Husle a ich rozvetvená rodina na celom svete

V našej (európskej) klasickej hudbe ich počujeme skoro stále. Mená, ako Paganini, či Vivaldi nie sú mnohým neznáme. Boli to slávni skladatelia, ktorí komponovali kompozície pre husle, hoci je pravda, že aj geniálny W. A. Mozart hral na tomto úžasnom hudobnom nástroji, ktorý je súčasťou každého orchestra.

My sa pozrieme na husle trochu inak. Nemali by sme v prvom rade zabudnúť na to, aký hudobný nástroj inšpiroval Európanov, aby vytvorili prvé husle. Ktorý hudobný sláčikový nástroj sa v Európe ocitol, ako prvý? Je to Rebab a vďačíme Arabom za tento hudobný nástroj.

Od Rebabu bol už len krok ku byzantskej lyre, krétskej lyre, husliam a iným sláčikovým hudobným nástrojom. Medzi nimi boli aj srbské gusle. Pozor, gusle je hudobný nástroj podobný arabskému rebabu.

My sa ale dostaneme cez Európu na východ až na mongolské stepy. Tam sa nachádza hudobný nástroj Morin Chúr. Tieto husle sa nazývajú aj konské husle. Ak sa započúvate do zvuku týchto huslí, môžu vám skutočne pripomínať erdžanie, či cval koňa. Mimochodom slák huslí sa voľakedy vyrábal z vlasov konského chvosta. Okrem toho netreba zabúdať, že Mongoli a podobné stepné kmene nemali také moderné prostriedky na výrobu hudobných nástrojov, ako máme my.

Teraz sa presunieme na juh od mongolských stepí a zavítame až do Číny. Tam je veľa hudobných nástrojov, ktoré môžeme zaradiť, ako husle “chučchin“, ale žiadne nie sú také známe, ako dvojstrunové husle erchu (alebo erhu) V Čínštine totiž slovo “Er” znamená “dva” a husle sú “chučchin (huqin)”.

 

Asi pred rokom som sa dozvedel zaujímavú správu. Aj berberské etnikum Tuarégovia používajú husle vo svojej tradičnej hudbe. Sú to jednostrunové husle imzad. Zaujímavé je na tom to, že na tomto hudobnom nástroji hrajú iba tuarégske ženy.

Opäť sa vrátime do Ázie, ale tentokrát navštívime Indiu. Tam je hudobný nástroj, ktorý sa nazýva Dilruba, alebo Esradž.

Podobné hudobné nástroje Esradžu môžeme nájsť v Európe, hoci už nejde o husle, hoci proces tvorby zvuku je aj tam rovnaký. Začneme v oblasti dnešného Uhorska, hoci tento hudobný nástroj nie je známy iba v Uhorsku. U nás ho poznáme pod názvom Ninera.

Voľakedy sa používal aj v kostoloch, ale neskôr ho upravili do takej podoby, aby sa dal prenášať. Poznáme ho aj pod anglickým názvom hurdy gurdy. Okrem tohto hudobného nástroja je dobre známym hudobným nástrojom aj švédska Nyckelharpa.

 

Vráťme sa ešte k husliam, ale tentokrát navštívime africký Madagaskar. Husle sa totiž v Malgaštine nazývajú “lokanga”. Pozor, lokanga je aj hudobný nástroj, ktorý sa na husle podobá, ale nie sú to tie štandardné európske husle, ktoré poznáme. Posúďte sami.

Pri Araboch sme začali, pri Araboch aj skončíme. Toto je hudobný nástroj Kamanče, ktorý je populárny od Turecka až po arabské krajiny. My si predstavíme jeho perzskú variantu.

Amr Diab, kráľ stredomorskej hudby z Egypta

Amr Abd Elbasit Abdelaziz Diab, známy aj ako Amr Diab, alebo tiež známy, ako El Hadaba sa narodil 11. októbra 1961 v Al šarkii v umeleckej rodine. Jeho otec, Abdul Basit pracoval pre spoločnosť Suezského prieplavu, ako predseda námornej výstavby a stavby lodí. Amr Diab už v šiestich rokoch ohúril Egypťanov, keď zaspieval egyptskú himnu. Za to odmenený gitarou, ktorú aj dnes môžete počuť v jeho skladbách. Možno práve preto ho niektorí nazývajú, ako otca stredomorskej hudby. Veď Amr Diab takto vo svojej hudbe spája zvuky španielskej gitary s arabskou hudbou, čiže spája takto stredomorie v hudbe, alebo aspoň jeho časť. Amr Diab vo svojej hudbe nespája Egypt so Španielskom vďaka svojej gitare, ale napríklad aj vďaka hosťujúcim interpretom spojil brehy Egypta s brehmi Grécka, ako napríklad v tejto skladbe.

