Ríša stredu

Skutočne existuje takáto ríša? Áno, tak ju totiž nazývajú jej obyvatelia v ich jazyku. Táto krajina sa nachádza v Ázii, má najlepšiu ekonomiku a je to krajina s najväčším počtom obyvateľov. Určite ste sa dovtípili, že ide o Čínu. Táto krajina patrí medzi krajiny s obrovskou kultúrnou tradíciou.

Trochu o Ázii

Keď sa spomenie Ázia, každý si hudobne predstaví buď Čínu, či Indiu. Niektorí ľudia si mýlia rôzne tradície ďalekého východu a napríklad o čínskej hudbe môžu povedať, že to je japonská hudba a naopak. Určité rozdiely tu sú, no je pravda, že kórejská, vietnamská a japonská hudobná tradícia majú svoj základ aj v čínskej hudbe. Okrem toho Čína je jedna z krajín, kde vznikala jedna z najstarších civilizácii.

Čína dnes, Čína v minulosti

Dnes pod slovom “Čína” sa nám vybaví krajina s najväčšou ekonomikou. Niektorí ľudia si s Čínou okrem silnej ekonomiky vybavia aj starobylú čínsku kultúru, dynastiu Tchang, v ktorej Čína zažila roskvet, Budhizmus, Konfucianizmus, alebo aj Taoizmus.

Práve počas dynastie Tchang vznikla aj čínska tradičná hudba, či čínska klasická hudba. Pre ňu sú známe také nástroje, ako dvojstrunové husle Erchu, čínska flauda Tic´, lutna Pchipcha, čínsky cimbal Jangčchin a citara Gučeng. Čo sa týka stupnici, asi najviac čínsku hudbu vystihuje pentatonika. Je to päťtónová stupnica a len tak pre zaujímavosť, môžete si ju hrať na čiernych klávesach klavíra. Pokiaľ máte keyboard, môžete ho preladiť do inej tóniny a hrajte na čiernych klávesoch.

V čínskej symbolike číslo 5 má veľkú úlohu. Existuje päť čínskych živlov, z ktorých je vytvorený každý prvok (oheň, voda, zem, drevo a kov), v starovekej Číne existovalo päť ľudských stavov, kríž ma taktiež päť strán (Číňania počítajú aj stred kríža).

Tu nasleduje ukážka čínskej tradičnej hudby.

Pokiaľ používate Spotify, môžete si vypočuť náš nový playlist s čínskou tradičnou hudbou.

Výlet do Perzie

Čo vám napadne, keď sa povie slovo Perzia? Určite sú to krásne perzské koberce, orientálne bazáre Stredného východu, alebo známe rozprávky z tisíc a jednej noci. Niekto si dokonca mýli Peržanov s Arabmi. Čo je ale vlastne Perzia?

Perzia dnes

Perzia, to je územie, ktoré zodpovedá najmä dnešnému štátu Irán. Pozor, nejde o Irak, kde sa hovorí Arabsky, ale o Irán, kde sa používa Perzština, ktorú nazývajú Fársí. Je to vlastne novoperzský jazyk podobne, ako v Tadžikistane Tadžičtina a v Afganistane Dárijčina.

Vrátim sa ale ku Iránu, ako takému. V súčastnosti je tam hlavným náboženstvom Islam. Keď už spomínam Islam, ktorý do Iránu priniesli moslimskí bojovníci netreba zabúdať, že chceli Perzštinu vytlačiť. Nebyť perzskej literatúre a jazyku by sa to Arabom nepodarilo, ale Peržania (predkovia dnešných Iráncov) sa rozhodli, že si nenechajú skákať po hlave. Perzština ostala, ale to už boli Moslimovia.

Čo sa týka iránskej kultúry, ako spomínam vyššie, literatúra je v tejto krajine veľmi bohatá, najmä na poéziu. Určite existujú aj perzskí maliari, ale v tomto článku som sa rozhodol zamerať najmä na hudbu, keďže tento blog sa venuje najmä iránskej hudbe.

