Spojenie Berberského (Tuaregského) a Etiópskeho

Alhousseini Anivolla z Nigeru a Girum Mezmur z Etiópie sa spojili, aby vytvorili na jednej strane niečo odlišné, ale predsa len z časti spoločné.

Ako sa píše na stránke World music central, tento album obsahuje skladby v pentatonických stupniciach, opakujúce sa grúvy, hypnotické džemovanie a zvuky gitary. Kombinácia púštneho Bluesu z Nigeru a džezových plyvov z Etiópie vytvára unikátnu syntézu dvoch kultúr.

Keď som si vypočul hudbu na tomto albume, bol som prekvapený. Dve rozdielne kultúry sa výborne spojili, aby vytvorili niečo na báze niečoho, čo ich spojuje a nie len tieto kultúry. Veď v Džeze a Blueze sa tiež stretneme s rovnakým typom pentatoniky, ako aj pri tejto hudbe.

O tom, že informácie o tejto skladbe neklamali sa môžete presvedčiť aj sami v krátkej video prezentácii.

Pokiaľ vás tento album očaroval na toľko, že si ho chcete vypočuť celý, môžete tak urobiť na rôznych stránkach na počúvanie hudby on-line.

Djembe versus kora: Porovnávanie hudobných nástrojov z rovnakej oblasti

O tom, čo je djembe a čo je kora si môžete prečítať články na tomto blogu. Napriek tomu som sa rozhodol, že porovnám tieto hudobné nástroje už preto, preto že sú z rovnakej oblasti sveta, zo západnej Afriky. Tak, poďme na to:

1. Druh hudobného nástroja

Djembe patrí medzi blanozvučné hudobné nástroje, je to teda perkusívny nástroj. Kora patrí medzi strunové hudobné nástroje, no napriek tomu je ju ťažké zaradiť medzi harfovité, či lutnovité strunové nástroje.

2. Hudobná zložka

Hudba sa skladá zo zložiek, ako sú rytmus, melódia, farba zvuku, tempo ATĎ. Keďže djembe patrí medzi perkusie bez určenia výšky tónu podobne, ako všetky membranofóny, pre tento hudobný nástroj je charakteristická iba rytmická zložka. Naproti djembe stojí kora a ako spomínam vyššie, patrí medzi strunové hudobné nástroje. Je na nej možné hrať ako aj rýchle rytmické skladby, tak aj pomalé meditatívne skladby. Preto jej hlavnou zložkou je melódia.

3. Podľa triedy obyvateľstva

V regióne, kde sa vyskytujú djembe a kora boli ľudia rozdeľovaní na rôzne spoločenské triedy (kasty). Platí to aj v tomto prípade. Djembe používali ľudia z remeselníckej kasty, čiže hráči na djembe sa nezaraďovali medzi hudobníkov, ale medzi ľudí, ako boli napríklad kováči, či rezbári. Hráči na koru napriek tomu hráči na koru zastávali oveľa vyššie postavenie. Boli to takzvaní Grioti, západoafrickí Bardi.

4. Podľa dostupnosti na trhu

Konečne tu nastupuje časť, ktorú by niektorí ľudia čakali medzi prvými, ale hudba má v skutočnosti úplne inú cenu, než je predávaný tovar. Niekedy si stačí zobrať do úvahy vyššie spomínané porovnávacie faktory, alebo zložitosť hry na tieto hudobné nástroje a výsledok je jasný. Djembe je oveľa populárnejšie na trhu a lacnejšie, než kora. Okrem toho kora je oveľa zložitejšia na hru a hudobné krúžky, kde sa vyskytujú najmä pohárové bubny, ako napríklad djembe sú oveľa populárnejšie, než kurzy hry na koru. Okrem toho nepoznám žiadny kurz hry na koru ani na Slovensku, ani v Českej republike. Možno nejaké kurzy existujú v Rakúsku, Nemecku, či vo Francúzsku, Anglicku, alebo USA.

Potulní speváci z celého sveta

Občas som na tomto blogu písal aj o rôznych potulných spevákoch. Veď aj u nás sa vyskytovali igrici. Okrem nich existujú aj trubadúri, bardi, guslari a mnohí iní. Teraz si tu predstavíme rôzne umenia potulných spevákov. Veď umenie sa dá pestovať aj na ulici a pred tým na kráľovských dvoroch, či medzi prostým ľudom.