Toto bola jedna z prvých piesní, ktorú som od Amr Diaba počul, no vtedy som jeho hudobnú reč ešte tak dobre nepoznal. Tohto úžasného speváka som objavil vďaka môjmu otcovi, ktorý mi kúpil z Egypta jeho album Aktar wahed, ktorého názov v preklade znamená “najviac”. Práve tu je možné počuť španielsku gitaru a je to jedna z piesní, ktoré sa mi najviac páčia od Amr Diaba.

Tento album bol jeden z prvých zvukových nosičov, ktoré ma priviedli na cestu k arabskej (hlavne egyptskej) hudbe. Niektoré z jeho piesní som dokonca spieval aj Egypťanom, keď som bol na dovolenke v ich krajine. Žasli nad tým, ale možno to bolo preto, preto že nepočuli ešte cudzincov spievať arabské piesne bez prízvuku. Mimochodom, niektorí DJovia začali aj Amr Diaba mixovať do iných piesní. Toto je remix jednej piesni z už spomínaného albumu. To je dôkaz toho, ako hudba spája.

Je ešte veľa piesní od neho, ktoré sa mi páčia od Amr Diaba. Prejdem radšej k tomu, čo sa mi nie len na ňom nepáči a na egyptskej hudbe, ktorá je populárna v Egypte teraz. Pozor, môže to byť spôsobené aj tým, že už arabskú hudbu nepočúvam tak, ako pred osemnástimi rokmi. Neplatí to iba pre arabskú hudbu, ale aj pre hudbu niektorých ďalších krajín, či rôzne skupiny, ktoré postupne začínajú upadať na duši. Chcem tým naznačiť, že duša interpreta sa začína vymieňať za modernú techniku, s ktorou si takpovediac nevedia poradiť aj umelci, ktorí voľakedy boli populárni. Nie, že by s ňou nevedeli narábať, ale tá technika ich začína ovládať. Alebo ide skôr o producentov? Keď som totiž počul novinky od Amr Diaba, už sa mi vôbec nepáčili tak, ako skladby, ktoré som počúval, ako dieťa. Ako ale spomínam vyššie, môže to byť spôsobené tým, že to staré, čo som počúval počas detstva a mladosti je oveľa krajšie, než to, čo je tu a teraz. Neplatí to iba pre mňa.

Preto sa s Amr Diabom radšej rozlúčim po starom, nie po novom, aj keď by som sa mal rozlúčiť s týmto velikánom arabskej populárnej hudby v prítomnosti, nie v minulosti.

Lutna a jej príbuzní

Jedine tí, ktorí sa zaujímajú o históriu, prípadne o mytológiu narazili na slovo lutna. Čo ale toto slovo znamená? Kde má tento hudobný nástroj svojich príbuzných?

Hovorí sa, že najstaršie lutny k nám prišli z územia Mezopotámie. O tom, či to je pravda aj v krajinách, ktoré sú vzdialené od Mezopotámie môžeme trochu pochybovať.

Keďže tu automaticky spomíname na Stredný východ, nech sa páči, tu je ukážka strunového nástroja, ktorý sa nazýva Ud, alebo Oud. Mimochodom, Oud je považovaná za arabský národný hudobný nástroj.

Hovorí sa, že slovo gitara má arabský pôvod. Predpokladá sa totiž a podľa mňa správne, že lutnu do Európy mohli priniesť aj Arabi. Každý z nás ale vie, že slovo gitarašpanielské korene v slove guitarra. Toto slovo pochádza z arabského slova qitara, ale slovo qitara, ktoré sa používalo v andalúzskej Arabčine znamenalo aj citharu, či kitharu. Pozor, kithara je iný strunový hudobný nástroj, pozrite si tento článok. Napriek tomu nie je to nič čudné. Prečo sa gitara zvykne používať hlavne vo Flamencu? Flamenco, ako ste sa možno dopočuli vzniklo práve na území Andalúzii a dodnes v tomto španielskom kraji nájdete pamiatky, za ktoré patrí vďaka práve Arabom. Okrem toho stačí preplávať cez Gibraltár a ste v Maroku.