Pozor! V súčastnom Iráne sa nerozlišujú rôzne etniká, čiže pokojne do iránskej ľudovej hudby nezahŕňame len perzskú hudbu, ale aj kurdskú hudbu. Napriek tomu som sa rozhodol, že sa budem špecializovať iba na perzskú tradíciu, keďže aj tá si zaslúži obdiv. Chcem tu ešte upozorniť, že politika v tejto krajine ma nezaujíma, je to celkom apolitický príspevok.

Perzská tradičná hudba

Perzská tradičná (klasická) hudba je veľmi melodická. Dastgah je označenie pre perzský mód. Zvukovo je tento mód podobný iným stupniciam stredného východu. Napriek tomu aj tu sú určité odlišnosti.
V prvom rade sa v tejto hudbe nevyskytujú celkom rovnaké hudobné nástroje, ako napríklad v arabskej, či tureckej hudbe. Flauta ney podobne, ako lutna barbat (arabský oud, v Turečtine ud) sa vyskytujú vo všetkých hudbách Stredného východu. Ale napríklad tar, alebo santur podobne, ako tombak sú typické pre perzskú tradičnú hudbu. Santur je tradičný iránsky dulcimer (cimbal). Je možné, že dnešný cimbal mohol vzniknúť buď z iránskeho santuru, alebo indického santooru, ktorý tu sem priviezli do európy Rómovia. Tombak (alebo tonpak, či tonbak) je tradičný bubon pohárového typu. Podobné pohárové bubny existujú aj inde (napríklad darbuka, djembe). Tar je strunový nástroj, ktorý je typický pre iránsku tradičnú hudbu. Tar v Perzštine znamená totiž struna a tak sa trojstrunový tár nazýva aj setar (tri struny). Mimochodom, nepripomína vám niečo slovo setar? Ak hádate sitar, hádate správne. Za tento názov vďačíme perzským dobyvateľom Indie, hoci je pravda, že sitár mohol vzniknúť z indickej trojstrunovej víny.

Nasleduje video ukážka perzskej tradičnej hudby.

Nasleduje ďalej náš Spotify playlist s iránskou tradičnou hudbou.

Iránska tradičná hudba

Tak a teraz opustím od slov, ako je slovo perzská. V Iráne totiž žijú aj iné etniká okrem Peržanov (napríklad Azerbajdžanci, Kurdi, Balučovia a mnohé iné). Každé toto etnikum, či každá oblasť má svoju tradíciu a okrem toho, folk je pre obyčajný ľud, zatiaľ čo perzská klasická hudba podobne, ako v Európe bola hudbou pre vysoko postavených ľudí. V iránskej ľudovej hudbe môžeme nájsť hudobné nástroje, ako saz, gopuz, darbuka, balaban, neyanban (tradičné iránske gajdy), dohol a mnohé iné.

Nasleduje video ukážka iránskej ľudovej hudby.

Ďalšou ukážkou je náš Spotify playlist s iránskou tradičnou hudbou.

Iránska moderná hudba

Ak si myslíte, že v Iráne nevedia, čo je to Pop, či Hip-Hop, Rock, alebo Jazz, mýlite sa. Samozrejme, určité žánre v tejto krajine zažívajú cenzúru, aj keď v malom množstve. Pre tento článok som sa rozhodol pre niečo z iránskej hudby, kde je počuť tradičné iránske vplyvy.

Najprv nasleduje video ukážka.

Ďalej si vypočujte náš Spotify playlist s modernou iránskou hudbou.

Poznámka na záver

Keďže niektoré služby sú v Iráne blokované, v niektorých veciach je problém nájsť niektoré veci z Iránu. V takom prípade sa treba spoľahnúť na ľudí z Iránu, ktorý žijú v zahraničí a vďaka ktorým máme aj tieto hudobné ukážky.

Indická klasická hudba a pohľad Indov na hudbu

Indická klasická hudba patrí k najstarším tradíciám ľudstva. Pod týmto pojmom čakajte ale niečo úplne iné, než naša klasická hudba, ktorú poznáme. Indovia totiž hudbu ponímajú úplne inak a tvrdia, že v nej sú zákonitosti vesmíru.

