Husle a ich rozvetvená rodina na celom svete

V našej (európskej) klasickej hudbe ich počujeme skoro stále. Mená, ako Paganini, či Vivaldi nie sú mnohým neznáme. Boli to slávni skladatelia, ktorí komponovali kompozície pre husle, hoci je pravda, že aj geniálny W. A. Mozart hral na tomto úžasnom hudobnom nástroji, ktorý je súčasťou každého orchestra.

My sa pozrieme na husle trochu inak. Nemali by sme v prvom rade zabudnúť na to, aký hudobný nástroj inšpiroval Európanov, aby vytvorili prvé husle. Ktorý hudobný sláčikový nástroj sa v Európe ocitol, ako prvý? Je to Rebab a vďačíme Arabom za tento hudobný nástroj.

Od Rebabu bol už len krok ku byzantskej lyre, krétskej lyre, husliam a iným sláčikovým hudobným nástrojom. Medzi nimi boli aj srbské gusle. Pozor, gusle je hudobný nástroj podobný arabskému rebabu.

My sa ale dostaneme cez Európu na východ až na mongolské stepy. Tam sa nachádza hudobný nástroj Morin Chúr. Tieto husle sa nazývajú aj konské husle. Ak sa započúvate do zvuku týchto huslí, môžu vám skutočne pripomínať erdžanie, či cval koňa. Mimochodom slák huslí sa voľakedy vyrábal z vlasov konského chvosta. Okrem toho netreba zabúdať, že Mongoli a podobné stepné kmene nemali také moderné prostriedky na výrobu hudobných nástrojov, ako máme my.

Teraz sa presunieme na juh od mongolských stepí a zavítame až do Číny. Tam je veľa hudobných nástrojov, ktoré môžeme zaradiť, ako husle “chučchin“, ale žiadne nie sú také známe, ako dvojstrunové husle erchu (alebo erhu) V Čínštine totiž slovo “Er” znamená “dva” a husle sú “chučchin (huqin)”.

 

Asi pred rokom som sa dozvedel zaujímavú správu. Aj berberské etnikum Tuarégovia používajú husle vo svojej tradičnej hudbe. Sú to jednostrunové husle imzad. Zaujímavé je na tom to, že na tomto hudobnom nástroji hrajú iba tuarégske ženy.

Opäť sa vrátime do Ázie, ale tentokrát navštívime Indiu. Tam je hudobný nástroj, ktorý sa nazýva Dilruba, alebo Esradž.

Podobné hudobné nástroje Esradžu môžeme nájsť v Európe, hoci už nejde o husle, hoci proces tvorby zvuku je aj tam rovnaký. Začneme v oblasti dnešného Uhorska, hoci tento hudobný nástroj nie je známy iba v Uhorsku. U nás ho poznáme pod názvom Ninera.

Voľakedy sa používal aj v kostoloch, ale neskôr ho upravili do takej podoby, aby sa dal prenášať. Poznáme ho aj pod anglickým názvom hurdy gurdy. Okrem tohto hudobného nástroja je dobre známym hudobným nástrojom aj švédska Nyckelharpa.

 

Vráťme sa ešte k husliam, ale tentokrát navštívime africký Madagaskar. Husle sa totiž v Malgaštine nazývajú “lokanga”. Pozor, lokanga je aj hudobný nástroj, ktorý sa na husle podobá, ale nie sú to tie štandardné európske husle, ktoré poznáme. Posúďte sami.

Pri Araboch sme začali, pri Araboch aj skončíme. Toto je hudobný nástroj Kamanče, ktorý je populárny od Turecka až po arabské krajiny. My si predstavíme jeho perzskú variantu.

Malý ostrov, veľká pieseň

Projekt Small island big song zahŕňa hudbu od Taiwanu až po Indonéziu, tichomorské ostrovy a Madagaskar. Určite vám to pripadá čudné. Prečo práve Taiwan a Madagaskar? Indonézia a Oceánia majú spoločný ostrov Papua-Nová Guinea. Málokto ale vie, že Malgaština, čo je úradným jazykom ostrova Madagaskar patrí do austronézskej jazykovej rodiny podobne, ako jazyky Indonézie, Polynézie a iných ostrovou Oceánie. Aj domorodci na Taiwane rozprávajú austronézskymi jazykmi. Je síce pravda, že v Austrálii domorodci používajú iné jazyky. Dokonca aj na Papue-Novej Guinei sa používajú iné jazyky, ktoré patria podobne, ako austrálske jazyky do rodiny Papuánskych jazykov. Napriek tomu aj Austrália kontinent sa nachádza v Oceánii a Papua-Nová Guinea sa okrem Ázii zaraďuje aj do Oceánii. Možno je to preto, preto že časť ostrova patrí Indonézii, ale časť ostrova nepatrí nikomu..