Teraz zamierime ďalej od arabského a perzského sveta smerom na východ do bájnej Indie. Tam je tradičným národným hudobným nástrojom vína. Práve z tohto hudobného nástroja, na ktorý hral známy hudobník a rozprávač Nárada. Existovali rôzne typy vín, no za vlády Mughalov, čo boli perzskí panovníci na území Indie sa jeden druh víny začal nazývať sitar, čo pochádza z perzského slová setar a to znamená tri struny. Paradoxom je, že dnešná sitar nemá len tri struny. Vína je teda ďalšou takpovediac dcérou lutny.

A čo zamieriť ešte na východ od Indie do Číny? Tam vznikla pipa, alebo ak chcete, čínska lutna. Dodnes sa nevie, ako tento hudobný nástroj vznikol. Existuje množstvo mýtov a legiend o tomto hudobnom nástroji. V detstve som počul legendu, podľa ktorej vytvoril túto lutnu slepý rozprávkár Šuo-šu-ťi, keď sa pokúšal na nejakom nástroji imitovať vtáčí spev:

Ráno a pred spaním vtáci spievali chlapcovi piesne. Pri žlninej piesni vstával, pri slávikovej usínal. A boli to piesne také krásne, že ich chlapček počúval, počúval, a neraz sa aj on pokúšal spievať.
No nech sa už akokoľvek usiloval, jeho hlas nikdy nezaznel tak čisto, ako znela v horúcom popoludní škovránkova pieseň. Keby chlapček žil v kniežacom dome, istotne by sa mu vkradla do srdca závisť. Ale on rástol v lese a závidieť nevedel. Namiesto toho začal rozmýšľať, nenadarmo sa narodil človekom. Nuž ľudská hlava vymyslela a ľudské’ ruky spravili.
Chlapec poprosil svojich priateľov, aby mu pomohli. Diviak mu doniesol mocný bambus a žlna mu dala niekoľko vlasov z konského chvosta, ktoré si už dávno zaobstarala na výstelku hniezda, lebo sa jej mladé mali už-už vyliahnuť.
Chlapec sa dal do roboty. Zohol bambus, pripevnil naň konské vlasy a potom ich dlho naťahoval a zase popúšťal, kým mu nezazvučali pod prstami. „Pi”, povedala tenkým hlasom najtenšia struna; „ba”, ozvala sa najhrubšia; „.. . „ pi-ba .. . pi-ba”. A tak dal chlapec tomu nástroju meno „piba”. V Číne sa tak nazýva dosial, ale v iných krajinách ho volajú lutnou.
Keď chlapec prvý raz zahral na lutne, tiger, čo driemal neďaleko, zdvihol svoju veľkú hlavu a povedal:
„Tvoja hra sa neponáša na vtáčí spev, ale páči sa mi ešte väčšmi.”

Tu je odkaz na zdroj, pokiaľ si chcete túto rozprávku prečítať. Upozornenie: V niektorých prepisoch Čínštiny sa môže skutočne používať termín piba na označenie čínskej lutny. Nezabúdajte, že klasická Čínština bola úplne iná, ako Čínština, ktorá sa používa v Číne a na územiach, ktoré si Čína nárokuje. Je teda možné, že v názve tohto hudobného nástroja nikto nepochybil rovnako, ako o jeho zvuku nie sú žiadne pochyby. Tu je autentická čínska pipa:

Čínska kultúra, ako viete z mojich článkov ovplyvnila aj vietnamskú, japonskú, či kórejskú kultúru. Bohužiaľ v Kórey sa tento hudobný nástroj nepoužíva. Čínska pipa, vietnamská dantýba a japonská biwa sa ešte stále používajú. Pri japonskej biwe je pozoruhodné, že na ňu dokonca hrávali práve nevidiaci hráči.

Existujú rôzne varianty lutny, nie len v Číne, Japonsku, Indii a arabskom svete. V Japonsku napríklad nájdete Šamisen, ktorého predok je úplne iná čínska lutna sansian.

Teraz sa vrátime do Európy a to do krajiny, ktorá je považovaná za kolísku európskej civilizácie, do Grécka. Tam sa používa hudobný nástroj buzuki namiesto lýry.

Ale, kto je otec buzuki? Ak si myslíte, že to je Grék, mýlite sa poriadne. Je to turecká bağlama, ktorú do Grécka priniesli utečenci z Turecka.