Pre indickú klasickú hudbu je charakteristická Rága. My tento pojem mylne vysvetľujeme, ako hudobný systém. Indovia a iní ľudia, ktorí vyznávajú Hinduizmus pod týmto pojmom rozumejú niečo duchovné, čoho sa stávajú súčasťou. Oni nehrajú Rágu, oni sú Rágou. Znamená to, že aj keď je táto hudba jednohlasá a akoby z jedným akordom, napriek tomu má svoju nádheru.

Asi typický hudobný nástroj pre indickú klasickú hudbu je strunový nástroj Tanpura, ktorý vytvára ten spomínaný akord, alebo drón pre indickú klasickú hudbu. Indická hudba sa totiž delí ešte na Hindustánsku a Karnatickú. Hindustánska sa hráva na severe Indie, Karnatská na juhu Indie. Tanpura, alebo Tambura je spoločná pre oba žánre indickej klasickej hudby. Tabla, alebo Sitár je známa v hindustánskej hudbe, nástroje ako Vína, či Mridangam v karnatskej hudbe. Toto je akýsi výber indickej klasickej hudby. Sami si všimnete, čo Indovia rozumejú pod svojim žánrom.

Ak používate Spotify, rozhodne si vypočujte aj náš playlist s indickou klasickou hudbou.

Afganistan: Krajina na rozhraní dvoch hudobných svetov

Keďže súčasná situácia v Afganistane nežičí hudbe, rozhodol som sa jej dať hold aspoň takto:

Niečo v skratke o Afganistane

Afganistan patrí medzi horské štáty strednej Ázie a Stredného východu. Je to krajina, ktorá je známa hlavne vďaka rôznymi bojmi a nepokojmi. Vďaka tejto situácii množstvo občanov Afganistanu migrovali do rôznych krajín sveta.

V Afganistane existuje množstvo etník. Najpočetnejší sú Paštúni, Uzbekovia, Hazarovia, a Tadžikovia. Napriek tomu sa okrem Paštčiny používa aj Dárijčina, čo je variant Novoperzštiny (medzi ďalšie varianty patrí Tadžičtina a iránska Perzština Fársí).

Klasická afgánska hudba a Rubab

Rubab je tradičný afgánsky strunový brnkací nástroj lutnového typu. Pozor, nemýľte si ho si ho s arabským rebabom (rababom), ktorý patrí medzi sláčikové nástroje. Čo sa týka štýlu, afgánska hudba je podobná indickej klasickej hudbe po hudobnej stránke, avšak texty sa podobajú na perzské básne. Táto dvojtvárnosť afgánskej hudbe sa nachádza aj v iných hudobných tradíciách. Možno je to preto, preto že Afganistan sa nachádza na rozhraní dvoch kultúrnych svetov (perzského a indického).

Okrem rubabu aj iné hudobné nástroje sú známe v Afganistane, ako napríklad dombura, ale aj indické hudobné nástroje, ako sú napríklad tabla, či indické harmónium, pandžábsky dholak, alebo perzský tombak. Čo sa týka rytmickej hudobnej zložky, tá je ovplyvnená ako indickou hudbou, tak aj perzskou tradičnou hudbou.

Pokiaľ používate Spotify, vypočujte si tento playlist:

Afgánska populárna hudba

Teraz sa zameriame na afgánsky Pop. Ten začal vznikať v 50. rokoch minulého storočia. Podobne, ako v afgánskej klasickej hudbe aj tu môžeme nájsť podobné prvky, ako sú v indickej hudbe, či v iránskej hudbe. Hudobné nástroje, ako tabla, dholak, rubab, tombak, tar alebo santur sú tu prítomné, nehovoriac o rytmoch, ktoré môžete počuť ako v iránskej, tak aj v indickej hudbe. Texty piesní sú zväčša v Darijčine, alebo v Paštčine. Občas narazíte v afgánskej populárnej hudbe aj na nepravideľné rytmy (napríklad: 7/8).