Keď som napríklad počúval čísla v Tahitčtine, Maorijčine, či Indonézštine všimol som si, že sú veľmi podobné. Na podobnosť medzi týmito jazykmi som narazil aj pri Malgaštine. Vedel som, že obyvatelia Madagaskaru prišli na tento ostrov z Bornea. Dvojica ľudí si dala za úlohu zozbierať všetko, čo súvisí s týmito kultúrami. Okrem vlastného CD, na ktorom je hudba rôznych národov sú zachytené aj zvuky krajiny, odkiaľ pochádza pieseň, ktorá znie. Takže keď znie pieseň z Veľkonočného ostrova, do toho je počuť zvukové prostredie, ktoré bolo nahraté zvlášť na Veľkonočnom ostrove. Pokiaľ budete počúvať pieseň z Madagaskaru, tak počítajte s tým, že budete počuť aj zvukové prostredie tohto ostrova. Hovorí sa, že všetky tieto kmene prišli z Taiwanu. Taiwanskí námorníci vyplávali dávno na more, osídlili rôzne ostrovy a z nich sa stali potomkovia všetkých národov Oceánie, Madagaskaru, Indonézie, Malajzie a Taiwanu. Viac si môžete prečítať o tomto hudobnom projekte v Angličtine na stránke Small island big song, či vypočuť si hudobné ukážky a pozrieť si nejaké videá z tých končín sveta.

Tento hudobný projekt sa dokonca ocitol aj v rebríčkoch World music. Keď som sa o tomto hudobnom projekte dozvedel vďaka istej relácii na rádiu FM, povedal som si: “Konečne.” Väčšinou sa v rebríčkoch etnickej hudby predstavujú umelci z krajín Afriky, Stredného východu, občas sa nájde niekto z Balkánu, či východnej Európy, no na krajiny, ako sú Tahiti, či Havaj sa akosi zabúda. Veď aj tam je úžasná hudba a okrem toho, odkiaľ pochádza ukulele? Áno, ukulele je pôvodom havajským národným nástrojom.

Tu je video ukážka tohto hudobného projektu.

Lýra a jej rodina

Tí, ktorí sa z vás zaujímajú o starogrécke báje a povesti si určite pamätajú na Apolóna, Herma, či Orfea, ktorí hrali na lýru. Ak ani netušíte, ako táto lýra znela, tu je jej ukážka.

Tento hudobný nástroj nie je známy iba v starovekom Grécku. Lýra, alebo jej podobné hudobné nástroje sú známe naprieč rôznymi krajinami na celom svete, dokonca aj v západnej Afrike u Griotov, čo sú v etniku Mandinka niečo také, ako v keltských krajinách Bardi. Nech nám teda keltskí Bardi ráčia zahrať, keď už ich spomíname.

V starovekom Grécku je známy ešte jeden hudobný nástroj známy, ako kithara. V Ríme sa tento hudobný nástroj nazýva cithara. Ako znie tento hudobný nástroj?

Ak vám pojmy kithara a cithara pripomínajú gitaru a citaru, to druhé je správne. Kithara s gitarou má totiž v modernej (nie v starej) Gréčtine naozaj spoločnú len tú gitaru. Na druhej strane je ale gitara úplne iný nástroj, ako citara (alebo citera, ako ju poznáme my. Tu je príklad citery (alebo zither) zo strednej Európy. Ak ste navštívili Rakúsko, alebo Bavorsko, alebo tam bývate, môžete pokojne navštíviť nejaký koncert ľudovej hudby, ak budete mať čas. Práve tam môžete nájsť zither.

Hovorí sa, že najstaršie hudobné nástroje tohto typu boli nachádzané na území Mezopotámie. Čo, ak to nebola celkom pravda? Veď aj v Číne majú podobný hudobný nástroj Gučeng, z tejto citary vznikli ďalšie hudobné nástroje, napríklad kajagüm v Kórey a v Japonsku je to hudobný nástroj koto.

