Indonézsky Gamelan

Indonézsky Gamelan patrí medzi tradičné žánre indonézskej umeleckej hudby. Pre tento hudobný žáner sú typické rôzne metalofóny, ktoré sú naladené do rôznych stupníc. Obvykle tieto metalofóny radíme medzi Gongy, aj keď nejde o gongy v pravom význame. Okrem metalofónov sa v Gamelane používajú aj iné perkusívne hudobné nástroje, flauty, sláčikové hudobné nástroje a občas aj spev.

Vznik Gamelanu

Gamelan predchádza Hinduisticko-budhistickej kultúre indonézskeho súostrovia. Vďaka tomu je Gamelan považovaný za typickú domorodú indonézsku kultúru, aj keď v jávskom Gamelane je spev poznačený indickými vplyvmi. Na Jáve sa traduje, že Sang Hyang Guru vytvoril prvý Gamelan tak, že mu boh Jávy prikázal, aby vytvoril nástroj na zhromažďovanie bohov. Tak vznikol prvý gong. Potom pre zvolanie iných bohov vytvoril guru ďalšie gongy a tak vznikol dnešný Gamelan.

Prvý obraz Gamelanu pochádza z 8. storočia a nachádza sa na budhistickej pamiatke v jávskom Borobudure. Súčasný Gamelan vznikol v Madžapahitskej ríši, kedy si panovníci Indonézie vážili umenie.

Rozdiely medzi Gamelanmi

Gamelan je možné najjednoduchšie rozdeliť do týchto skupín:

• Jávsky Gamelan – Je to oveľa pokojnejší druh Gamelanu.
• Balijsky Gamelan – Gamelan na Bali je známy svojou rýchlosťou a divokosťou.

Čo sa týka zvukovej stránky tohto perkusívneho orchestra, či je to jávsky, balijsky, alebo sundský Gamelan, jeho zvuk je veľmi podmanivý. Či je rýchly, alebo pomalý, zvuk týchto kovových hudobných nástrojov dokáže každého upokojiť, kto má rád hudbu rôznych kultúr a národov. Keď som po prvý krát počul Gamelan na CD s ázijskou hudbou, bol som prekvapený. Takže pokiaľ poznáte čínsku, či indickú hudbu, môže to byť pre vás hotová zmena a balzam pre uši.

Nasleduje video ukážka indonézskeho Gamelanu.

Ak ste zaregistrovaní na Spotify, vypočujte si GOM playlist s Gamelanom z celej Indonézie.

Advertisement

Malý ostrov, veľká pieseň

Projekt Small island big song zahŕňa hudbu od Taiwanu až po Indonéziu, tichomorské ostrovy a Madagaskar. Určite vám to pripadá čudné. Prečo práve Taiwan a Madagaskar? Indonézia a Oceánia majú spoločný ostrov Papua-Nová Guinea. Málokto ale vie, že Malgaština, čo je úradným jazykom ostrova Madagaskar patrí do austronézskej jazykovej rodiny podobne, ako jazyky Indonézie, Polynézie a iných ostrovou Oceánie. Aj domorodci na Taiwane rozprávajú austronézskymi jazykmi. Je síce pravda, že v Austrálii domorodci používajú iné jazyky. Dokonca aj na Papue-Novej Guinei sa používajú iné jazyky, ktoré patria podobne, ako austrálske jazyky do rodiny Papuánskych jazykov. Napriek tomu aj Austrália kontinent sa nachádza v Oceánii a Papua-Nová Guinea sa okrem Ázii zaraďuje aj do Oceánii. Možno je to preto, preto že časť ostrova patrí Indonézii, ale časť ostrova nepatrí nikomu..

Keď som napríklad počúval čísla v Tahitčtine, Maorijčine, či Indonézštine všimol som si, že sú veľmi podobné. Na podobnosť medzi týmito jazykmi som narazil aj pri Malgaštine. Vedel som, že obyvatelia Madagaskaru prišli na tento ostrov z Bornea. Dvojica ľudí si dala za úlohu zozbierať všetko, čo súvisí s týmito kultúrami. Okrem vlastného CD, na ktorom je hudba rôznych národov sú zachytené aj zvuky krajiny, odkiaľ pochádza pieseň, ktorá znie. Takže keď znie pieseň z Veľkonočného ostrova, do toho je počuť zvukové prostredie, ktoré bolo nahraté zvlášť na Veľkonočnom ostrove. Pokiaľ budete počúvať pieseň z Madagaskaru, tak počítajte s tým, že budete počuť aj zvukové prostredie tohto ostrova. Hovorí sa, že všetky tieto kmene prišli z Taiwanu. Taiwanskí námorníci vyplávali dávno na more, osídlili rôzne ostrovy a z nich sa stali potomkovia všetkých národov Oceánie, Madagaskaru, Indonézie, Malajzie a Taiwanu. Viac si môžete prečítať o tomto hudobnom projekte v Angličtine na stránke Small island big song, či vypočuť si hudobné ukážky a pozrieť si nejaké videá z tých končín sveta.