Lýra a jej rodina

Tí, ktorí sa z vás zaujímajú o starogrécke báje a povesti si určite pamätajú na Apolóna, Herma, či Orfea, ktorí hrali na lýru. Ak ani netušíte, ako táto lýra znela, tu je jej ukážka.

Tento hudobný nástroj nie je známy iba v starovekom Grécku. Lýra, alebo jej podobné hudobné nástroje sú známe naprieč rôznymi krajinami na celom svete, dokonca aj v západnej Afrike u Griotov, čo sú v etniku Mandinka niečo také, ako v keltských krajinách Bardi. Nech nám teda keltskí Bardi ráčia zahrať, keď už ich spomíname.

V starovekom Grécku je známy ešte jeden hudobný nástroj známy, ako kithara. V Ríme sa tento hudobný nástroj nazýva cithara. Ako znie tento hudobný nástroj?

Ak vám pojmy kithara a cithara pripomínajú gitaru a citaru, to druhé je správne. Kithara s gitarou má totiž v modernej (nie v starej) Gréčtine naozaj spoločnú len tú gitaru. Na druhej strane je ale gitara úplne iný nástroj, ako citara (alebo citera, ako ju poznáme my. Tu je príklad citery (alebo zither) zo strednej Európy. Ak ste navštívili Rakúsko, alebo Bavorsko, alebo tam bývate, môžete pokojne navštíviť nejaký koncert ľudovej hudby, ak budete mať čas. Práve tam môžete nájsť zither.

Hovorí sa, že najstaršie hudobné nástroje tohto typu boli nachádzané na území Mezopotámie. Čo, ak to nebola celkom pravda? Veď aj v Číne majú podobný hudobný nástroj Gučeng, z tejto citary vznikli ďalšie hudobné nástroje, napríklad kajagüm v Kórey a v Japonsku je to hudobný nástroj koto.

Keď som už tu spomínal Mezopotámiu, trochu ostaneme aj na jej území, ale pozor, o mnoho storočí vpredu a nie len na jej území. Orientálna harfa qanun (alebo kanun) sa používa v tureckej, perzskej a arabskej tradičnej hudbe. Jej zvuk som si hneď zamiloval. Patrí medzi prvé hudobné nástroje orientu, o ktorých som sa dozvedel v Angličtine. V nasledujúcej ukážke hráč na qanun vám vysvetlí, ako sa dostal k tomuto hudobnému nástroju. V pozadí budete počuť samotný qanun.

Teraz sa vrátime do severských končín Európy a opäť zavítame do mytológie, tentokrát do fínskej Kalevaly. Tí, ktorí poznajú tento epos určite meno čarodejníka Väinämöinena. Bol to práve on, čo si vyhotovil prvé Kantele, na ktoré keď hral, všetkým jeho hra očarovala. Trochu to pripomína bájneho Orfea, ktorý svojim spevom okúzlil celý svet, dokonca aj nimfu Euridiku. Rozdiel je ale v tom, že Orfeus nie svojou lýrou, ale svojim spevom konal rôzne kúzla.

Kantele patrí do rodiny baltických psaltérii. Tu patria napríklad estónsky kannel, litovská kankles, lotišská kokles a ruské gusli.

Ale, čo je to psaltérium? Ako znie tento archaický hudobný nástroj?

Pri podobných hudobných nástrojoch v tvare bedne ešte ostaneme, no zavítame teraz do Afriky do Indického oceánu. Tam sa nachádza ostrov Madagaskar a na ňom sa používa citara, ktorá je známa pod menom marovany.

Možno vás to prekvapí, ale tento hudobný nástroj vznikol z rúrovitej citary, ktorá sa nazýva valiha.

Pohárový bubon

Aj takto môžeme nájsť bubon Darbuka. Podobá sa na západoafrické Djembe, no nie je na rozdiel od neho vyrábaná z dreva. Zatiaľ, čo sa Djembe ladí lanom, Darbuka sa ladí ladiacimi šrúbami. Blana djembe je vyrobená z kozej kože, no blana darbuky je vyrobená zo syntetického materiálu. Jedno majú tieto pohárové bubny spoločné, hráte na ne rukami.

