Ak hľadáte kombináciu Jazzu, pokusov a kórejskej tradície, kapela Black string. Je tu počuť okrem tradičných strunových nástrojov, ako Komungo aj flautu Tegüm, elektrickú gitaru a mnohé iné hudobné nástroje.
´V roku 2019 som si začal všímať nový trend kórejskej World music. Čo sa týka kórejskej a hlavne juhokórejskej hudby, poznáme jedine K-Pop a tradičnú hudbu takmer vôbec nepoznáme. Ak si ju vypočujete a počuli ste už čínsku tradičnú hudbu zistíte, že kórejská tradičná hudba sa vôbec nepodobá na čínsku, či japonskú tradičnú hudbu. Keď k tomu pridáme nejaké vplyvy západnej hudby, ako je napríklad Jazz získame niečo plné improvizácie a ďalekovýchodnej symboliky a mystiky. Takto by som mohol charakterizovať hudobný jazyk kapely Black string.
26. septembra 2019 táto kapela nahrala svoj nový album Karma. Dočkáte sa na ňom presne toho, čo popisujem vyššie. Nechýbajú tam ani tradičné kórejské vokály, takže pre milovníkov ázijskej hudobnej mystiky Black string zaručuje to, čo očakávate.
Najprv nasleduje ukážka vystúpenia tejto kapely na Youtube.Pripravte sa na kórejské hudobné pokusy.
Na záver nasleduje ich nový album Karma, ktorý som už spomínal.
Tí, ktorí sa z vás zaujímajú o starogrécke báje a povesti si určite pamätajú na Apolóna, Herma, či Orfea, ktorí hrali na lýru. Ak ani netušíte, ako táto lýra znela, tu je jej ukážka.
Tento hudobný nástroj nie je známy iba v starovekom Grécku. Lýra, alebo jej podobné hudobné nástroje sú známe naprieč rôznymi krajinami na celom svete, dokonca aj v západnej Afrike u Griotov, čo sú v etniku Mandinka niečo také, ako v keltských krajinách Bardi. Nech nám teda keltskí Bardi ráčia zahrať, keď už ich spomíname.
V starovekom Grécku je známy ešte jeden hudobný nástroj známy, ako kithara. V Ríme sa tento hudobný nástroj nazýva cithara. Ako znie tento hudobný nástroj?
Ak vám pojmy kithara a cithara pripomínajú gitaru a citaru, to druhé je správne. Kithara s gitarou má totiž v modernej (nie v starej) Gréčtine naozaj spoločnú len tú gitaru. Na druhej strane je ale gitara úplne iný nástroj, ako citara (alebo citera, ako ju poznáme my. Tu je príklad citery (alebo zither) zo strednej Európy. Ak ste navštívili Rakúsko, alebo Bavorsko, alebo tam bývate, môžete pokojne navštíviť nejaký koncert ľudovej hudby, ak budete mať čas. Práve tam môžete nájsť zither.
Hovorí sa, že najstaršie hudobné nástroje tohto typu boli nachádzané na území Mezopotámie. Čo, ak to nebola celkom pravda? Veď aj v Číne majú podobný hudobný nástroj Gučeng, z tejto citary vznikli ďalšie hudobné nástroje, napríklad kajagüm v Kórey a v Japonsku je to hudobný nástroj koto.
Keď som už tu spomínal Mezopotámiu, trochu ostaneme aj na jej území, ale pozor, o mnoho storočí vpredu a nie len na jej území. Orientálna harfa qanun (alebo kanun) sa používa v tureckej, perzskej a arabskej tradičnej hudbe. Jej zvuk som si hneď zamiloval. Patrí medzi prvé hudobné nástroje orientu, o ktorých som sa dozvedel v Angličtine. V nasledujúcej ukážke hráč na qanun vám vysvetlí, ako sa dostal k tomuto hudobnému nástroju. V pozadí budete počuť samotný qanun.
Teraz sa vrátime do severských končín Európy a opäť zavítame do mytológie, tentokrát do fínskej Kalevaly. Tí, ktorí poznajú tento epos určite meno čarodejníka Väinämöinena. Bol to práve on, čo si vyhotovil prvé Kantele, na ktoré keď hral, všetkým jeho hra očarovala. Trochu to pripomína bájneho Orfea, ktorý svojim spevom okúzlil celý svet, dokonca aj nimfu Euridiku. Rozdiel je ale v tom, že Orfeus nie svojou lýrou, ale svojim spevom konal rôzne kúzla.
Kantele patrí do rodiny baltických psaltérii. Tu patria napríklad estónsky kannel, litovská kankles, lotišská kokles a ruské gusli.
Ale, čo je to psaltérium? Ako znie tento archaický hudobný nástroj?
Pri podobných hudobných nástrojoch v tvare bedne ešte ostaneme, no zavítame teraz do Afriky do Indického oceánu. Tam sa nachádza ostrov Madagaskar a na ňom sa používa citara, ktorá je známa pod menom marovany.
Možno vás to prekvapí, ale tento hudobný nástroj vznikol z rúrovitej citary, ktorá sa nazýva valiha.
Pojem kladivkový dulcimer (hammered dulcimer) označuje v Angličtine strunový hudobný nástroj, ktorý má mnoho strún, na ktoré hráč udiera napríklad paličkami. My ho na Slovensku a v niektorých krajinách strednej a juhovýchodnej Európy poznáme v takejto podobe.
Kto by nepoznal naše tradičné cimbalovky? Hovorí sa, že cimbal sa k nám dostal vďaka Rómom (Cigánom). Keďže Rómovia pochádzajú podľa niektorých zdrojov z Indie, začneme najprv indickým santoorom (santúrom).