Pre tých, ktorí sa venovali dejinám hudby slovo Trubadúr nie je neznáme. Sú to potulní skladatelia, básnici a reprezentanti dvorného svetského umenia. Často ich doprevádzali hráči na hudobné nástroje “minstreli, igrici”. Vyskytovali sa najmä na území Provensálska a teda aj ich texty boli v tomto jazyku.

Asi takto sa začala reprezentovať pouličné muzicírovanie. Niekedy nastáva ale situácia, kedy oveľa lepšie je kráčať iba jeden s hudobným nástrojom a spievať. Takýmto príkladom môžu byť Nineráši. Ninera je hudobný nástroj, ktorý je známy aj, ako Hurdy-gurdy. Tento hudobný nástroj sa s kostolov dostal aj medzi obyčajný ľud.

Naša ďalšia zastávka bude na Ukrajine. Tam sa zrodilo umenie Kobzárov. Sú to potulní speváci, ktorí hrali na kobze, či bandure. Treba dodať, že sovietsky režim voči nim vystupoval veľmi kruto. Po páde Sovietskeho zväzu sa toto staré minstrelské umenie opäť na Ukrajine obnovilo.

Teraz sa presunieme trochu na juh na balkánsky polostrov. Na území Srbska, Albánska, občas aj Chorvátska, či Bulharska sa vyskytujú speváci ľudovej epiky hrajúci na hudobný nástroj gusle. Práve preto sa nazývajú aj guslari.

Keď sme už na Balkáne, nemôžeme zabudnúť ani na Turecko. Tam bolo voľakedy populárne umenie potulných sufistických básnikov a hráčov na hudobný nástroj saz, Aşıkov. Ich hudba mohla znieť asi takto:

Čo tak zamieriť do našej africkej pravlasti? Aj keď sa neocitneme v regióne, odkiaľ naši predkovia emigrovali do rôznych končín sveta, ale ocitneme sa na západe Afriky. Práve tam sa nachádzajú Grioti známi aj, ako Dželi, či Gevel. Sú to africkí Bardi, ktorí nie sú len vynikajúci speváci, ale aj hráči na rôzne hudobné nástroje. Medzi najznámejšie hudobné nástroje patrí africký strunový nástroj Kora.

Konečne naše kroky zamieria blízko oblasti Afriky, odkiaľ začal migrovať človek do všetkých kútov sveta. Sme v Etiópii, kde je populárny štýl potulných spevákov Azmariov. Slovo “Azmari” znamená v Amharčine “ten, kto chváli”. Doprevádzajú sa buď na jednostrunové husle masenko,

alebo na lýru krar.

Baul je hudobný žáner, ktorý je spojením sufických a hinduistických tradícii v Bengálsku, teda v indickom západnom Bengálsku a štáte Bangladéš. Kombináciou toho je úžasný mystický hudobný žáner.

 

Gajdy na celom svete

Gajdy sa v Češtine nazývajú Dudy, v Angličtine Bagpipe, ale existuje množstvo gájd a mien pre tento hudobný nástroj.

Vo svete sú veľmi dobre známe škótske gajdy.

Aj v Írsku existujú gajdy. Tie sa ale nazývajú uilleann pipes.

Teraz zavítame na Balkán. V Rodopských horách na juhu Bulharska sa v tunajšom folklóre používa kaba gajda.

Teraz sa ale z Bulharska dostaneme cez Čierne more do Turecka, potom na sever, kde žije etnikum Lazov. Toto etnikum vo svojej hudbe používa gajdy Tulum.

Teraz zavítame do Tuniska. Tam sa používa hudobný nástroj Mezwed (mezoued). Mimochodom gajdy, ako hudobný nástroj bol už populárny v starovekom Grécku, ale o jeho rozšírenie sa pričinili najmä Arabi. Európania si potom gajdy modifikovali, ale nie len Európania, ako sami zistíte.

Ako som už spomínal, existuje množstvo gájd. Málokto ale vie o takzvaných elektronických gajdách. Na ne vám zahrá človek z Astúrie z umeleckým menom Hevia.

Na záver ukážka slovenskej gajdošskej tradície z Horehronia.