Keď som po prvý krát hral na pravej darbuke, mal som veľkú radosť. To nebolo djembe, ktoré malo teplý zvuk a pripomínalo mi Afriku. V tom období som mal rád aj africkú hudbu, no prevládala hlavne arabská a turecká hudba. Darbuku môžete nájsť pod názvami, ako doumbek, či v arabskom svete tabla. Pamätám si na príhodu, ktorú som zažil, keď mi niekto s Egypta kúpil tablu, no ja som čakal inú tablu. Indická tabla je niečo úplne iné, než tabla, ako v Egypte nazývajú Darbuku. Až neskôr som sa dozvedel, že v Arabčine slovo “tabla” označuje práve darbuku. Stretol som sa aj s názvom toberleki (v Gréčtine).

Tento hudobný nástroj sa používa od Balkánu cez Turecko až po krajiny arabského sveta. Pozor, v Iráne existuje ešte tombak, no to už nie je darbuka, ktorú si môžete aj vy vypočuť, no patrí do tej istej skupiny, ako darbuka a djembe. Pre zaujímavosť, darbuky sa dajú kúpiť aj v našich obchodoch.

Tu nasleduje sólo hry na darbuke, príjemné počúvanie.

Hudba egyptských Kresťanov

Možno o tom viete, možno nie, ale v Egypte pred arabskou inváziou boli aj Kresťania. Hovorilo sa im Kopti. Túto formu Kresťanstva založil v Egypte svätý Marek. Dnes títo Kresťania v Egypte zažívajú peklo, hlavne od islamských fanatikov a radikálov. Zaujímavé je na tom to, že používajú jazyk, ktorý vychádza zo starovekej Egyptčiny, hoci ich písmo vychádza z gréckeho písma.

Plavba po Níle na núbijských člnoch

Dnes sa vyberieme po rieke Níl si prezrieť trochu starú Núbiu. Síce dnes je to len národný región, no voľakedy to bolo samostatné kráľovstvo.

Núbijci obývajú územie Egypta a Sudánu, ale väčšina tohto národa sa nachádza práve v druhej spomínanej krajine. Ich jazyky sa zaraďujú do Nilo-saharskej jazykovej rodiny. Niektorí Núbijci praktikujú Súfijský Islam, čo je akási forma mystického Islamu, ktorý aj dnes čelí rôznym útokom. Rád by som tu upozornil, že to nie sú Arabi, ale ako som už spomínal, odlišné etnikum. Keďže žijú v spomínaných krajinách, arabsky sa musia naučiť, no na svoju kultúru nezabúdajú.

Keďže väčšina Núbijcov sa nachádza na území dnešného Sudánu, začneme najprv tam.

Teraz zamierime na sever do Egypta, kde tiež žije núbijská komunita, hlavne v hornom Egypte.

Zvuk flauty Ney chytá za srdce

Ney je flauta, ktorá sa používa na Strednom východe a v Severnej Afrike. Taktiež sa jej hovorí aj naj, hoci slovo “Nai” v rumunčine označuje niečo úplne iné, panovu flautu. Tá orientálna ney sa v Rumunčine povie “caval”, hoci Kaval je úplne iný hudobný nástroj, než Ney, hoci Turecko majú tieto dva hudobné nástroje spoločné.

Ney je dokonca najstaršia flauta na celom Strednom východe, hoci flauty sú skutočne staré hudobné nástroje. Na tejto flaute sa dá obyčajne zahrať tdiatonická stupnica, no vďaka rôznym technikám je možné na nej zahrať aj štvrťtóny, ktoré sú charakteristické pre perzskú, arabskú, či tureckú hudbu. Túto flautu môžete počuť ako melodický nástroj v doprovode iných nástrojov, tak aj ako sólový hudobný nástroj. Jeden môj známy mi povedal, že jej zvuk okamžite chytí človeka za srdce. Možno aj preto je tak dobre známa s bubnom Daf v hudbe kružiacich Dervišov.

Tu je ukážka tejto flauty. Sami posúdite, či jej zvuk dokáže človeka chytiť za srdce.

Ako sa to v Egypte začalo?

Možno, že jeden z mojich obľúbených spevákov bol z Alžírska, no Egypt doslova začal moju cestu arabskou hudbou tak, že asi päť rokov trvalo, než som túto cestu opustil. Jeden z prvých interpretov bol Amr Diab. Neskôr som spoznal aj iných interpretov, ako boli Mohamed Mounir, Hakim, či Tamer Hosny a mnohých iných.

Hoci toto nie je práve skladba, ktorou ma Amr Diab priviedol na cestu arabskou hudbou, napriek tomu som vám poskytol ukážku aspoň z jeho inej skladby.