Keď som už tu spomínal Mezopotámiu, trochu ostaneme aj na jej území, ale pozor, o mnoho storočí vpredu a nie len na jej území. Orientálna harfa qanun (alebo kanun) sa používa v tureckej, perzskej a arabskej tradičnej hudbe. Jej zvuk som si hneď zamiloval. Patrí medzi prvé hudobné nástroje orientu, o ktorých som sa dozvedel v Angličtine. V nasledujúcej ukážke hráč na qanun vám vysvetlí, ako sa dostal k tomuto hudobnému nástroju. V pozadí budete počuť samotný qanun.

Teraz sa vrátime do severských končín Európy a opäť zavítame do mytológie, tentokrát do fínskej Kalevaly. Tí, ktorí poznajú tento epos určite meno čarodejníka Väinämöinena. Bol to práve on, čo si vyhotovil prvé Kantele, na ktoré keď hral, všetkým jeho hra očarovala. Trochu to pripomína bájneho Orfea, ktorý svojim spevom okúzlil celý svet, dokonca aj nimfu Euridiku. Rozdiel je ale v tom, že Orfeus nie svojou lýrou, ale svojim spevom konal rôzne kúzla.

Kantele patrí do rodiny baltických psaltérii. Tu patria napríklad estónsky kannel, litovská kankles, lotišská kokles a ruské gusli.

Ale, čo je to psaltérium? Ako znie tento archaický hudobný nástroj?

Pri podobných hudobných nástrojoch v tvare bedne ešte ostaneme, no zavítame teraz do Afriky do Indického oceánu. Tam sa nachádza ostrov Madagaskar a na ňom sa používa citara, ktorá je známa pod menom marovany.

Možno vás to prekvapí, ale tento hudobný nástroj vznikol z rúrovitej citary, ktorá sa nazýva valiha.

Do kráľovstva Mórica Beňovského

Niektorí Slováci vedia, že Móric Beňovský bol známy cestovateľ a kráľ Madagaskaru. O tomto ostrove vieme veľmi málo a ak áno, tak je to skôr film s názvom Madagascar, čo je ale obyčajná fikcia. Móric Beňovský sa ale za Slováka nepokladal, no narodil sa na území našej krajiny a bojoval po boku Francúzov, ktorí ostrov kolonizovali.

Z toho, čo si môže naštudovať každý, kto sa zaujíma o geografiu vieme o Madagaskare toto: Madagaskar sa nachádza v Indickom oceáne pri juhovýchodnom pobreží Afriky. Hlavné mesto Madagaskaru je Antananarivo, úradné jazyky sú tu Malgaština (Malagasy) a Francúzština. Istý čas bola úradným jazykom aj Angličtina. Teraz sa už Angličtina vyučuje, ako svetový jazyk kvôli okolitým krajinám. Je to niečo podobné, ako v Ghane, kde oficiálny jazyk je Angličtina sa vyučuje kvôli susediacim štátom Francúzština. Ostrov leží v tropickom podnebí.

Čo vieme o Malgachoch? Malgaši nie sú afrického pôvodu. Teda, nie tí prví, ktorí tu priplávali z východu. Malgaština sa taktiež nezaraďuje do žiadnych z rodín afrických jazykov. Prví obyvatelia ostrova totiž priplávali z oblasti Kalimantanu (Bornea). Obyvatelia subsaharskej Afriky na tento ostrov prišli neskôr. Jediné, čo ich spája je práve Malgaština. Existuje množstvo kmeňov na ostrove, no nedá sa to porovnať s národmi ostatných krajín subsaharskej Afriky, kde každý kmeň má iný jazyk. V takom prípade potom kmene nerozprávajú rozličnými jazykmi, ale dialektami jedného jazyka, v tomto prípade je to Malgaština.

Keďže tento ostrov mali v rukách aj rôzni mocipáni, okrem austronézskych a afrických vplyvov tu pribudli aj nové vplyvy. S týmto súvisí aj hudba tohto ostrova. Môžeme tu nájsť ako austronézske, či africké vplyvy, tak aj francúzske, arabské, či európske a mnohé iné. Keď som počul malgašskú hudbu po prvý raz, pripomínalo mi to niečo africké, no zároveň som cítil aj niečo neafrické. Môže to byť aj kvôli etnickému zloženiu, ktoré spomínam vyššie. Veď, posúďte sami:

Čo sa týka populárnej hudby, je to niečo podobné, ako ich tradičná hudba hlavne v tom, že tam nájdeme okrem afrických aj austronézske prvky. Napriek tomu ešte stále je to Afrika. Tu je jeden z príkladov malgašskej scény populárnej hudby.