Portugalská melanchólia

Žáner Fado (čítajte Fadu) je pre Portugalsko to, čo je Tango pre Argentínu, či Flamenco pre Španielsko. Hovorí sa, že tento žáner vznikol v 30. rokoch 20. storočia, no hovorí sa, že vznikol oveľa skôr, než sa hovorí. Či je to pravda, to si už dnes môžeme iba domyslieť.

Preklad slova Fado môžeme preložiť, ako osud. Texty tohto hudobného žánru sú podobne, ako hudba trúchlivé, plné smútku a melanchólie. Texty sú síce komponované na rôzne témy, no zväčša sú to texty o mori, či o živote chudobných. Zväčša sú to texty o odovzdania sa osudu, ktorý niekedy dokáže byť poriadne krutý. Štýl kapverdskej hudby Morna je veľmi Fadu podobný. Možno je to kvôli bývalej portugalskej kolónii na Kapverdách. Na druhej strane podľa môjho názoru Morna je oveľa živšia a poskytuje akú takú nádej, než Fado. Tí, ktorí majú depresie, či príliš sa odovzdávajú emóciám neradím tento hudobný žáner počúvať. Ak ale máte radi takúto melancholickú hudbu, môžete sa ponoriť do portugalského Fada, je to len na vás.

Používate Spotify na počúvanie hudby? Ak áno, tak tu je playlist s Fado piesňami.

Advertisement

Indonézsky Gamelan

Indonézsky Gamelan patrí medzi tradičné žánre indonézskej umeleckej hudby. Pre tento hudobný žáner sú typické rôzne metalofóny, ktoré sú naladené do rôznych stupníc. Obvykle tieto metalofóny radíme medzi Gongy, aj keď nejde o gongy v pravom význame. Okrem metalofónov sa v Gamelane používajú aj iné perkusívne hudobné nástroje, flauty, sláčikové hudobné nástroje a občas aj spev.

Vznik Gamelanu

Gamelan predchádza Hinduisticko-budhistickej kultúre indonézskeho súostrovia. Vďaka tomu je Gamelan považovaný za typickú domorodú indonézsku kultúru, aj keď v jávskom Gamelane je spev poznačený indickými vplyvmi. Na Jáve sa traduje, že Sang Hyang Guru vytvoril prvý Gamelan tak, že mu boh Jávy prikázal, aby vytvoril nástroj na zhromažďovanie bohov. Tak vznikol prvý gong. Potom pre zvolanie iných bohov vytvoril guru ďalšie gongy a tak vznikol dnešný Gamelan.

Prvý obraz Gamelanu pochádza z 8. storočia a nachádza sa na budhistickej pamiatke v jávskom Borobudure. Súčasný Gamelan vznikol v Madžapahitskej ríši, kedy si panovníci Indonézie vážili umenie.

Rozdiely medzi Gamelanmi

Gamelan je možné najjednoduchšie rozdeliť do týchto skupín:

• Jávsky Gamelan – Je to oveľa pokojnejší druh Gamelanu.
• Balijsky Gamelan – Gamelan na Bali je známy svojou rýchlosťou a divokosťou.

Čo sa týka zvukovej stránky tohto perkusívneho orchestra, či je to jávsky, balijsky, alebo sundský Gamelan, jeho zvuk je veľmi podmanivý. Či je rýchly, alebo pomalý, zvuk týchto kovových hudobných nástrojov dokáže každého upokojiť, kto má rád hudbu rôznych kultúr a národov. Keď som po prvý krát počul Gamelan na CD s ázijskou hudbou, bol som prekvapený. Takže pokiaľ poznáte čínsku, či indickú hudbu, môže to byť pre vás hotová zmena a balzam pre uši.

Nasleduje video ukážka indonézskeho Gamelanu.

Ak ste zaregistrovaní na Spotify, vypočujte si GOM playlist s Gamelanom z celej Indonézie.

Africké bubnovanie

Ak sa povie slovo “Afrika”, každému na um prídu rôzne africké bubny. Mnohí z vás si totiž predstavujú africkú hudbu, ako niečo, kde sa bubnuje a rôzne kmeňové piesne. Ak je to tak, je to čiastočne pravda. Dokonca aj vy určite ste si všimli isté bubny v rôznych obchodoch so suvenírami, veľké, či malé. Mnohé z týchto bubnov sú totiž Djembe (Džembe) z Afriky. Aj u nás sa nájdu ľudia, ktorí vyučujú hru na tento hudobný nástroj. Existujú aj iné africké bubny.

Africká hudba hraná na bubnoch je zväčša polirytmická. Znamená to, že dve, prípadne tri skupiny hráčov (alebo dvaja, či traja hráči) hrajú odlišné rytmy. Hovorí sa, že na začiatku bol rytmus. Priniesol si ho človek, keď migroval z Afriky do ostatných končín sveta. Africké bubnovanie má svoje uplatnenie ako pri rôznych tancoch, tak aj pri rôznych rituáloch, ktoré sa spájajú s čiernym kontinentom.