Pokiaľ používate Spotify, vypočujte si playlist s afgánskou populárnou hudbou:

Afgánska hudba teraz

Súčasná situácia v Afganistane nežičí afgánskej hudbe. Napriek afgánskej diaspore sa afgánska kultúra môže šíriť aj v iných krajinách. Medzi krajiny, kde žijú afgánski prisťahovalci a utečenci patria: Irán, Pakistan, Spojené arabské emiráty, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Kanada a iné krajiny. Je to podobné, ako s Tibeťanmi, ktorí v Indii pestujú svoju kultúru a odišli tam kvôli situácii, ktorá je v Tibete. Keď si zoberieme do úvahy to, čo sa deje v Afganistane, tak podobné scenáre boli aj v prípade alžírskeho štýlu Raï.

Indonézsky Gamelan

Indonézsky Gamelan patrí medzi tradičné žánre indonézskej umeleckej hudby. Pre tento hudobný žáner sú typické rôzne metalofóny, ktoré sú naladené do rôznych stupníc. Obvykle tieto metalofóny radíme medzi Gongy, aj keď nejde o gongy v pravom význame. Okrem metalofónov sa v Gamelane používajú aj iné perkusívne hudobné nástroje, flauty, sláčikové hudobné nástroje a občas aj spev.

Vznik Gamelanu

Gamelan predchádza Hinduisticko-budhistickej kultúre indonézskeho súostrovia. Vďaka tomu je Gamelan považovaný za typickú domorodú indonézsku kultúru, aj keď v jávskom Gamelane je spev poznačený indickými vplyvmi. Na Jáve sa traduje, že Sang Hyang Guru vytvoril prvý Gamelan tak, že mu boh Jávy prikázal, aby vytvoril nástroj na zhromažďovanie bohov. Tak vznikol prvý gong. Potom pre zvolanie iných bohov vytvoril guru ďalšie gongy a tak vznikol dnešný Gamelan.

Prvý obraz Gamelanu pochádza z 8. storočia a nachádza sa na budhistickej pamiatke v jávskom Borobudure. Súčasný Gamelan vznikol v Madžapahitskej ríši, kedy si panovníci Indonézie vážili umenie.

Rozdiely medzi Gamelanmi

Gamelan je možné najjednoduchšie rozdeliť do týchto skupín:

  • Jávsky Gamelan – Je to oveľa pokojnejší druh Gamelanu.
  • Balijsky Gamelan – Gamelan na Bali je známy svojou rýchlosťou a divokosťou.

Čo sa týka zvukovej stránky tohto perkusívneho orchestra, či je to jávsky, balijsky, alebo sundský Gamelan, jeho zvuk je veľmi podmanivý. Či je rýchly, alebo pomalý, zvuk týchto kovových hudobných nástrojov dokáže každého upokojiť, kto má rád hudbu rôznych kultúr a národov. Keď som po prvý krát počul Gamelan na CD s ázijskou hudbou, bol som prekvapený. Takže pokiaľ poznáte čínsku, či indickú hudbu, môže to byť pre vás hotová zmena a balzam pre uši.

Nasleduje video ukážka indonézskeho Gamelanu.

Ak ste zaregistrovaní na Spotify, vypočujte si GOM playlist s Gamelanom z celej Indonézie.

Arménsky Duduk

Duduk (tiež známy aj, ako Ciranapogh) patrí medzi dvojjazýčkové dychové nástroje. Je to arménsky národný hudobný nástroj. Na duduk sa hrá tak, že jeden hráč hrá melódiu, zatiaľ čo druhý hráč ho doprevádza jedným tónom (drónom).

Jeho zvuk okamžite chytí každého za srdce. Je to zvuk plný melanchólie a smútku. Možno práve preto jeho zvuk zvyknú používať rôzni filmoví producenti.

V okolitých krajinách, ktoré susedia z Arménskom existujú podobné dvojjazýčkové dychové nástroje s veľmi podobným zvukom. V Turecku je to Mey, v Azerbajdžane Balaban.

Nasleduje hudobná ukážka hry na Duduk.

Pokiaľ ste zaregistrovaní na Spotify, môžete si vypočuť aj tento playlist so skladbami, kde sa tento hudobný nástroj vyskytuje.