Tento hudobný projekt sa dokonca ocitol aj v rebríčkoch World music. Keď som sa o tomto hudobnom projekte dozvedel vďaka istej relácii na rádiu FM, povedal som si: “Konečne.” Väčšinou sa v rebríčkoch etnickej hudby predstavujú umelci z krajín Afriky, Stredného východu, občas sa nájde niekto z Balkánu, či východnej Európy, no na krajiny, ako sú Tahiti, či Havaj sa akosi zabúda. Veď aj tam je úžasná hudba a okrem toho, odkiaľ pochádza ukulele? Áno, ukulele je pôvodom havajským národným nástrojom.

Tu je video ukážka tohto hudobného projektu.

Poklady z Indonézie

Asi pred rokom som narazil na túto internetovú stránku, kde sú nahrávky z indonézskych ostrovov. Musím sa priznať, že o indonézskej hudbe nevieme skoro nič. Možno pri asociáciách s indonézskou hudbou sa nám vybaví Gamelan, alebo Kecak (Kečak). Už som tu spomínal, že naproti ostatným ázijským krajinám je indonézska hudba niečim, čo nie je celkom typické pre Áziu. Možno je to preto, preto že Oceánia je blízko a ostrov Papua Nová Guinea je rozdelený medzi Oceániu a Indonéziu. Čo sa týka národov týchto ostrovou, ich jazyky patria do rodiny Austronézskych a Malajo-polynézskych jazykov presne tam, ako aj niektoré oceánske jazyky. Indonézia síce patrí ku Ázii, no možno je to niečo podobné, ako s Cyprom, alebo Grónskom. Grónsko sa zvykne zaraďovať k Severnej Amerike, no niekedy aj k Európe. Cyprus sa zaraďuje k Európe, no nachádza sa blízko Ázie. Teda, Indonézia patrí ku Ázii a tak by to malo ostať.

Ide o nahrávky, ktoré boli nahrané v exteriéry v Indonézii. Tieto nahrávky sú pre zberateľov rôznych tradícii hotovým pokladom.

Na záver vám ešte poskytnem ukážku toho, čo vás čaká na stránke, na ktorú nájdete odkaz vyššie.

Indonézska perkusívna bomba

Aj takto by sa dalo pomenovať to, čo vytvorila skupina Svara samsara z Indonézie. Týchto päť mladých hudobníkov vás dokáže okamžite dostať do neobyčajného tranzu.

Ako píše magazín Earthbeat, Svara samsara patrí do takzvaného domu situácii Rumah Kahanan, čo je vlastne akási sieť indonézskych interpretov modernej a tradičnej hudby za neziskovým účelom. Táto sieť pokračuje v myšlienke známeho indonézskeho perkusionistu,  bubeníka a skladateľa Innisisriho od roku 2014 a bol to práve on, kto založil umeleckú komunitu Rumah kahanan. V roku 2009 tento skladateľ zomrel, no Rumah kahanan pokračuje ďalej v jeho myšlienke spájať modernú a tradičnú indonézsku hudbu a interpretovať ju aj pre západných poslucháčov.

Príkladom toho je aj spomínaná skupina Svara samsara, ktorej členovia sú z rôznych etník. Veď, Indonézia je multikultúrna krajina. Po mojom zvukovom zážitku z koncertu, z ktorého video si môžete pozrieť je niečim skutočne unikátnym a magickým. Toľko vibrácii vďaka rôznym perkusiám vás hneď transportuje do neobyčajného sveta. Na druhej strane to, že Indonéžania sú skutočne majstri v perkusívnych orchestroch vás môže presvedčiť aj indonézsky Gamelan. Teraz sa ale dobre pripravte na neobyčajnú kozmickú cestu.