Hudba austrálskych domorodcov, taktiež aj nazývaných Aborigénov je veľmi zaujímavá. Oficiálne je pre túto hudbu typický hudobný dychový nástroj Didgeridoo (didžeridu), ktorého hlboký zvuk plných alikvótov pozná každý poriadný alternatívny hudobník. Na Didgeridoo sa môžu vyludzovať aj iné zvuky, väčšinou hlasom a je pre hru na tento hudobný nástroj typický cirkulárny dych. To znamená, že vydychujete ústami a vdychujete nosom. Je to možné, len to treba nacvičiť.
Výroba Didgeridoo
Didgeridoo sa vyrába z eukalyptového dreva, ktoré vyhlodú termity. Čím viac je vyhlodané drevo, tým je väčšia dutina a teda aj zvuk samotného hudobného nástroja je kvalitný.
Dnes sa Didgeridoo zvykne vyrábať aj z bambusu, týkového dreva, alebo laminátu, či plastu. Existujú však aj cestovné didgeridoo, čo nie sú klasické didgeridoo v tvare obrovskej rúry, ale môžu byť v tvare malej krabici, alebo slimáka. Dokonca existuje aj teleskopické didgeridoo, ktorého vysúvaním sa mení základný tón nástroja.
nasleduje video ukážka hry na Didgeridoo.T
Pokiaľ niekto z vás používa Spotify, tu je náš playlist.
Pokiaľ niekto z vás používa Spotify, môžete si vypočuť náš playlist s hudbou, kde znie Didgeridoo, ako aj hudba austrálskych domorodcov.
Projekt Small island big song zahŕňa hudbu od Taiwanu až po Indonéziu, tichomorské ostrovy a Madagaskar. Určite vám to pripadá čudné. Prečo práve Taiwan a Madagaskar? Indonézia a Oceánia majú spoločný ostrov Papua-Nová Guinea. Málokto ale vie, že Malgaština, čo je úradným jazykom ostrova Madagaskar patrí do austronézskej jazykovej rodiny podobne, ako jazyky Indonézie, Polynézie a iných ostrovou Oceánie. Aj domorodci na Taiwane rozprávajú austronézskymi jazykmi. Je síce pravda, že v Austrálii domorodci používajú iné jazyky. Dokonca aj na Papue-Novej Guinei sa používajú iné jazyky, ktoré patria podobne, ako austrálske jazyky do rodiny Papuánskych jazykov. Napriek tomu aj Austrália kontinent sa nachádza v Oceánii a Papua-Nová Guinea sa okrem Ázii zaraďuje aj do Oceánii. Možno je to preto, preto že časť ostrova patrí Indonézii, ale časť ostrova nepatrí nikomu..
Keď som napríklad počúval čísla v Tahitčtine, Maorijčine, či Indonézštine všimol som si, že sú veľmi podobné. Na podobnosť medzi týmito jazykmi som narazil aj pri Malgaštine. Vedel som, že obyvatelia Madagaskaru prišli na tento ostrov z Bornea. Dvojica ľudí si dala za úlohu zozbierať všetko, čo súvisí s týmito kultúrami. Okrem vlastného CD, na ktorom je hudba rôznych národov sú zachytené aj zvuky krajiny, odkiaľ pochádza pieseň, ktorá znie. Takže keď znie pieseň z Veľkonočného ostrova, do toho je počuť zvukové prostredie, ktoré bolo nahraté zvlášť na Veľkonočnom ostrove. Pokiaľ budete počúvať pieseň z Madagaskaru, tak počítajte s tým, že budete počuť aj zvukové prostredie tohto ostrova. Hovorí sa, že všetky tieto kmene prišli z Taiwanu. Taiwanskí námorníci vyplávali dávno na more, osídlili rôzne ostrovy a z nich sa stali potomkovia všetkých národov Oceánie, Madagaskaru, Indonézie, Malajzie a Taiwanu. Viac si môžete prečítať o tomto hudobnom projekte v Angličtine na stránke Small island big song, či vypočuť si hudobné ukážky a pozrieť si nejaké videá z tých končín sveta.
