Indická klasická hudba a pohľad Indov na hudbu

Indická klasická hudba patrí k najstarším tradíciám ľudstva. Pod týmto pojmom čakajte ale niečo úplne iné, než naša klasická hudba, ktorú poznáme. Indovia totiž hudbu ponímajú úplne inak a tvrdia, že v nej sú zákonitosti vesmíru.

Pre indickú klasickú hudbu je charakteristická Rága. My tento pojem mylne vysvetľujeme, ako hudobný systém. Indovia a iní ľudia, ktorí vyznávajú Hinduizmus pod týmto pojmom rozumejú niečo duchovné, čoho sa stávajú súčasťou. Oni nehrajú Rágu, oni sú Rágou. Znamená to, že aj keď je táto hudba jednohlasá a akoby z jedným akordom, napriek tomu má svoju nádheru.

Asi typický hudobný nástroj pre indickú klasickú hudbu je strunový nástroj Tanpura, ktorý vytvára ten spomínaný akord, alebo drón pre indickú klasickú hudbu. Indická hudba sa totiž delí ešte na Hindustánsku a Karnatickú. Hindustánska sa hráva na severe Indie, Karnatská na juhu Indie. Tanpura, alebo Tambura je spoločná pre oba žánre indickej klasickej hudby. Tabla, alebo Sitár je známa v hindustánskej hudbe, nástroje ako Vína, či Mridangam v karnatskej hudbe. Toto je akýsi výber indickej klasickej hudby. Sami si všimnete, čo Indovia rozumejú pod svojim žánrom.

Ak používate Spotify, rozhodne si vypočujte aj náš playlist s indickou klasickou hudbou.

Keltské korene a vetvy

Čo majú spoločné Írsko, či Škótsko v hudbe? A čo Country a Bluegrass? Existuje tam nejaká príbuznosť. Áno, skutočne tam príbuznosť existuje a je možné, že za to veľkú vďaku treba dať starým Keltom, ako aj ich potomkom.

Kelti, to je už teraz etnikum obývajúce hlavne územie Britských ostrovov, či časti Francúzska. V Írsku, Škótsku, či vo Walese sa dodnes rozpráva keltskými jazykmi na britských ostrovoch. V súčasnosti prebieha aj oživenie Mančiny, ktorou sa hovorilo na ostrove Man a Kornčiny, ktorou sa hovorilo v grófstve Cornwall. Vo Francúzsku keltská tradícia žije na území Bretónska, kde sa taktiež hovorí keltským jazykom. Málokto ale vie, že v španielskych provinciách v Galícii, Cantabrii či Astúrii taktiež existuje kultúra, ktorá bola veľmi poznačená keltskou kultúrou. Taktiež hudba severného Portugalska je známa keltskými vplyvmi. V Španielsku a Portugalsku sa ale keltský jazyk nezachoval, za to ovplyvnil niektoré španielske jazyky (nie dialekty), ako napríklad Astúrčinu.

Vďaka kolonizácii sa potomkovia Keltov dostali aj do Spojených štátov či Kanady, kde nielen, že svojou kultúrou pomohli k vytvoreniu Country hudby, ale napríklad v niektorých provinciách keltská tradícia žije dodnes.

Pozor ale na tento pojem, preto že keltská hudba reprezentuje aj fúziu rôznych znakou, ktoré majú spoločné napríklad írska, či škótska hudba. Často sa vám môže stať, že narazíte na keltské výberové kompilácie, na ktorých nebýva len keltská hudba. Ide o výberovky hudby New age. Pravá írska, či škótska hudba, to je ale niečo úplne iné. Netreba zabúdať ani na to, že Kelti sú prvým historickým národom, ktorý obýval aj územia Česka a Slovenska. Možno, že práve preto sa nám páči keltská hudba, akoby tu dodnes boli stopy po koreňoch a vetvách keltskej kultúry. Prečo práve tento pojem? Veď predsa Kelti milujú stromy! Dokonca písmo Oghamovej abecedy (staroírskej abecedy) nesie znaky po rôznych stromoch.

Keďže veľmi dobre u nás je známa írska hudba, predstavím tu niečo z írskej hudby a v írskej Gaelčine, čiže jazyku, ktorý patrí do keltských jazykov.

Keltská hudba v súčasnosti je aj v jazykoch, ktoré takmer, alebo úplne vytlačili keltské jazyky z území, kde sa používali.

Čo je známe na škótskej ľudovej kultúre? Určite kroje a gajdy. Tu je ukážka typického štýlu Pipes and drums.

Teraz nasleduje cesta do Walesu.

Teraz zamierime do francúzskeho Bretónska.

