P. F. 2018 so štátom Haiti

Skratka P. F. pochádza z francúzskych slov “Pour féliciter”, no v diplomatickom jazyku to znamená blahoželanie. U nás sa za touto skratkou pridáva väčšinou ďalší rok, napríklad P. F. 2018, čiže sa to používa aj, ako blahoželanie do nového roku. Túto skratku som zvolil z dvoch dôvodov. Je už koniec roka 2017 a blíži sa rok 2018 a okrem toho sa budem venovať v tomto článku niečomu, čo bude veľmi súvisieť s Francúzmi.

Začnem ale trochu netradične. Keď som sa zaoberal rôznymi úradnými jazykmi a zameral som sa na Karibskú oblasť prekvapilo ma, že v mnohých krajinách bola úradným jazykom Angličtina, v niektorých Španielčina (Kuba a Dominikánska republika), no na Haiti to bola Francúzština. Samozrejme, tento zoznam krajín nebol celkom úplný a tých krajín tam bolo oveľa viac, než iba v tom zozname.

Práve štát Haiti je pre mňa veľmi zaujímavý v Karibskej oblasti. Keď som narazil na názov “Západná India”, ani som netušil, že to znamená práve Karibskú oblasť. Keď som si vypočul hudbu niektorých karibských krajín bol som prekvapený z toho, ako sa africký vplyv spojil s európskymi vplyvmi a hlavne, jazykom. Asi pred ôsmimi rokmi sa mi do rúk dostalo CD s hudbou, ktorá pochádzala z Francúzskej západnej Indii (Guadalupy a Martinik). Išlo o žáner, ktorý sa nazýva Zouk. Počas mojich potulkov internetom a svetom hudby rôznych krajín som narazil taktiež na Zouk, no onajmä na Compas (Kompa), ktorý sa hráva práve na Haiti. Okrem Francúzštiny na Haiti používajú najrozšírenejší kreolský jazyk (Hajtskú Kreolčinu), ktorá je postavená na francúzskom základe.

Compas vznikol v päťdesiatych rokov minulého storočia. Za jeho zakladateľ sa považuje Nemours Jean-Baptiste, ktorý ho preslávil so svojou kapelou Conjunto International. V dnešnej dobe sa dokonca sa termín Compas (Kompa) používa na označovanie štýlu Zouk v ostatných francúzsky hovoriacich štátoch Karibskej oblasti. Tento štýl nie je populárny iba v týchto končinách sveta. Vo Francúzsku existujú rozhlasové stanice, ktoré takúto hudbu vysielajú a taktiež aj na Kapverdách si tento hudobný žáner prišiel na svoje. Dokonca na Pobreží slonoviny tento žáner pomohol vytvoriť žáner Zouglou.

Tu bude nasledovať moderná Kompa a ako som sa mohol presvedčiť, rozdiel medzi žánrami Zouk a Kompa už dnes asi neexistuje. Na záver by som vám chcel popriať šťastný nový rok 2018 a pevne verím, že aj počas ďalšieho roka budú pribúdať nové články a prezentácie hudby rôznych kultúr, národov a krajín.

Advertisement

Hudba z Arabského zálivu

Ak sa v Arabčine rozpráva o hudbe Chaliži (Khaleeji, Khaligi, Khaliji), už z toho slová je jasné, že pôjde o hudbu z Arabského zálivu. Niektorí tomuto zálivu hovoria aj Perzský záliv. Napriek tomu arabských štátov je tam prevaha a jediný štát, ktorým sa hovorí perzským jazykom (Farsi) je Irán. Preto sa uspokojíme s pomenovaním Arabský záliv.

Táto hudba sa hrá teda v Kuvajte, Jemene, Bahrajne, Spojených arabských Emirátoch a ďalších krajinách. V Iraku už majú trochu iný hudobný žáner, než v spomínaných krajinách. Napriek tomu aj tam má svoju popularitu. Niekto mi dokonca povedal, že Egypťania a Sýrčania majú bližšie práve k tejto Arabčine a rozumejú jej celkom dobre. Môže byť to aj pravda, preto že na egyptských televíznych programoch s arabskou hudbou som počul aj niečo z Arabského zálivu, no zo západnej časti severnej Afriky (Maghrebii) tam takmer nebolo nič, nepočítam do toho niektorých spevákov, ktorí odišli z Maroka, či Tuniska do Egypta, aby sa naučili egyptský dialekt a preslávili sa aj v Egypte.

Čo sa týka hudobného jazyka, hudba Arabského zálivu okrem arabských prvkov má aj perzské, indické, či africké prvky. Keby som mal túto hudbu spoznať podľa rytmu, spoznal by som ju veľmi rýchlo. Táto hudba má veľmi výrazný rytmus, ktorý napríklad nemá egyptská hudba.