Čo je nové v Afrike?

Ako dieťa som sa zaujímal o africkú hudbu. Vtedy som sa dostal do kontaktu z hudbou Deep forest, kde boli použité vzorky africkej hudby v ich skladbách. Neskôr som si začal kupovať CD s africkou hudbou, či počúvať programy venujúce sa etnickej hudbe. Tam som narazil aj na africkú hudbu a zistil som, že hoci v rôznych afrických krajinách sú úradné jazyky, ako Angličtina, Portugalčina, či Francúzština, mnohí speváci spievajú v jazykoch etník, z ktorých pochádzajú. Napríklad youssou n’dour síce pochádza zo Senegalu, kde je úradným jazykom Francúzština, hoci spieva po Francúzsky aj po Anglicky, ale veľmi často spieva vo Wolofčine, jednom z domorodých jazykov tejto krajiny. Potom som sa dozvedel, že nakoľko je množstvo etnických skupín v rozličných krajinách subsaharskej Afriky zistil som, že európske jazyky a Swahilčina sa stali jazykmi, ktoré používajú rôzne etniká, aby sa medzi sebou dohovorili mimo ďalších minoritných jazykov rôznych etník. Napríklad v Nigérii sú najmä tri základné etniká (Hausa, Igbo a Yoruba). Popri nich sú v tejto krajine ďalšie menšie etnické skupiny. Možno aj kvôli tomu je úradným jazykom Angličtina v tejto krajine, ibaže obyvatelia Nigérie používajú niečo, ako anglický Pidžin, či Kreol. Je to ich vlastná Angličtina, ktorú používajú na dorozumievanie sa.

O tom, ako znie africká hudba som mal vytvorenú predstavu len na základe relácii o World music. Ako dosť často spomínam na tomto blogu, World music nie je úplne všetko. Alebo ešte inak, ku nám sa dostanú len určité veci z Afriky. Nehovorím, že tieto veci nie sú kvalitné. Majú svoju kultúrnu hodnotu.

Chcete ale vedieť, čo teraz letí v Afrike, najmä v anglicky hovoriacich krajinách tohto čierneho kontinentu? Ak vám to pripomína niečo z Jamajky, tak je celkom jasné, že potomkovia bývalých čiernych otrokov sa asi takto chcú spojiť s ich príbuznými, ktorých odvliekli za oceán. Zaujímavé je na tom to, že aj ľudia z krajín, odkiaľ sa nevyvážal ľudský tovar za Atlantický oceán sa tiež chcú hudbou spojiť s potomkami Afričanov na Jamajke, či na Trinidade a iných afro komunitách za oceánom. Opäť sa potvrdilo, že hudba spája ľudí.

Husle a ich rozvetvená rodina na celom svete

V našej (európskej) klasickej hudbe ich počujeme skoro stále. Mená, ako Paganini, či Vivaldi nie sú mnohým neznáme. Boli to slávni skladatelia, ktorí komponovali kompozície pre husle, hoci je pravda, že aj geniálny W. A. Mozart hral na tomto úžasnom hudobnom nástroji, ktorý je súčasťou každého orchestra.

My sa pozrieme na husle trochu inak. Nemali by sme v prvom rade zabudnúť na to, aký hudobný nástroj inšpiroval Európanov, aby vytvorili prvé husle. Ktorý hudobný sláčikový nástroj sa v Európe ocitol, ako prvý? Je to Rebab a vďačíme Arabom za tento hudobný nástroj.

Od Rebabu bol už len krok ku byzantskej lyre, krétskej lyre, husliam a iným sláčikovým hudobným nástrojom. Medzi nimi boli aj srbské gusle. Pozor, gusle je hudobný nástroj podobný arabskému rebabu.

My sa ale dostaneme cez Európu na východ až na mongolské stepy. Tam sa nachádza hudobný nástroj Morin Chúr. Tieto husle sa nazývajú aj konské husle. Ak sa započúvate do zvuku týchto huslí, môžu vám skutočne pripomínať erdžanie, či cval koňa. Mimochodom slák huslí sa voľakedy vyrábal z vlasov konského chvosta. Okrem toho netreba zabúdať, že Mongoli a podobné stepné kmene nemali také moderné prostriedky na výrobu hudobných nástrojov, ako máme my.