Mongolský a tuvínsky hrdelný spev

V Mongolsku, na Tuve a susedných regiónoch praktizujú niečo, čomu sa hovorí hrdelný (alikvotný spev). Inuiti v Kanade tiež praktizujú hrdelný spev. Pozor, to už nie je alikvotný spev, ktorý praktizujú Mongoli a Tuvínci, prípadne aj iné národy z tej oblasti. Tento hrdelný spev sa taktiež nazýva alikvotným spevom, pri ktorom spevák dokáže zaspievať dva, či tri tóny naraz. Spieva vlastne alikvotné tóny, ktoré sú násobky základnej frekvencii. Napríklad: Ak je frekvencia 100, alikvotné tóny tejto frekvencie sú 200, 300, 400 ATĎ

Západný alikvotný spev sa odlišuje od tuvínskeho hrdelného spevu v tom, že nedáva dôraz na silu hrdla, čiže západný alikvotný spev nevyužíva silu hrdla, zatiaľ čo mongolský (tuvínsky) alikvotný spev používa silné hrdlo. Možno preto sa tento spev nazýva hrdelný spev.

V Tuve sa tento alikvotný spev delí na tri základné typy:

  • Khöömei – Hrdelný spev, ktorý používa už spomínanú silu hrdla
  • Sygyt (pískanie) – Používa vysoké alikvóty (harmónie)
  • Kargyraa (rev) – Využíva subharmónie, čiže okrem násobkov aj delenie.

Existujú aj ďalšie štýli alikvotného spevu, čo sú zvyčajne kombinácie vyššie spomínaných štýlov. V Mongolsku je delenie alikvotného spevu iné, ale mongolský hrdelný spev je zvukovo podobný so štýlmi hrdelného spevu v Tuve rovnako, ako v iných okolitých oblastiach, napríklad v Altajsku, Buriadsku, Chakassku, či v Kalmíkii.

Tu je ukážka mongolského hrdelného spevu nazývaného aj ako Khöömii (či Khoomeii):

Pokiaľ ste zaregistrovaní na Spotify, môžete si vypočuť tento playlist s mongolským a tuvínskym hrdelným spevom.

Potulní speváci z celého sveta

Občas som na tomto blogu písal aj o rôznych potulných spevákoch. Veď aj u nás sa vyskytovali igrici. Okrem nich existujú aj trubadúri, bardi, guslari a mnohí iní. Teraz si tu predstavíme rôzne umenia potulných spevákov. Veď umenie sa dá pestovať aj na ulici a pred tým na kráľovských dvoroch, či medzi prostým ľudom.

Pre tých, ktorí sa venovali dejinám hudby slovo Trubadúr nie je neznáme. Sú to potulní skladatelia, básnici a reprezentanti dvorného svetského umenia. Často ich doprevádzali hráči na hudobné nástroje “minstreli, igrici”. Vyskytovali sa najmä na území Provensálska a teda aj ich texty boli v tomto jazyku.

Asi takto sa začala reprezentovať pouličné muzicírovanie. Niekedy nastáva ale situácia, kedy oveľa lepšie je kráčať iba jeden s hudobným nástrojom a spievať. Takýmto príkladom môžu byť Nineráši. Ninera je hudobný nástroj, ktorý je známy aj, ako Hurdy-gurdy. Tento hudobný nástroj sa s kostolov dostal aj medzi obyčajný ľud.

Naša ďalšia zastávka bude na Ukrajine. Tam sa zrodilo umenie Kobzárov. Sú to potulní speváci, ktorí hrali na kobze, či bandure. Treba dodať, že sovietsky režim voči nim vystupoval veľmi kruto. Po páde Sovietskeho zväzu sa toto staré minstrelské umenie opäť na Ukrajine obnovilo.

Teraz sa presunieme trochu na juh na balkánsky polostrov. Na území Srbska, Albánska, občas aj Chorvátska, či Bulharska sa vyskytujú speváci ľudovej epiky hrajúci na hudobný nástroj gusle. Práve preto sa nazývajú aj guslari.