Tu nasleduje síce ukážka z Kuvajtu, no pokiaľ niektorí z vás plánujú navštíviť napríklad Dubaj buďte si istý, že tam narazíte na rovnakú hudbu.

Rozlúčka s rokom 2017 na Kanárskych ostrovoch

Kanárske ostrovy, to predstavuje atlantický oceán, nádherné piesočnaté pláže, Španielsko a Afrika. To posledné, teda Španielsko a zároveň aj Afrika zanechali stopy na Kanárskych ostrovoch. Veď Španielska Andalúzia je od nich na skok a Africké pobrežie Maroka tiež. Okrem toho prví osadlíci Kanárskych ostrovov boli Guanchos (Guančos), čo je vlastne berberský národ, ktorý obýval práve tieto ostrovy. Neskôr tieto ostrovy začali obývať Španieli a takto je to dodnes. Napriek tomu sa tam kultúry spojili asi tak, ako na Andalúzii, kde vo Flamencu môžeme nájsť aj arabské vplyvy. Tanec Jota tu poznajú pod názvom Isas. Známa je tu aj Rondalla, ďalší španielský hudobný žáner.

Čo sa týka hudobných nástrojov, veľmi ma prekvapilo, že práve Ukulele môže mať, ako pôvod aj Kanárske nástroje a nie len Portugalsko. Vedel som, že Ukulele vzniklo z nástroja Cavaquinho, ktorý sa používa v brazílskej hudbe, ale že by pôvod tohto hudobného nástroja mohol byť na Kanárskych ostrovoch, o tom som ani netušil. Veď Timple, malá gitara je práve Ukulele veľmi podobná.

Tu sa môžete presvedčiť o tom, ako taká Kanárska hudba znie. Keby som to našiel bez vedomia, že sú to Kanárske ostrovy, asi by som túto hudbu podľa dialektu typoval na Andalúziu. Prekvapila ma ale už spomínaná malá gitara Timple, ktorá mi zvukovo pripomína práve Ukulele.

Vianoce v Latinskej Amerike

Pre obyvateľov Portorika, Trinidadu, či Venezuely hudba štýlu Parranda je typická práve pre vianočné obdobie. Zatiaľ, čo my Európania trávime väčšinou sviatky v pokoji rodiny, v oblastiach Venezuely, Portorika, Trinidadu to žije. Trochu to pripomína našich koledníkov, no texty týchto piesní sú prevažne svetské, než náboženské.

Naproti tomu stojí trinidadský Parang, ktorý vznikol práve z Parrandy a to vďaka venezuelským prisťahovalcom. V Parangu môžeme nájsť aj náboženské texty, nie len svetské texty, ako v prípade Parrandy. Hudobníci chodia od domu k domu a vyťahujú s postelí rodiny priamo do zábavy a tanca. Keď som narazil na preklad jedného parangového textu zo Španielčiny do Angličtiny bol som prekvapený, ako sa duchovný text môže ocitnúť v takejto svetskej hudbe.

Pre tých, ktorí majú Spotify, môžu si vypočuť tento album.

Evanjelium podľa hudby

V Angličtine slovo Evanjelium prekladáme, ako Gospel. Toto anglické slovo pre nás predstavuje hudobný žáner, ktorý je charakteristický svojim vokálnym spracovaním a duchovnými textami. Vznikol z černošského Spirituálu a ten vznikol okrem duchovných piesní aj z pracovných piesní čiernych otrokov v novom svete. Tu je dôležité poznamenať, že Gospel, ako taký je veľmi charakteristické práve pre toto vianočné obdobie, preto že, ako Ramadan súvisí s prorokom Mohamedom, tak práve na Vianoce sa narodil Ježiš Kristus. Niektorých skladateľov gospelové vokály inšpirovali až na toľko, že podobný druh spevu uplatnili aj v iných skladbách.

Nasleduje ukážka gospelových piesní.

Zbory z Juhoafrickej republiky

Aká je hudba v Juhoafrickej republike? V krajine, kde hovoria jazykmi, ktoré sú ťažké pre svoje mľaskavé hlásky aj pre Európana? Ak je tam množstvo žánrov, čo je také typické?

V prvom rade sú to zuluské zbory. Aj Hans Zimmer ich veľmi dobre vedel využiť vo svojej filmovej hudbe.

Ani Aparteid nezabránil tomu, aby sa niektoré černošské hviezdy dostali do popredia a na rebríčky World music, ako takej. Možno, že práve vďaka tejto tradícii vznikla aj gospelová scéna v tejto krajine.

Teraz niečo swingovejšie, hudobný žáner Kwela.