Teraz sa presunieme na juh od mongolských stepí a zavítame až do Číny. Tam je veľa hudobných nástrojov, ktoré môžeme zaradiť, ako husle “chučchin“, ale žiadne nie sú také známe, ako dvojstrunové husle erchu (alebo erhu) V Čínštine totiž slovo “Er” znamená “dva” a husle sú “chučchin (huqin)”.

 

Asi pred rokom som sa dozvedel zaujímavú správu. Aj berberské etnikum Tuarégovia používajú husle vo svojej tradičnej hudbe. Sú to jednostrunové husle imzad. Zaujímavé je na tom to, že na tomto hudobnom nástroji hrajú iba tuarégske ženy.

Opäť sa vrátime do Ázie, ale tentokrát navštívime Indiu. Tam je hudobný nástroj, ktorý sa nazýva Dilruba, alebo Esradž.

Podobné hudobné nástroje Esradžu môžeme nájsť v Európe, hoci už nejde o husle, hoci proces tvorby zvuku je aj tam rovnaký. Začneme v oblasti dnešného Uhorska, hoci tento hudobný nástroj nie je známy iba v Uhorsku. U nás ho poznáme pod názvom Ninera.

Voľakedy sa používal aj v kostoloch, ale neskôr ho upravili do takej podoby, aby sa dal prenášať. Poznáme ho aj pod anglickým názvom hurdy gurdy. Okrem tohto hudobného nástroja je dobre známym hudobným nástrojom aj švédska Nyckelharpa.

 

Vráťme sa ešte k husliam, ale tentokrát navštívime africký Madagaskar. Husle sa totiž v Malgaštine nazývajú “lokanga”. Pozor, lokanga je aj hudobný nástroj, ktorý sa na husle podobá, ale nie sú to tie štandardné európske husle, ktoré poznáme. Posúďte sami.

Pri Araboch sme začali, pri Araboch aj skončíme. Toto je hudobný nástroj Kamanče, ktorý je populárny od Turecka až po arabské krajiny. My si predstavíme jeho perzskú variantu.

Malý ostrov, veľká pieseň

Projekt Small island big song zahŕňa hudbu od Taiwanu až po Indonéziu, tichomorské ostrovy a Madagaskar. Určite vám to pripadá čudné. Prečo práve Taiwan a Madagaskar? Indonézia a Oceánia majú spoločný ostrov Papua-Nová Guinea. Málokto ale vie, že Malgaština, čo je úradným jazykom ostrova Madagaskar patrí do austronézskej jazykovej rodiny podobne, ako jazyky Indonézie, Polynézie a iných ostrovou Oceánie. Aj domorodci na Taiwane rozprávajú austronézskymi jazykmi. Je síce pravda, že v Austrálii domorodci používajú iné jazyky. Dokonca aj na Papue-Novej Guinei sa používajú iné jazyky, ktoré patria podobne, ako austrálske jazyky do rodiny Papuánskych jazykov. Napriek tomu aj Austrália kontinent sa nachádza v Oceánii a Papua-Nová Guinea sa okrem Ázii zaraďuje aj do Oceánii. Možno je to preto, preto že časť ostrova patrí Indonézii, ale časť ostrova nepatrí nikomu..

Keď som napríklad počúval čísla v Tahitčtine, Maorijčine, či Indonézštine všimol som si, že sú veľmi podobné. Na podobnosť medzi týmito jazykmi som narazil aj pri Malgaštine. Vedel som, že obyvatelia Madagaskaru prišli na tento ostrov z Bornea. Dvojica ľudí si dala za úlohu zozbierať všetko, čo súvisí s týmito kultúrami. Okrem vlastného CD, na ktorom je hudba rôznych národov sú zachytené aj zvuky krajiny, odkiaľ pochádza pieseň, ktorá znie. Takže keď znie pieseň z Veľkonočného ostrova, do toho je počuť zvukové prostredie, ktoré bolo nahraté zvlášť na Veľkonočnom ostrove. Pokiaľ budete počúvať pieseň z Madagaskaru, tak počítajte s tým, že budete počuť aj zvukové prostredie tohto ostrova. Hovorí sa, že všetky tieto kmene prišli z Taiwanu. Taiwanskí námorníci vyplávali dávno na more, osídlili rôzne ostrovy a z nich sa stali potomkovia všetkých národov Oceánie, Madagaskaru, Indonézie, Malajzie a Taiwanu. Viac si môžete prečítať o tomto hudobnom projekte v Angličtine na stránke Small island big song, či vypočuť si hudobné ukážky a pozrieť si nejaké videá z tých končín sveta.