Ako znie taká africká bubnová hudba? Tu je ukážka:

Pre tých, ktorí používajú Spotify je tu na vypočutie playlist s rôznymi africkými rytmami.

Palcové piano

Palcové piano, tiež známe ako Kalimba, Mbira a Sanza patrí medzi samozvučné perkusívne hudobné nástroje (idiofóny), do podkategórie lamelafóny (jazýčkovozvučné). Tento hudobný nástroj hlavne, ako mbira môžme počuť v hudbe africkej krajiny Zimbabve, ale môžeme ho nájsť aj v Juhoafrickej republike, či v iných krajinách subsaharskej Afriky. Tieto hudobné nástroje sú vyrobené buď z dreva, alebo z tekvice, do ktorého je vyrobený rezonátor, na ktorý sú pripojené kovové jazýčky, takzvané lamely. Na tieto hudobné nástroje sa hrá tak, že hráč uchopí hudobný nástroj oboma rukami a palcami brnká po kovových lamelách. Nástroj je ladený podľa príbuzných intervalov, nie podľa nášho systému. Možné je nájsť aj také varianty, ktoré sú vyrobené v pentatonike, prípadne aj v diatonickom ladení.

V dnešnej dobe je možné nájsť aj hudobné nástroje, ktoré boli inšpirované africkou Mbirou. Práve tieto hudobné nástroje nazývame kalimby a nemajú typický bzučivý zvuk kalimby, ktorý poznáme z africkej hudby Zimbabwe.

Čo sa týka samotného zvuku hudobného nástroja, je to typický zvuk perkusívneho hudobného nástroja, ktorý síce neobsahuje ďalšie alikvotné tóny, ale jeho tóny znejú veľmi príjemne aj pre dieťa. Možno práve preto si ľudia zvyknú kupovať kalimby buď na uspávanie detí, či na terapeutické hranie. Tu je ukážka zvuku nástroja:

Pokiaľ ste prihlásení v službe Spotify, vypočujte si playlist, ktorý sa venuje tomuto hudobnému nástroju.

Arménsky Duduk

Duduk (tiež známy aj, ako Ciranapogh) patrí medzi dvojjazýčkové dychové nástroje. Je to arménsky národný hudobný nástroj. Na duduk sa hrá tak, že jeden hráč hrá melódiu, zatiaľ čo druhý hráč ho doprevádza jedným tónom (drónom).

Jeho zvuk okamžite chytí každého za srdce. Je to zvuk plný melanchólie a smútku. Možno práve preto jeho zvuk zvyknú používať rôzni filmoví producenti.

V okolitých krajinách, ktoré susedia z Arménskom existujú podobné dvojjazýčkové dychové nástroje s veľmi podobným zvukom. V Turecku je to Mey, v Azerbajdžane Balaban.

Nasleduje hudobná ukážka hry na Duduk.

Pokiaľ ste zaregistrovaní na Spotify, môžete si vypočuť aj tento playlist so skladbami, kde sa tento hudobný nástroj vyskytuje.

Mongolský a tuvínsky hrdelný spev

V Mongolsku, na Tuve a susedných regiónoch praktizujú niečo, čomu sa hovorí hrdelný (alikvotný spev). Inuiti v Kanade tiež praktizujú hrdelný spev. Pozor, to už nie je alikvotný spev, ktorý praktizujú Mongoli a Tuvínci, prípadne aj iné národy z tej oblasti. Tento hrdelný spev sa taktiež nazýva alikvotným spevom, pri ktorom spevák dokáže zaspievať dva, či tri tóny naraz. Spieva vlastne alikvotné tóny, ktoré sú násobky základnej frekvencii. Napríklad: Ak je frekvencia 100, alikvotné tóny tejto frekvencie sú 200, 300, 400 ATĎ

Západný alikvotný spev sa odlišuje od tuvínskeho hrdelného spevu v tom, že nedáva dôraz na silu hrdla, čiže západný alikvotný spev nevyužíva silu hrdla, zatiaľ čo mongolský (tuvínsky) alikvotný spev používa silné hrdlo. Možno preto sa tento spev nazýva hrdelný spev.

V Tuve sa tento alikvotný spev delí na tri základné typy:

• Khöömei – Hrdelný spev, ktorý používa už spomínanú silu hrdla
• Sygyt (pískanie) – Používa vysoké alikvóty (harmónie)
• Kargyraa (rev) – Využíva subharmónie, čiže okrem násobkov aj delenie.

Existujú aj ďalšie štýli alikvotného spevu, čo sú zvyčajne kombinácie vyššie spomínaných štýlov. V Mongolsku je delenie alikvotného spevu iné, ale mongolský hrdelný spev je zvukovo podobný so štýlmi hrdelného spevu v Tuve rovnako, ako v iných okolitých oblastiach, napríklad v Altajsku, Buriadsku, Chakassku, či v Kalmíkii.

Tu je ukážka mongolského hrdelného spevu nazývaného aj ako Khöömii (či Khoomeii):

Pokiaľ ste zaregistrovaní na Spotify, môžete si vypočuť tento playlist s mongolským a tuvínskym hrdelným spevom.