Aj Hip-hop si tu v deväťdesiatych rokoch prišiel na svoje známy aj pod názvom Kwaito v tejto krajine. Trochu mi to pripomína Tanzániu, kde taktiež vznikol nový žáner.

Na záver, ešte Xhosský alikvotný spev Umngqokolo.

Vietnamská kuchyňa

Pri slove “Vietnam” si určite každý predstaví vietnamské obchodíky v Česku, či na Slovensku. Niekto si môže predstaviť aj pravú vietnamskú kuchyňu a rôzne vietnamské občerstvenia. Iní si predstavia práve vietnamskú vojnu a práve ona spôsobila rôzne nálady na západe, ako aj na východe. Myslím na oné časy, kedy bol svet rozdelený železnou oponou. V Spojených štátoch sa dokonca našla skupina ľudí, ktorá na túto vojnu upozorňovala kultúrne a nie politicky. Títo ľudia boli aj proti jadrovým zbraniam a to prispelo ku vzniku kontrakultúry sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. My sa ale pozrieme priamo na Vietnam, ako taký.

Vietnam, to je krajina Ďalekého východu. Najviac ju na rozdiel od jej susedov ovplyvnila Čína, s ktorou susedí na severe. Veď voľakedy Vietnamčina použivala čínske znaky. Po francúzskej kolonizácii Indočíny prešlo sa na Latinku a takto to je dodnes. V hudbe ale čínsky vplyv ostal a hudobné nástroje vietnamskej hudby majú taktiež čínsky pôvod. Keďže Vietnamčina sa zapisuje úplne inými písmenami Latinky, ktoré je ťažké napísať rozhodol som sa, že s vietnamskými názvami vám dám pokoj. Aj bez toho písma je ich vysloviť pre Európanov ťažké.

Etnikum Hmong obýva Čínu, Vietnam a ďalšie krajiny. Vo Vietname má ale také postavenie, ako Tibeťania v Číne. Preto si dáme úctu aj tomuto etniku.

Na záver, malý vietnamský spevátsky zákusok.

Do Pobaltia

Čo vieme o pobaltských štátoch? Litva, Lotyšsko a Estónsko sú dobre známe aj tým, že patrili spolu s ďalšími dvanástymi štáty ku Sovietskemu zväzu. Čo sa týka jazykov, Litovčina a Lotyština patria k baltským jazykom, no Estónčina patrí k Ugrofínskym jazykom. Zaujímavé je na tom to, že aj napriek tomu tieto jazyky majú niektoré veci spoločné, hoci Baltská jazyková vetva sa zaraďuje k Indoeurópskym jazykom a ugrofínska jazyková vetva sa radí do uralskej jazykovej rodiny. Aj napriek tomu niektoré fonetické znaky sú si v týchto jazykoch veľmi podobné. Paradoxom pri Estónčine ostáva, že Fíni a Estónci si nemusia veľmi rozumieť, no majú spoločnú štátnu hymnu, teda aspoň melódiu. Pri Baltskej jazykovej vetve je zvláštne to, že sa často zaraďuje spolu so Slovanskou jazykovou vetvou akoby do jednej vetvy Baltoslovanská jazyková rodina. Možno je to preto, preto že tieto dve vetvy sa od Praindoeurópskeho jazyka oddelili, ako posledné a pri Litovčine a Lotyštine môžeme podľa jazykovedcov zistiť, ako Praindoeurópsky jazyk asi vyzeral. Či to je pravda, to si môžeme dnes už len domyslieť.

Litovská tradičná hudba je ovplyvnená aj rôznymi tradíciami predkov, hlavne tými pohanskými. Možno je to aj preto, preto že Kresťanstvo pre nich predstavovalo aj zlé stránky. Na vine je rád nemeckých rytierov, ktoré na toto územie začalo šíriť Kresťanstvo ohňom a mečom, nie vodou vykúpenia. Napriek tomu nadišli časy, kedy Litovčania sami sa obrátili Kristovi tvárou a boj tu nič nevyriešil.

Čo sa týka Lotyšska, ich hudba je taktiež veľmi zaujímavá a asi tisíc rokov stará. Prvé texty piesní boli krátke a dotýkali sa baltskej mytológie. O tom, že baltské a slovanské národy mali aj niečo spoločné je pomenovanie pre boha hromov a bleskov. Pre Slovanov to bol Perún, pre pobaltské národy Perkunas.

Keďže Estónci majú ugrofínsky jazyk, z toho môže vyplývať aj to, že ich kultúra bude podobná možno aj Fínom. Nemýlil som sa a podarilo sa mi nájsť takéto video, ktoré reprezentuje estónsku ľudovú hudbu. Po vypočutí tohto videa som si bol celkom istý toho, že Fíni a Estónci si môžu porozumieť vďaka svojej hudbe.