Tento hudobný projekt sa dokonca ocitol aj v rebríčkoch World music. Keď som sa o tomto hudobnom projekte dozvedel vďaka istej relácii na rádiu FM, povedal som si: “Konečne.” Väčšinou sa v rebríčkoch etnickej hudby predstavujú umelci z krajín Afriky, Stredného východu, občas sa nájde niekto z Balkánu, či východnej Európy, no na krajiny, ako sú Tahiti, či Havaj sa akosi zabúda. Veď aj tam je úžasná hudba a okrem toho, odkiaľ pochádza ukulele? Áno, ukulele je pôvodom havajským národným nástrojom.

Tu je video ukážka tohto hudobného projektu.

Cheb Mami, princ štýlu Rai

Cheb Mami (vlastným menom Mohamed Chelifati) sa narodil 11. Júla 1966 v meste Saida v Alžírsku. Je považovaný za princa štýlu Rai. Čo to je za hudobný žáner, môžete si prečítať v samostatnom článku o tomto hudobnom žánre. Svoje útočisko tento princ našiel v Paríži. Keďže bol považovaný za princa, zvykol aj občas vystrájať a to tak, že až prekročil zákon a dostal sa do väzenia. Teraz je už na slobode, ale väčšinou pri umelcoch platí, že ich krásne diela prevážia nad ich zlými skutkami. Preto tu nebudem písať o tom, čo Cheb Mami spravil, prečo bol zatknutý. Namiesto toho sa budem venovať jeho hudbe.

Cheb Mami bol jeden z prvých interpretov, ktorí ma priviedli na cestu k arabskej hudbe, aj keď som jeho hudbu počul po prvý krát z kompilácii, než z jeho albumov. Keďže pochádza z Alžírska, spieva v alžírskej Arabčine, občas vo Francúzštine a niekedy aj v egyptskej Arabčine. V jeho hudbe môžete počuť ako aj alžírske vplyvy, tak aj vplyvy francúzskej, či španielskej hudby. Príkladom môže byť skladba Bledi, ktorá ma zaviedla na cestu  arabskej (alebo aj alžírskej) hudby.

Pamätám si na zaujímavú skúsenosť s touto piesňou, ale nie je to, ako som zistil nič nové. Už som tu písal o arabskom spevákovi Amr Diabovi, ktorý pochádza z Egypta. Egypťania, s ktorými som sa spoznal samozrejme rozumeli všetkému, čo som spieval, ale Cheb Mami už bol problém. Dôvod bol ten, že západná Arabčina sa vôbec nepodobá na egyptský variant Arabčiny. Možno niektorí Egypťania, ktorí boli v Alžírsku, Tunisku, či Maroku budú aspoň niečo z tejto Arabčiny rozumieť. Zvyčajne to býva naopak. Možno je to preto, preto že Egypt sa stal akýmsi hlavným centrom arabskej hudby vôbec, preto niektorí zo spevákov arabskej hudby, napríklad niektorí marockí speváci idú do Egypta, potom sa naučia egyptskú Arabčinu a už v nej spievajú. Príkladom je napríklad marocká speváčka Samíra Said, ktorá spievala ako inak aj so Chebom Mamim v piesni Youm Wara Youm. Obaja spievali v egyptskej Arabčine.

Ak máte radi hudbu speváka s umeleckým menom Sting, možno budete poznať aj jeho skladbu Desert rose, kde hosťuje opäť Cheb Mami, no málokto o tom vie. Takže Sting a Cheb mami, nech sa páči, máte priestor.

Už som naznačoval, že Cheb Mami spieva občas aj po Francúzsky. Nie je to nič čudné, preto že Alžírsko bolo voľakedy francúzskou kolóniou. Dokonca mnohí z francúzskych rapperov sú severoafrického pôvodu z krajín Maghrebu a teda aj Alžírska. Tu je Cheb Mami s istým francúzskym rapperom. Hovorí sa, že práve táto skladba ho vyšvihla na medzinárodnú úroveň. Kto vie po Francúzsky, ten bude rozumieť aspoň tomu, čo sa tam rappuje.