Keď sme už na Balkáne, nemôžeme zabudnúť ani na Turecko. Tam bolo voľakedy populárne umenie potulných sufistických básnikov a hráčov na hudobný nástroj saz, Aşıkov. Ich hudba mohla znieť asi takto:

Čo tak zamieriť do našej africkej pravlasti? Aj keď sa neocitneme v regióne, odkiaľ naši predkovia emigrovali do rôznych končín sveta, ale ocitneme sa na západe Afriky. Práve tam sa nachádzajú Grioti známi aj, ako Dželi, či Gevel. Sú to africkí Bardi, ktorí nie sú len vynikajúci speváci, ale aj hráči na rôzne hudobné nástroje. Medzi najznámejšie hudobné nástroje patrí africký strunový nástroj Kora.

Konečne naše kroky zamieria blízko oblasti Afriky, odkiaľ začal migrovať človek do všetkých kútov sveta. Sme v Etiópii, kde je populárny štýl potulných spevákov Azmariov. Slovo “Azmari” znamená v Amharčine “ten, kto chváli”. Doprevádzajú sa buď na jednostrunové husle masenko,

alebo na lýru krar.

Baul je hudobný žáner, ktorý je spojením sufických a hinduistických tradícii v Bengálsku, teda v indickom západnom Bengálsku a štáte Bangladéš. Kombináciou toho je úžasný mystický hudobný žáner.

 

Gajdy na celom svete

Gajdy sa v Češtine nazývajú Dudy, v Angličtine Bagpipe, ale existuje množstvo gájd a mien pre tento hudobný nástroj.

Vo svete sú veľmi dobre známe škótske gajdy.

Aj v Írsku existujú gajdy. Tie sa ale nazývajú uilleann pipes.

Teraz zavítame na Balkán. V Rodopských horách na juhu Bulharska sa v tunajšom folklóre používa kaba gajda.

Teraz sa ale z Bulharska dostaneme cez Čierne more do Turecka, potom na sever, kde žije etnikum Lazov. Toto etnikum vo svojej hudbe používa gajdy Tulum.

Teraz zavítame do Tuniska. Tam sa používa hudobný nástroj Mezwed (mezoued). Mimochodom gajdy, ako hudobný nástroj bol už populárny v starovekom Grécku, ale o jeho rozšírenie sa pričinili najmä Arabi. Európania si potom gajdy modifikovali, ale nie len Európania, ako sami zistíte.

Ako som už spomínal, existuje množstvo gájd. Málokto ale vie o takzvaných elektronických gajdách. Na ne vám zahrá človek z Astúrie z umeleckým menom Hevia.

Na záver ukážka slovenskej gajdošskej tradície z Horehronia.

Black string z Kórei: Kórejská mystika s modernými vplyvmi a improvizáciou

Ak hľadáte kombináciu Jazzu, pokusov a kórejskej tradície, kapela Black string. Je tu počuť okrem tradičných strunových nástrojov, ako Komungo aj flautu Tegüm, elektrickú gitaru a mnohé iné hudobné nástroje.

´V roku 2019 som si začal všímať nový trend kórejskej World music. Čo sa týka kórejskej a hlavne juhokórejskej hudby, poznáme jedine K-Pop a tradičnú hudbu takmer vôbec nepoznáme. Ak si ju vypočujete a počuli ste už čínsku tradičnú hudbu zistíte, že kórejská tradičná hudba sa vôbec nepodobá na čínsku, či japonskú tradičnú hudbu. Keď k tomu pridáme nejaké vplyvy západnej hudby, ako je napríklad Jazz získame niečo plné improvizácie a ďalekovýchodnej symboliky a mystiky. Takto by som mohol charakterizovať hudobný jazyk kapely Black string.

26. septembra 2019 táto kapela nahrala svoj nový album Karma. Dočkáte sa na ňom presne toho, čo popisujem vyššie. Nechýbajú tam ani tradičné kórejské vokály, takže pre milovníkov ázijskej hudobnej mystiky Black string zaručuje to, čo očakávate.

Najprv nasleduje ukážka vystúpenia tejto kapely na Youtube.Pripravte sa na kórejské hudobné pokusy.

Na záver nasleduje ich nový album Karma, ktorý som už spomínal.