Tento hudobný projekt sa dokonca ocitol aj v rebríčkoch World music. Keď som sa o tomto hudobnom projekte dozvedel vďaka istej relácii na rádiu FM, povedal som si: “Konečne.” Väčšinou sa v rebríčkoch etnickej hudby predstavujú umelci z krajín Afriky, Stredného východu, občas sa nájde niekto z Balkánu, či východnej Európy, no na krajiny, ako sú Tahiti, či Havaj sa akosi zabúda. Veď aj tam je úžasná hudba a okrem toho, odkiaľ pochádza ukulele? Áno, ukulele je pôvodom havajským národným nástrojom.
Ak si preložíte do Havajčiny slovo “skákajúca blcha” zistíte, že to vlastne znamená “ukulele”. Tento strunový hudobný nástroj, ktorý pripomína malú gitaru so štyrmi strunami získal si nie len na Havaji veľkú obľubu, ale aj v našej populárnej hudbe. Tento hudobný nástroj nemá ale havajský pôvod. Asi v 19. storočí na Havajské ostrovy priplávali Portugalci z Madeiry a Kapverd. Priniesli zo sebou aj svoje malé gitary, ako napríklad machete, cavaquinho, alebo rajão, či Timple. Havajčania si tento hudobný nástroj upravili a zjednodušili aj ladenie a tak si Ukulele získalo nie len obľubu na týchto polynézskych ostrovoch, ale sa jeho popularita šírila vďaka tejto jednoduchosti do celého sveta.
Keďže aj ja sám hrám na ukulele, tu sú moje skúsenosti. Pamätám si na to, keď som ho mal. Isté obdobie som sa začal zaujímať aj o gitaru, no ukulele ešte stále bolo opustené, ako stroskotanec na malom tichomorskom ostrove. Pri gitare som pochopil, že struny musím chytať bližšie k tónom, v ktorých sú naladené prázdne struny. Už len pár rokov ostávalo od toho, aby som sa dozvedel, že niekto z mojich kamarátov na internete vie hrať na ukulele a že veľmi rýchlo sa to naučil. To ma prekvapilo a tak som si našiel nejaké videá, ako naladiť sopránové (pôvodné) ukulele. Prezradím, že štandardné ladenie zdola nahor je G C E A, všetko v jednej oktáve. Keďže som už mal spomínané skúsenosti s hrou na gitare, pustil som sa raz do objavovania a hneď som prišiel na to, prečo sa tak jednoducho dá na ukulele naučiť hrať. V dnešnej dobe ukulele môžete počuť aj v rôznych populárnych piesňach. Dnes môžete kúpiť ukulele od 20 €, no sú aj ukulele, ktoré môžu stať až 122 €. Existuje sopránové ukulele, potom koncertné ukulele (ladenie G4 C4 E4 A4, môže sa používať aj ladenie a4 d4 Fis4 h4), ďalej tu máme tenorové ukulele má rovnaké ladenie, no a baritónové ukulele je v ladení (D3 G3 H3 E4). Niekedy namiesto noty G4 sa zvykne použiť aj nota G3.
Poznámky ku označeniu nôt: Snažím sa tu používať štandardný anglický notačný systém so slovenskými úpravami pre lepšie porozumenie, preto že video v Slovenčine, ako si naladiť Ukulele je hľadať trochu ťažšie. V Angličtine sa stretnete aj s označením B. To je naša nota H v prípade, že by vás to mohlo zmiasť.
Pokiaľ by vám toto označenie robilo problém, možno vám pomôže toto video v Angličtine. Ak nebudete rozumieť stačí len, ak sa budete pozerať a počúvať.
Na záver tu nasleduje video síce len so skomponovanou hudbou do pozadia pre ukulele, ale predsa vás môže navnadiť na to, aby ste si svoje ukulele zakúpili.
