenie svadobných hostí do tohto programu dodáva svadbe jedinečný a neopakovateľný nádych. Mimo svadieb je skupina #DUOLapaji pozývaná aj na rôzne podujatia ako sú jarmoky, jubileá, vinobrania, oslavy obcí, a pod. kde prispieva k vytvoreniu tej správnej nálady a atmosféry. Hudobná produkcia je obohatená moderovaním a sprievodným slovom Milana. Okrem vyššie spomenutých hudobných aktivít sa Milan často ako hosť podieľa aj na ďalších hudobných projektoch s viacerými známymi osobnosťami hudobnej scény. Spolupráca s Jankom Hergottom, synovcom známeho zabávača zo skupiny SENZUS Dušana Hergotta, ktorá sa začala v januári 2018 znamená prielom a doslova revolúciu v doterajšej činnosti Milana. Pieseň “Polovnícka polka”, ktorú spolu nahrali a následne zverejnený a videoklip sa stal predmetom diskusií vo viacerých médiách a dokonca smeroval až na titulku Nového času (kliknite TU). Vzápätí sa dvojica dostala na obrazovky RTVS. V prestížnej relácii OTO 2018 boli súčasťou doprovodnej kapely Márie Čírovej, Emi Drobnej a Kristíny a videoklip. V priebehu roka sa stal Milan súčasťou rodinnej kapely Hergottovci, s ktorou nahrali spoločný album „Hudba hraj“ o ktorom sa písalo aj v médiách. Nahrali spolu aj ďalšie video klipy k piesňam Margito, Erika, Bezdomovec. Dvojica sa objavila aj televíziach Senzi a Šláger. Za vrchol spolupráce možno považovať vlastný celovečerný hudobno-zábavný formát s názvom „HUDBA HRAJ“, ktorý prinavracia Senzusácky štýl zábavy na televízne obrazovky. Pilotný diel relácie spojený s krstom CD Hudba Hraj naznačil ďalšie smerovanie tejto hudobno-zábavnej dvojice ich hostí, spolupracovníkov a fanúšikov.
Čo sa týka profesionálnej kariéry, úspešne dokončil bakalárske a inžinierske štúdium na Slovenskej Technickej Univerzite v Bratislave (STU), na Fakulte Elektrotechniky a Informatiky (FEI) – odbor fyzikálne inžinierstvo so zameraním na obnoviteľné zdroje energie. Je členom viacerých organizácií a združení (ZPOK, Národné Centrum excelencie OZE, ZEED, Organizačné výbory vedeckých konferencií – Energetika, DISEE, DEMISEE …). Momentálne pôsobí ako pedagogický pracovník na oddelení Materiálov a Technológii UEAE FEI STU – zaoberá sa materiálovým výskumom pre fotovoltické články. Na svojom konte má vyše 185 publikácií (medzi iným i 5 karentovaných) v domácich a zahraničných vedeckých časopisoch ako aj v zborníkoch z vedeckých konferencií. Je spoluautorom vedeckej monografie “Obnoviteľné zdroje energie 2.” a vedecko-popularizačnej knihy „Obzory nových technológií“. V roku 2012 bol ocenený za najlepší doktorandský príspevok na medzinárodnej vedeckej konferencii ENERGETIKA 2012. Ako pedagóg sa venuje oblastiam elektrických pohonov a výkonovej elektroniky, elektrických trakčných systémov, bezpečnosti práce, obnoviteľných zdrojov energie a materiálov a technológií. Za zmienku stojí aj spolupráca so Slovenskou akadémiou vied, v rámci projektu APVV, pri skúmaní nových materiálových štruktúr. V rámci spolupráce so SAV sa venoval najmä výskumu tenkých vrstviev amorfného karbidu kremíka a semidiamantových vrstiev. Dňa 25.4. 2013 bola Milanovi po úspešnej obhajobe dizertačnej práce “Vlastnosti tenkých amorfných vrstiev SiC a ich využitie vo fotovoltike” udelená vedecká hodnosť PhD. Bol riešiteľom dvoch významných domácich vedeckých projektov „Výskum zliatin amorfného karbidu kremíka pre fotovoltiku“ a „Výskum energetickej efektívnosti asynchrónnych pohonov s frekvenčným meničom, ich negatívneho spätného vplyvu na sieť a možností jeho eliminácie“. Viedol 6 diplomových a bakalárskych projektov a popularizuje technické vzdelávanie medzi mladými ľuďmi.

Názor autora GOM

Keď som po prvý krát narazil na hudbu Milana Pernáho, ostal som príjemne prekvapený. Aj keď nezvyknem takúto hudbu počúvať, dostal som nápad. Nebolo by zlé o ňom napísať o tomto skvelom hudobníkovi názor.

Má nádherný hlas a v jeho rukách harmonika žije. Myslím si, že Slováci ocenia takéhoto zabávača na svojich svadbách, či iných slávnostiach.

Tohto hudobníka som objavil prostredníctvom sociálnych sietí a tam som objavil aj skladbu, ktorá mi vnukla nápad napísať o tomto hudobníkovi svoj vlastný názor na tomto blogu.

Gajdy na celom svete

Gajdy sa v Češtine nazývajú Dudy, v Angličtine Bagpipe, ale existuje množstvo gájd a mien pre tento hudobný nástroj.

Vo svete sú veľmi dobre známe škótske gajdy.

Aj v Írsku existujú gajdy. Tie sa ale nazývajú uilleann pipes.

Teraz zavítame na Balkán. V Rodopských horách na juhu Bulharska sa v tunajšom folklóre používa kaba gajda.

Teraz sa ale z Bulharska dostaneme cez Čierne more do Turecka, potom na sever, kde žije etnikum Lazov. Toto etnikum vo svojej hudbe používa gajdy Tulum.

Teraz zavítame do Tuniska. Tam sa používa hudobný nástroj Mezwed (mezoued). Mimochodom gajdy, ako hudobný nástroj bol už populárny v starovekom Grécku, ale o jeho rozšírenie sa pričinili najmä Arabi. Európania si potom gajdy modifikovali, ale nie len Európania, ako sami zistíte.

Ako som už spomínal, existuje množstvo gájd. Málokto ale vie o takzvaných elektronických gajdách. Na ne vám zahrá človek z Astúrie z umeleckým menom Hevia.

Na záver ukážka slovenskej gajdošskej tradície z Horehronia.