Amr Diab, kráľ stredomorskej hudby z Egypta

Amr Abd Elbasit Abdelaziz Diab, známy aj ako Amr Diab, alebo tiež známy, ako El Hadaba sa narodil 11. októbra 1961 v Al šarkii v umeleckej rodine. Jeho otec, Abdul Basit pracoval pre spoločnosť Suezského prieplavu, ako predseda námornej výstavby a stavby lodí. Amr Diab už v šiestich rokoch ohúril Egypťanov, keď zaspieval egyptskú himnu. Za to odmenený gitarou, ktorú aj dnes môžete počuť v jeho skladbách. Možno práve preto ho niektorí nazývajú, ako otca stredomorskej hudby. Veď Amr Diab takto vo svojej hudbe spája zvuky španielskej gitary s arabskou hudbou, čiže spája takto stredomorie v hudbe, alebo aspoň jeho časť. Amr Diab vo svojej hudbe nespája Egypt so Španielskom vďaka svojej gitare, ale napríklad aj vďaka hosťujúcim interpretom spojil brehy Egypta s brehmi Grécka, ako napríklad v tejto skladbe.

Toto bola jedna z prvých piesní, ktorú som od Amr Diaba počul, no vtedy som jeho hudobnú reč ešte tak dobre nepoznal. Tohto úžasného speváka som objavil vďaka môjmu otcovi, ktorý mi kúpil z Egypta jeho album Aktar wahed, ktorého názov v preklade znamená “najviac”. Práve tu je možné počuť španielsku gitaru a je to jedna z piesní, ktoré sa mi najviac páčia od Amr Diaba.

Tento album bol jeden z prvých zvukových nosičov, ktoré ma priviedli na cestu k arabskej (hlavne egyptskej) hudbe. Niektoré z jeho piesní som dokonca spieval aj Egypťanom, keď som bol na dovolenke v ich krajine. Žasli nad tým, ale možno to bolo preto, preto že nepočuli ešte cudzincov spievať arabské piesne bez prízvuku. Mimochodom, niektorí DJovia začali aj Amr Diaba mixovať do iných piesní. Toto je remix jednej piesni z už spomínaného albumu. To je dôkaz toho, ako hudba spája.

Je ešte veľa piesní od neho, ktoré sa mi páčia od Amr Diaba. Prejdem radšej k tomu, čo sa mi nie len na ňom nepáči a na egyptskej hudbe, ktorá je populárna v Egypte teraz. Pozor, môže to byť spôsobené aj tým, že už arabskú hudbu nepočúvam tak, ako pred osemnástimi rokmi. Neplatí to iba pre arabskú hudbu, ale aj pre hudbu niektorých ďalších krajín, či rôzne skupiny, ktoré postupne začínajú upadať na duši. Chcem tým naznačiť, že duša interpreta sa začína vymieňať za modernú techniku, s ktorou si takpovediac nevedia poradiť aj umelci, ktorí voľakedy boli populárni. Nie, že by s ňou nevedeli narábať, ale tá technika ich začína ovládať. Alebo ide skôr o producentov? Keď som totiž počul novinky od Amr Diaba, už sa mi vôbec nepáčili tak, ako skladby, ktoré som počúval, ako dieťa. Ako ale spomínam vyššie, môže to byť spôsobené tým, že to staré, čo som počúval počas detstva a mladosti je oveľa krajšie, než to, čo je tu a teraz. Neplatí to iba pre mňa.

Preto sa s Amr Diabom radšej rozlúčim po starom, nie po novom, aj keď by som sa mal rozlúčiť s týmto velikánom arabskej populárnej hudby v prítomnosti, nie v minulosti.

Advertisement