Lýra a jej rodina

Tí, ktorí sa z vás zaujímajú o starogrécke báje a povesti si určite pamätajú na Apolóna, Herma, či Orfea, ktorí hrali na lýru. Ak ani netušíte, ako táto lýra znela, tu je jej ukážka.

Tento hudobný nástroj nie je známy iba v starovekom Grécku. Lýra, alebo jej podobné hudobné nástroje sú známe naprieč rôznymi krajinami na celom svete, dokonca aj v západnej Afrike u Griotov, čo sú v etniku Mandinka niečo také, ako v keltských krajinách Bardi. Nech nám teda keltskí Bardi ráčia zahrať, keď už ich spomíname.

V starovekom Grécku je známy ešte jeden hudobný nástroj známy, ako kithara. V Ríme sa tento hudobný nástroj nazýva cithara. Ako znie tento hudobný nástroj?

Ak vám pojmy kithara a cithara pripomínajú gitaru a citaru, to druhé je správne. Kithara s gitarou má totiž v modernej (nie v starej) Gréčtine naozaj spoločnú len tú gitaru. Na druhej strane je ale gitara úplne iný nástroj, ako citara (alebo citera, ako ju poznáme my. Tu je príklad citery (alebo zither) zo strednej Európy. Ak ste navštívili Rakúsko, alebo Bavorsko, alebo tam bývate, môžete pokojne navštíviť nejaký koncert ľudovej hudby, ak budete mať čas. Práve tam môžete nájsť zither.

Hovorí sa, že najstaršie hudobné nástroje tohto typu boli nachádzané na území Mezopotámie. Čo, ak to nebola celkom pravda? Veď aj v Číne majú podobný hudobný nástroj Gučeng, z tejto citary vznikli ďalšie hudobné nástroje, napríklad kajagüm v Kórey a v Japonsku je to hudobný nástroj koto.

Keď som už tu spomínal Mezopotámiu, trochu ostaneme aj na jej území, ale pozor, o mnoho storočí vpredu a nie len na jej území. Orientálna harfa qanun (alebo kanun) sa používa v tureckej, perzskej a arabskej tradičnej hudbe. Jej zvuk som si hneď zamiloval. Patrí medzi prvé hudobné nástroje orientu, o ktorých som sa dozvedel v Angličtine. V nasledujúcej ukážke hráč na qanun vám vysvetlí, ako sa dostal k tomuto hudobnému nástroju. V pozadí budete počuť samotný qanun.

Teraz sa vrátime do severských končín Európy a opäť zavítame do mytológie, tentokrát do fínskej Kalevaly. Tí, ktorí poznajú tento epos určite meno čarodejníka Väinämöinena. Bol to práve on, čo si vyhotovil prvé Kantele, na ktoré keď hral, všetkým jeho hra očarovala. Trochu to pripomína bájneho Orfea, ktorý svojim spevom okúzlil celý svet, dokonca aj nimfu Euridiku. Rozdiel je ale v tom, že Orfeus nie svojou lýrou, ale svojim spevom konal rôzne kúzla.

Kantele patrí do rodiny baltických psaltérii. Tu patria napríklad estónsky kannel, litovská kankles, lotišská kokles a ruské gusli.

Ale, čo je to psaltérium? Ako znie tento archaický hudobný nástroj?

Pri podobných hudobných nástrojoch v tvare bedne ešte ostaneme, no zavítame teraz do Afriky do Indického oceánu. Tam sa nachádza ostrov Madagaskar a na ňom sa používa citara, ktorá je známa pod menom marovany.

Možno vás to prekvapí, ale tento hudobný nástroj vznikol z rúrovitej citary, ktorá sa nazýva valiha.

Hudba z Arabského zálivu

Ak sa v Arabčine rozpráva o hudbe Chaliži (Khaleeji, Khaligi, Khaliji), už z toho slová je jasné, že pôjde o hudbu z Arabského zálivu. Niektorí tomuto zálivu hovoria aj Perzský záliv. Napriek tomu arabských štátov je tam prevaha a jediný štát, ktorým sa hovorí perzským jazykom (Farsi) je Irán. Preto sa uspokojíme s pomenovaním Arabský záliv.

Táto hudba sa hrá teda v Kuvajte, Jemene, Bahrajne, Spojených arabských Emirátoch a ďalších krajinách. V Iraku už majú trochu iný hudobný žáner, než v spomínaných krajinách. Napriek tomu aj tam má svoju popularitu. Niekto mi dokonca povedal, že Egypťania a Sýrčania majú bližšie práve k tejto Arabčine a rozumejú jej celkom dobre. Môže byť to aj pravda, preto že na egyptských televíznych programoch s arabskou hudbou som počul aj niečo z Arabského zálivu, no zo západnej časti severnej Afriky (Maghrebii) tam takmer nebolo nič, nepočítam do toho niektorých spevákov, ktorí odišli z Maroka, či Tuniska do Egypta, aby sa naučili egyptský dialekt a preslávili sa aj v Egypte.

Čo sa týka hudobného jazyka, hudba Arabského zálivu okrem arabských prvkov má aj perzské, indické, či africké prvky. Keby som mal túto hudbu spoznať podľa rytmu, spoznal by som ju veľmi rýchlo. Táto hudba má veľmi výrazný rytmus, ktorý napríklad nemá egyptská hudba.

Tu nasleduje síce ukážka z Kuvajtu, no pokiaľ niektorí z vás plánujú navštíviť napríklad Dubaj buďte si istý, že tam narazíte na rovnakú hudbu.

Zvuk flauty Ney chytá za srdce

Ney je flauta, ktorá sa používa na Strednom východe a v Severnej Afrike. Taktiež sa jej hovorí aj naj, hoci slovo “Nai” v rumunčine označuje niečo úplne iné, panovu flautu. Tá orientálna ney sa v Rumunčine povie “caval”, hoci Kaval je úplne iný hudobný nástroj, než Ney, hoci Turecko majú tieto dva hudobné nástroje spoločné.

Ney je dokonca najstaršia flauta na celom Strednom východe, hoci flauty sú skutočne staré hudobné nástroje. Na tejto flaute sa dá obyčajne zahrať tdiatonická stupnica, no vďaka rôznym technikám je možné na nej zahrať aj štvrťtóny, ktoré sú charakteristické pre perzskú, arabskú, či tureckú hudbu. Túto flautu môžete počuť ako melodický nástroj v doprovode iných nástrojov, tak aj ako sólový hudobný nástroj. Jeden môj známy mi povedal, že jej zvuk okamžite chytí človeka za srdce. Možno aj preto je tak dobre známa s bubnom Daf v hudbe kružiacich Dervišov.

Tu je ukážka tejto flauty. Sami posúdite, či jej zvuk dokáže človeka chytiť za srdce.

Hudba lovcov perál

Istý človek ma na internete upozornil na akýsi špeciálny hudobný žáner, ktorý bol populárny v Bahrajne a Kuvajte. Bol to hudobný žáner známy aj, ako Fidžiri, či Fidžri.

Fidžiri je hudobný žáner, ktorý je populárny v krajinách Arabského (perzského) zálivu, hlavne v Bahrajne a Kuvajte. Speváci imitujú vyťahovanie lode z brehu na vodu, plavbu po zálive a prosia Boha o pomoc, nech sa im lov vydarí. Istému človeku z jednej z arabskej krajiny pripomínal tento spev niečo podobné tomu, čo praktizujú Súfisti. Z vlastnej skúsenosti viem, že niečo duchovné tam určite je. Veď, posúďte sami.