Amr Diab, kráľ stredomorskej hudby z Egypta

Amr Abd Elbasit Abdelaziz Diab, známy aj ako Amr Diab, alebo tiež známy, ako El Hadaba sa narodil 11. októbra 1961 v Al šarkii v umeleckej rodine. Jeho otec, Abdul Basit pracoval pre spoločnosť Suezského prieplavu, ako predseda námornej výstavby a stavby lodí. Amr Diab už v šiestich rokoch ohúril Egypťanov, keď zaspieval egyptskú himnu. Za to odmenený gitarou, ktorú aj dnes môžete počuť v jeho skladbách. Možno práve preto ho niektorí nazývajú, ako otca stredomorskej hudby. Veď Amr Diab takto vo svojej hudbe spája zvuky španielskej gitary s arabskou hudbou, čiže spája takto stredomorie v hudbe, alebo aspoň jeho časť. Amr Diab vo svojej hudbe nespája Egypt so Španielskom vďaka svojej gitare, ale napríklad aj vďaka hosťujúcim interpretom spojil brehy Egypta s brehmi Grécka, ako napríklad v tejto skladbe.

Toto bola jedna z prvých piesní, ktorú som od Amr Diaba počul, no vtedy som jeho hudobnú reč ešte tak dobre nepoznal. Tohto úžasného speváka som objavil vďaka môjmu otcovi, ktorý mi kúpil z Egypta jeho album Aktar wahed, ktorého názov v preklade znamená “najviac”. Práve tu je možné počuť španielsku gitaru a je to jedna z piesní, ktoré sa mi najviac páčia od Amr Diaba.

Tento album bol jeden z prvých zvukových nosičov, ktoré ma priviedli na cestu k arabskej (hlavne egyptskej) hudbe. Niektoré z jeho piesní som dokonca spieval aj Egypťanom, keď som bol na dovolenke v ich krajine. Žasli nad tým, ale možno to bolo preto, preto že nepočuli ešte cudzincov spievať arabské piesne bez prízvuku. Mimochodom, niektorí DJovia začali aj Amr Diaba mixovať do iných piesní. Toto je remix jednej piesni z už spomínaného albumu. To je dôkaz toho, ako hudba spája.

Je ešte veľa piesní od neho, ktoré sa mi páčia od Amr Diaba. Prejdem radšej k tomu, čo sa mi nie len na ňom nepáči a na egyptskej hudbe, ktorá je populárna v Egypte teraz. Pozor, môže to byť spôsobené aj tým, že už arabskú hudbu nepočúvam tak, ako pred osemnástimi rokmi. Neplatí to iba pre arabskú hudbu, ale aj pre hudbu niektorých ďalších krajín, či rôzne skupiny, ktoré postupne začínajú upadať na duši. Chcem tým naznačiť, že duša interpreta sa začína vymieňať za modernú techniku, s ktorou si takpovediac nevedia poradiť aj umelci, ktorí voľakedy boli populárni. Nie, že by s ňou nevedeli narábať, ale tá technika ich začína ovládať. Alebo ide skôr o producentov? Keď som totiž počul novinky od Amr Diaba, už sa mi vôbec nepáčili tak, ako skladby, ktoré som počúval, ako dieťa. Ako ale spomínam vyššie, môže to byť spôsobené tým, že to staré, čo som počúval počas detstva a mladosti je oveľa krajšie, než to, čo je tu a teraz. Neplatí to iba pre mňa.

Preto sa s Amr Diabom radšej rozlúčim po starom, nie po novom, aj keď by som sa mal rozlúčiť s týmto velikánom arabskej populárnej hudby v prítomnosti, nie v minulosti.

Africké Djembe

Djembe (čítajte Džembe) je tradičný pohárový bubon, ktorý môžeme nájsť na západe Afriky v oblastiach, kde žije národ Mandingov. Sú to teda krajiny, ako Burkina, Senegal, Mali, alebo Guinea a v iných krajinách západnej Afriky. Niektorí tento bubon omylom nazývajú aj bongo, no bongá sú úplne iné bubny, než bubny djembe. Pozor, môžete si ho pomýliť napríklad aj s darbukou, či tonbakom.