Pozor, nepleťte si tento hudobný nástroj s iránskym santurom. Tu je pre zmenu iránsky santur. Tu treba doplniť, že indický santúr môže mať pôvod práve v iránskom santure. Za to môže história Indie.
Podľa toho, na čo sa zvuk nášho cimbalu skôr podobá prikladám sa k myšlienke, že santur, ako taký môže mať pôvod práve v Iráne a že Rómovia ho mohli priviezť odtiaľ. História nás ale upozorňuje na to, že Rómovia migrovali do Európy už v čase, kedy časť Indie patrila do takzvanej Mughalskej ríše. Oblasť Radžastanu, odkiaľ Rómovia pravdepodobne pochádzajú patrila práve pod tú časť Indie, ktorá patrila do Mughalskej ríše, ktorú založili Peržania. Takže, tu narážame na rozpor v názoroch, odkiaľ cimbal vlastne prišiel.
Napriek tomu na svete existovali nástroje podobné cimbalu oveľa skôr, než nám cimbal priviezli Rómovia. Preto zanecháme teórie o vzniku cimbalu a namiesto toho sa dostaneme od Slovenska na západ do oblasti, kde sú Alpy. Tu je kladivkový dulcimer známy v nemeckom hovoriacom svete, ako hackbrett.
Možno sa to zdá neuveriteľné, ale aj na západe za oceánom v Mexiku existuje hudobný nástroj Salterio Mexicano, čiže ďalší druh kladivkového dulcimera. Keďže vďaka Alpám sme ešte stále v západnej nálade, doprajme si trochu aj mexického salteria.
Ako som už spomínal, tieto hudobné nástroje nemuseli vzniknúť len z indického santúru. V Číne majú napríklad Jangčchin (alebo Yangqin).
Keď sme už pri Jangčchine, ani tu nie je tak celkom isté, či tento hudobný nástroj má čínsky pôvod. Niektorí hovoria, že prišiel do Číny po hodvábnej ceste. Iní zas tvrdia, že sa dostal cez prístav Kuangčou na lodiach. Iní zas hovoria, že tento hudobný nástroj má rýdzo čínsky pôvod.
Keď už spomíname hodvábnu cestu, vyberieme sa do Mongolska. Tam je Jočin, ďalší druh cimbalu. Keďže mongolská a čínska kultúra sa vďaka histórii navzájom ovplyvňovali, je ťažké posúdiť, čo kde bolo, ako prvé.
Na Ďalekom východe ešte ostaneme. Tentokrát zamierime do Thajska, kde sa nachádza hudobný nástroj khim. Ani tu nie je jasné, kde má tento hudobný nástroj pôvod. Niektorí tvrdia, že vznikol z perzského santuru. Iní sa prikláňajú k čínskemu jangčchinu. Žeby sa khim dostal cez Thajsko do Číny a z toho vznikol jangčchin?
Keďže čínska hudba ovplyvnila aj japonskú, či kórejskú hudbu, neobídeme ani Kóreu, ako takú. Tu je Janggüm.
Kajagüm (alebo Gayageum) je tradičný hudobný nástroj kórejského národa. Hoci je na kórejskom polostrove situácia, aká je, je to jeden národ a tento hudobný nástroj, ako aj ich ďalšie tradičné prvky spája tento rozdelený národ.
Ani Kajagüm nie je tradičný kórejský hudobný nástroj. Podobá sa totiž na japonské Koto, či čínsky Gučeng. Je to strunový hudobný nástroj, ktorý môžeme zaradiť medzi Citary. Sú to teda hudobné nástroje, ako bavorský Zither (či citara), alebo môže tvarom pripomínať aj náš cimbal, či iránsky santur. Môže mať 12 strún, no niektoré druhy tohoto hudobného nástroja zvyknú mať až 21, či viac strún. Na tento hudobný nástroj sa hrá väčšinou, keď sedíte na zemi s prekríženými nohami. Vrch nástroja je na vašom pravom kolene a spodok na dlážke. V súčasnej modernej dobe existuje aj stojan, či stolička, takže aj takto môžete hrať na kajagüm. Ľavou rukou brnkáte na struny, pravou naťahujete a púšťate struny, čím vytvárate rôzne ornamenty. Čo sa týka ladenia, tento hudobný nástroj môže mať veľa ladení.
Nasleduje video s hrou na tomto hudobnom nástroji.
Pansori je tradičný hudobný žáner kórejskej tradičnej hudby. Ide o akési hudobné rozprávanie príbehu. Zoskupenie Pansori pozostáva zo speváka (Sorikkuna) a hráča na bubon puk (gosua). Napriek našej Opery, či Muzikálu speváci tu používajú rôzne techniky spevu, ktoré sa našim európskym ušiam nebudú veľmi páčiť. V súčastnej dobe zhľadom k tomu, ako hlavne Južná Kórea sa začína modernizovať, Pansori postupne zaniká. To ešte nie je všetko, preto že z kolekcie dvanástich príbehov Pansori sa zachovalo len päť príbehov (Madangov).
Pansori sa vyučuje v škole Pansori (Če). Hudba Pansori sa delí na Čo (Melódiu, alebo mód), Jangdan (rytmická štruktúra) a Pučhimsé (kombinácia slov a melódie). Toto klasifikovanie je ale úplne odlišné od našich západných hudobných pojmov, preto že toto klasifikovanie okrem hudby zahŕňa aj emócie interpreta.
Globe of music blog v Slovenčine 