Spojenie Berberského (Tuaregského) a Etiópskeho

Alhousseini Anivolla z Nigeru a Girum Mezmur z Etiópie sa spojili, aby vytvorili na jednej strane niečo odlišné, ale predsa len z časti spoločné.

Ako sa píše na stránke World music central, tento album obsahuje skladby v pentatonických stupniciach, opakujúce sa grúvy, hypnotické džemovanie a zvuky gitary. Kombinácia púštneho Bluesu z Nigeru a džezových plyvov z Etiópie vytvára unikátnu syntézu dvoch kultúr.

Keď som si vypočul hudbu na tomto albume, bol som prekvapený. Dve rozdielne kultúry sa výborne spojili, aby vytvorili niečo na báze niečoho, čo ich spojuje a nie len tieto kultúry. Veď v Džeze a Blueze sa tiež stretneme s rovnakým typom pentatoniky, ako aj pri tejto hudbe.

O tom, že informácie o tejto skladbe neklamali sa môžete presvedčiť aj sami v krátkej video prezentácii.

Pokiaľ vás tento album očaroval na toľko, že si ho chcete vypočuť celý, môžete tak urobiť na rôznych stránkach na počúvanie hudby on-line.

Advertisement

Dinastía Torres – Marimby z Kolumbie

Kolumbijská kapela Dinastía Torres vydali tento rok svoj album Los Duendes de la Marimba, čo môžeme z Španielčiny preložiť, ako Marimboví škriatkovia.

Hoci marimbové orchestre sú typické najmä pre strednú Ameriku, tento neobvyklý paradox pre Kolumbiu ma poriadne prekvapil. O tom, že marimba patrí medzi perkusívne hudobné nástroje už písať nemusím. Veď to sami uvidíte, keď si vypočujete hudbu tejto unikátnej kapely. Kolumbia sa snáď každému tanečníkovi, či poslucháčovi latinsko-amerických tancov a hudobných žánrov asociuje hlavne s Cumbiou, než s marimbami. Na tichomorskom pobreží tejto krajiny žijú Afro-kolumbijčania a pokiaľ sa niekto z vás zaujíma aj o africkú hudbu, najmä z oblasti západnej Afriky, každému na um príde perkusívny hudobný nástroj balafón. Balafón môže byť jedným z predkov prvej marimby. Ak ešte stále pochybujete, skúste si porovnať konštrukciu balafónu aj marimby, vypočuť si zvuk oboch týchto hudobných nástrojov a určite uveríte.

Dinastía Torres je hudobnícka rodina pochádzajúca z mesta Guapi, ktoré sa nachádza v regióne Cauca. Práve tento región sa nachádza v juhozápadnej časti Kolumbie na tichomorskom pobreží a je známy najmä touto hudbou.

Keď som po prvý krát počul tento unikátny hudobný projekt bez toho, aby som vedel o tejto kapele sa mi okamžite vybavila Afrika, najmä jej západná časť. Tam boli takéto zoskupenia na každodennom poriadku. Napriek tomu sa mi nepozdával názov. “Ak by to bola kapela z Afriky, volila by najskôr anglický, alebo francúzsky názov. Občas by mohla mať názov v Portugalčine, pokiaľ by išlo o kapelu z oblasti subsaharskej Afriky, ale prečo má názov v Španielčine?” Vedel som, že jedinou krajinou, kde sa dá dohovoriť po Španielsky v Subsaharskej Afrike je Rovníková Guinea. Bol som prekvapený keď som zistil, že táto kapela pochádza z Kolumbie. Napriek asociáciám, ktoré sa okamžite nám vybavia, keď si predstavíme hudbu z Kolumbie sú aj skutočnosti, ktoré spomínam vyššie.

Pozor: Na Youtube sa nenachádza žiadne video k tejto kapele. Preto som si musel pomôcť službou Spotify. Tento album pokojne môžete nájsť aj na Deezery, Youtube music, či na iných internetových službách, kde sa bežne počúva hudba.

Zdroje: Sounds and Colours

 

Tarantella: Od nebezpečného druhu pavúka až po tanec

Tarantella je najpopulárnejší tradičný tanec v južnom Taliansku. Existuje množstvo druhov tohto tanca a aj množstvo mien: Tammurriata v Campanii, Pizzica v Salente a podobne. Ak vám meno tohto tanca pripomína nebezpečného pavúka, ktorý je známy aj, ako tarantula, tento tanec sa vraj zvykol tancovať potom, čo niekoho uštipla práve tarantula. Dosiaľ sa nevie, či to je pravda. Jedno je ale isté. Tento tanec má svoje korene v starogréckych Bakchanáliách, sprievodoch boha vína a veselia Bakcha (Dionýza). Nie je to nič nezvyčajné. Veď celý tento región voľakedy patril aj Grékom. Počas rímskej vlády boli tieto oslavy potláčané, ale v novoveku sa tento tanec objavil na neapolských dvoroch.

Tamburíny, akordeóny a mandolíny, ako aj rýchle tempo a zvyčajne 6/8 rytmus je typický pre Tarantellu.

Keď som prvý krát počul tento druh talianskej hudby, počul som ho samozrejme v jednom z juhotalianských jazykov. Je ťažké označovať tieto jazyky za dialekty. Bolo to pre mňa niečo cudzie, z čím som sa v talianskej hudbe stretol. Bolo tam niečo exotické, čo sa nedá slovami pomenovať. Samotný tanec, ako aj juhotalianské jazyky vytvorili niečo netypické pre to, čo sa mi voľakedy spájalo s Talianskom. Keď som zistil, že tento hudobný štýl odkazuje na už spomínané Bakchanálie, hneď mi svitlo. Pri tomto druhu hudby máte veľkú chuť sa veseliť a zabávať a keď si ešte k tomu prirátam víno skutočne to vyzerá tak, akoby vás uštipla tarantula a chcete sa z tohto jedu dostať, tak to chcete takouto tanečnou a hudobnou medicínou vyliečiť. Počul som rôzne druhy Tarantely, ako aj už spomínanú samostatnú Tarantellu, tak aj Pizzicu a Tammuriatu, či aj obyčajné moderné prevedenie tohto talianského tanca.

Ak si chcete vypočuť veľmi rýchlu Tarantellu, Pizzica je ten správny tanec a možno vás vylieči nie len od jedu Tarantuly, ale aj od vašich trápení.

Pokiaľ si zvyknete pustiť hudbu cez Spotify, aj tam nájdete niekoľko zaujímavých prehrávacích zoznamov s týmto hudobným žánrom. Ani v tomto prípade neobídem Salentínsku Pizzicu.