Slovo Djembe vraj vzniklo z bambarských slov “Anke djé, anke bé”, čo môžeme preložiť, ako “všetci sa zhromaždite v pokoji”. Možno aj preto sa tento pohárový bubon používa napríklad pri rôznych bubnových kruhoch. Čo sú to bubnové krúžky, či bubnové kruhy, to si vysvetlíme na konci článku. Ak chcete odlíšiť napríklad Djembe od Darbuky, tak Djembe sa ladí pomocou lán, zatiaľ čo Djembe sa ladí šraubmi. Zvukovo má zvyčajne Djembe oveľa mäkší zvuk, než darbuka. No a potom tonbak a darbuka sa používajú na strednom východe, darbuka okrem toho v severnej Afrike, zatiaľ čo Djembe sa používa v subsaharskej Afrike. Aj korpus nástroja veľa prezrádza. Darbuka je totiž vyrobená z kovu, zatiaľ čo djembe je vyrobené z dreva.

Djembe sa spája s mandickou kastou kováčov Numu. Neboli to iba kováči. Vyrábali aj predmety z dreva, napríklad rôzne masky. Možno aj preto sa nič nevie o prvom hráčovi na djembe, “djembefola”, preto že mandingskí bardi Grioti vôbec djembe nepoužívali. Táto kasta migrovala aj do iných kútov západnej Afriky a tak môžeme tento hudobný nástroj nájsť aj v iných okolitých krajinách, ktoré susedia so štátom Mali. Existujú rôzne legendy o tom, ako djembe vzniklo. Jedna z nich znie takto:

Bolo to veľmi dávno, keď iba šimpanzy hrali na bubny a keď ešte ľudia bubny nepoznali. V tých časoch žil lovec So Dyeu, veliteľ všetkých lovcov. Keď raz išiel na poľovačku do lesa, všimol si na strome šimpanzy, ktoré jedli ovocie a zabávali sa hrou na bubon. “Tá čudná vec znie prekrásne,” povedal si a dostal nápad. Nasledujúcu noc nastražil pascu pod strom. Ráno blízko jeho tábora sa ozval nárek. So dyeu vyšiel von zo svojho stanu do lesa a čo nevidí? Všetci šimpanzy nariekali, preto že pasca chytila ich bubeníka. Lovec okamžite vypustil za nimi psa a šimpanzy sa stratili z lesa. Potom lovec chytil bubeníka a priviedol ho do dediny. Náčelník dediny mu povedal. “Tak to bol ten zvuk, ktorý sme počuli. Spravil si výbornú vec. Za to ti dám za ženu svoju dcéru.” Odvtedy sa šimpanzy búchajú po hrudiach.

Toto je jedna z legiend, ktorú si rozprávajú Mandingovia a príbuzné etniká. Realita je dnes taká, že djembe sa nevyrába len v Afrike. Djembe môžete nájsť napríklad aj v obchodoch s exotickým tovarom. Tam nájdete indonézske djembe, ktoré nemusí byť vôbec kvalitné. Od tých tradičných djembe z Afriky ho môžete spoznať tak, že je vyrobené z dvoch častí dreva, pri čom tradičné africké djembe sa vyrába len z jedného kusa dreva.

Dnes v Nemecku, Anglicku, v Amerike, ale aj v Česku, na Slovensku a v mnohých ďalších krajinách sa vyučuje hra na tento hudobný nástroj. Existujú dokonca rôzne skupiny, kde sa djembe používa na intuitívne bubnovanie. Určite aj na internete môžete nájsť rôzne výukové videá hry na tento hudobný nástroj.

Pozrite si ukážku takejto hodiny. Ako sami zistíte, zvyknú tieto hodiny vyučovať aj ľudia z krajín, kde žijú napríklad aj etniká, ako Malinké, ktoré tiež hrajú na djembe. Preto som sa rozhodol pre video s majstrom hry na tento hudobný nástroj z Guiney. Kto vie po Anglicky, určite mu porozumie, prípadne sa mu pozerajte na ruky, ako hrá a počúvajte.