Toto je keltská kultúra v španielskej Galícii.

Na záver ešte navštívime španielsku Astúriu, kde sa taktiež uchováva keltská tradícia.

Pokiaľ ste zaregistrovaní na Spotify, môžete si vypočuť náš playlist s keltskou hudbou.

Hudba Austrálskych Aborigénov a Didgeridoo

Hudba austrálskych domorodcov, taktiež aj nazývaných Aborigénov je veľmi zaujímavá. Oficiálne je pre túto hudbu typický hudobný dychový nástroj Didgeridoo (didžeridu), ktorého hlboký zvuk plných alikvótov pozná každý poriadný alternatívny hudobník. Na Didgeridoo sa môžu vyludzovať aj iné zvuky, väčšinou hlasom a je pre hru na tento hudobný nástroj typický cirkulárny dych. To znamená, že vydychujete ústami a vdychujete nosom. Je to možné, len to treba nacvičiť.

Výroba Didgeridoo

Didgeridoo sa vyrába z eukalyptového dreva, ktoré vyhlodú termity. Čím viac je vyhlodané drevo, tým je väčšia dutina a teda aj zvuk samotného hudobného nástroja je kvalitný.

Dnes sa Didgeridoo zvykne vyrábať aj z bambusu, týkového dreva, alebo laminátu, či plastu. Existujú však aj cestovné didgeridoo, čo nie sú klasické didgeridoo v tvare obrovskej rúry, ale môžu byť v tvare malej krabici, alebo slimáka. Dokonca existuje aj teleskopické didgeridoo, ktorého vysúvaním sa mení základný tón nástroja.

nasleduje video ukážka hry na Didgeridoo.T

Pokiaľ niekto z vás používa Spotify, tu je náš playlist.

Pokiaľ niekto z vás používa Spotify, môžete si vypočuť náš playlist s hudbou, kde znie Didgeridoo, ako aj hudba austrálskych domorodcov.

Sevdalinka, Bosnianska melanchólia

V Bosne a Hercegovine je veľmi populárny hudobný žáner Sevdah (známy tiež ako Sevdalinka). Tento hudobný žáner je možné porovnávať s portugalským Fadom, či s americkým Bluesom.

Pôvod slova Sevdah

Slovo Sevdah môže mať niekoľko významov:

  • V Arabčine slovo Sawda je pomenovanie pre čiernu žlč (koncept zo štyroch telových tekutín podľa duševných stavov). Čierna žlč sa v Gréčtine nazýva “melan cholé”, čo odkazuje na melanchóliu.
  • V Osmanskej Turečtine slovo sevdah odkazuje na žiaľ za láskou, alebo určitým miestom, prípadne za snom, ktorý sa nenaplnil.

Keďže Osmanská Turečtina obsahovala na rozdieľ od modernej Turečtiny veľa perzských a arabských slov je možné, že ide nepochybne o to samé, čo v Arabčinu. Mimochodom Bosniančina tiež obsahuje množstvo slov z Osmanskej Turečtiny. Okrem toho štátnym náboženstvom je v Bosne naďalej Islam a preto množstvo Bosniakov má mená, ktoré majú turecký, arabský, alebo perzský pôvod.

Hudobná a textová zložka Sevdalinky

Hudobná a textová stránka tohto hudobného žánru sú rovnaké. Zvyčajne ide o smutné texty. Medzi témy Sevdalinky patria: Smrť, nenaplnená túžba, ale aj láska a zriedkavo aj erotika. Po hudobnej stránke melódie Sevdahu vychádzajú ako z balkánskej tradície, tak aj z tradície sefardských Židov a samozrejme tureckej tradície. Tempo Sevdalinky zvykne byť pomalé, občas aj mierne rýchle tempo, iba málo Sevdaliniek má rýchle tempo. Melódie zvyknú byť v mólových stupniciach a občas sa v nich vyskytne interval malej sekundy (imitácia orientálnych stupníc). Neznamená to, že niektoré piesne tohto hudobnom žánru nezvyknú byť aj v durových stupniciach. Balkánske nepravidelné rytmy sa tiež môžu v Sevdalinke vyskytovať (napríklad 7/8, alebo 9/8). Čo sa týka autorov Sevdahu, podobne ako pri iných ľudových piesňach autor nie je známy.

Ukážky Sevdalinky

Konečne nasledujú ukážky Sevdalinky. Začneme najprv video ukážkou. Je to pieseň o bosnianskom pašovi Mehmedovi Sokolovićovi.

Pokiaľ si chcete vypočuť ukážky ďalšich Sevdahov, vypočujte si náš playlist.