Geoffrey Gurrumul Yunupingu sa narodil 22. Januára 1971 a zomrel 25. Júla 2017 vo veku 46 rokov. Narodil sa v Austrálii a zomrel v Austrálii, no na dvoch rozličných miestach. Patrí k austrálskym Domorodcom, ktorý ma doslova prekvapil rôznymi vecami.
Prvou vecou boli očakávania pri austrálskej hudbe. Každý totiž pozná hudbu austrálskych Aborigénov s Didgeridoo a paličkami, popritom tradičných spevov. Keď som počul niečo, ako Folk a gitaru, bol som prekvapený.
Ďalšia vec, ktorá ma prekvapila bolo to, že nevidel od narodenia. Nevedel ani braillovo písmo, nemal ani vodiaceho psa, či slepeckú palicu. Napriek tomu dokázal svojim spevom zasiahnúť srdce západného poslucháča.
Zomrel na chorobu obličiek a pečene v nemocnici v tomto roku. To som sa dozvedel až potom, čo som si vypočul jeho skladbu, na ktorú som na internete narazil. Spieval príbehy o svojom kraji, kde sa narodil v domorodých jazykoch tejto oblasti a hoci textom nebudete rozumieť, hudba niekedy prezradí dosť, než by ste očakávali. Hoci hrá na gitare, keyboarde, bubnoch, či didgeridoo, práve jeho spev ho preslávil a hneď si získal rôznych poslucháčov.
Konečne vyrážame na Tahiti! Kto túži po nádhernej dovolenke na pláži s palmami? Kto sníva o nádhernej hudbe, akú hrajú aj na Havaji?
Kedysi dávno som poznal len havajskú hudbu, pokiaľ sa jednalo o hudbu Oceánie, neskôr som narazil na hudbu Austrálie, konkrétne na Didgeridoo. Keď som raz natrafil na hudbu z ostrovov Tahiti hneď som vedel, koľko bije. Veľmi sa to podobalo na to, čo som už počul v havajskej hudbe. Napriek tomu to bolo iné, dokonca som si niektoré piesne z istého CD, na ktorom bola nahratá práve hudba z polinézskeho štátu Tahiti niekoľko krát. Netušil som, aká je tam tradícia. Nevedel som, aká nádherná hudba sa hrá na Tahiti. Tak neváhajte a aspoň takto hudobne si vychutnajte nádheru Tahiti, ale hlavne kultúru Tahiťanov.
Pôvodní obyvatelia Nového Zélandu Maori majú veru úžasnú kultúrnu tradíciu. Nový Zéland je zaujímavý aj tým, že na rozdiel od iných kolónii tu bola uzavretá dohoda medzi Maormi a Angličanmi, takže sa tu v podstate nikto neobracal na inú vieru. Niekomu sa takáto tradícia nemusí páčiť, no aj napriek tomu je to niečo unikátne. Pripomína mi to trochu prezentáciu maorského umenia v Košiciach, čo ma doslova ohúrilo. Prekvapil ma taktiež rozmanitý výber hudobných nástrojov.
Okrem toho netreba zabúdať, že práve na Novom Zélande bol filmovaný film Pán Prsteňov, hoci s Novým Zélandom Tolkienov svet nemá spoločné nič.
Havaj je skutočne exotická krajina. Havajské ostrovy sú síce v Polinézii, no patria Spojeným štátom aj, ako jeden zo štátov. Práve tu Havajčania pod vplyvom americkej kultúry dokázali unikátne veci. Myslím hlavne na ich hudbu, no teraz zájdeme pre zmenu na miesta, ktoré už trochu poznáme. Viem, že Havajčania majú aj svoju vlastnú tradičnú hudbu, no my poznáme hlavne piesne, ktoré sú ovplyvnené americkou ľudovou hudbou.
Práve z nich som sa vám teraz rozhodol poskytnúť ukážku.
Globe of music blog v Slovenčine 