Bezpečnú cestu s Rómami

Latcho drom (lačo drom), čiže bezpečná cesta. Takto sa nazýva francúzsky film režiséra Tonyho Gatlifa. Je to film postavený, ako už názov napovedá na ceste Rómov z Indie do Španielska. Zaujímavé je na tom to, že dialógy tam skoro žiadné nie sú, za to je tam veľa hudby. Medzi prezentáciami Rómov je aj Slovensko a žena, ktorá spieva o Osvienčime. Kto vie po Rómsky, určite tejto piesni bude rozumieť. Existuje ale množstvo dialektov Rómčiny, takže neviem, čomu všetkému budete rozumieť. Okrem toho niektoré rómske skupiny nebudú spievať po Rómsky.

Čo sa týka Rómov hovorí sa, že prišli z indického štátu Rádžastan. Dodnes je tam rómska komunita. Ich jazyk patrí ku Indo-iránskym jazykom, no tento jazyk obsahuje aj grécke, či arménske slová a ešte slová z jazykov krajín, kde žije rómska komunita. Niektoré slová sú dokonca poslovančené. Tak napríklad pekné dievčatá povieme v našej karpatskej Rómčine “šukar čaje”, no v Srbsku povedia “čaje šukarije”. Niektoré dialekty Rómčiny nemusia si byť vôbec podobné a často Rómovia zo Srbska nemusia rozumieť Rómom z Česka, no môžu rozumieť napríklad Rómom z Macedónska.

Čo sa týka ich kultúry, Rómovia v rôznych krajinách splynuli s kultúrou krajiny, kde žijú. Používajú aj jazyk krajiny, kde žijú, hoci ovládajú aj Rómčinu.

Istý čas som počúval aj rómsku hudbu, ale pozor, hudbu balkánskych Rómov. Veľmi ma prekvapilo, ako niektoré rómske kapely bez znalostí notového zápisu vedia zahrať niektoré skladby pre mňa až s veľmi náročnými pasážmi. Napríklad v článku o balkánskych dychovkách a o ích hudobných vojnách spomínam isté známe rómske kapely z Rumunska a zo Srbska, no nemusí sa toto dotýkať iba balkánskej dychovky. Niektoré rómske kapely skúšajú dokonca hľadať svoj rómsky pôvod. Aj s názvami tohto etnika je to všelijaké. Názvy, ako Gitanos, Gypsies pochádza zo slova “Egypt. Predpokladalo sa, že vraj prišli z Egypta, no názov Cigány, Cigáni, Cikáni, Zigeuner pochádza z gréckeho slova “cinganos”, čiže nedotknuteľní. Z toho vyplýva, že určiť ich skutočný pôvod bolo veľmi zaujímavé a pojem Rom v Rómčine sa prekladal, ako “pán domu”, alebo “manžel”. Teórie sú rôzne, no podľa jazyka do úvahy prichádza najskôr práve India.

Takže, zapozerajte sa do cesty Rómov a pocestujte si trochu s nimi

Výlet do krajiny Samby

Keď sa povie slovo “Brazília”, mnohým z vás určite na um prídu karnevaly v Riu, veľká produkcia kávy, cukrovej trstiny, alebo aj Samba. Niekomu na um môže prísť aj Paulo Coelho, hlavne tým, ktorí sa venujú literatúre, či alternatívnym duchovným smerovaniam.

Čo sa týka brazílskej hudby, ako iné krajiny Latinskej Ameriky, tak aj brazílska hudba má vplyvy európske, africké, či indiánske. Dokonca aj niektorí z tých, ktorí sa zaujímajú o bojové umenia si tu prídu na svoje. Príkladom je brazílska Capoeira. V tejto hudbe sa dokonca používa hudobný luk Berimbau, čo je prvý hudobný strunový nástroj na svete. Predpokladá sa totiž, že hudobné luky, ktorých rezonátorom bola najprv ústna dutina, neskôr časť tekvice sú najstaršie strunové nástroje. Toto umenie vynašli Afrobrazílčania.

Pri pomalej hudbe ešte ostaneme. Hudobný žáner Bossa nova je vám určite, aspoň trochu známy. Vznikol z Jazzu a pomalých rytmov Samby. Paradoxom je na nej to, že ju preslávili vo svete nie Brazílčania, ale tí, ktorí vytvorili Jazz, čiže Američania.

Ako nadpis článku hovorí, Brazília sa hlavne preslávila hudobným žánrom Samba, ktorý nie je u nás neznámy. Z brazílskych karnevalov a hlavne z Ria sa dostala až sem a dnes ju tancujú hlavne milovníci latinsko-amerických tancov. Nasleduje zmäs karnevalových rytmov, medzi ktorými sa nachádza aj Samba.

Je ešte množstvo rôznych iných hudobných žánrov brazílskej hudby, medzi nimi je aj Lambada. Tento žáner preslávila rovnomenná pieseň. Čo sa týka populárnej hudby a Brazílii, v rokoch 2012 a 2013 ste mohli počuť na rádiových staniciach aj dve brazílske piesne žánru Sertanejo. Tento hudobný žáner sa nazýva aj brazílske Country. Síce sa nemusí a ani sa nepodobá na to americké Country, no má s ním spoločné aspoň to, že čerpalo vplyvy z tradičnej hudby.