Návšteva Draculu

Ale áno! Ideme za grófom Draculom na návštevu do rumunského Sedmohradska (alebo Transylvánii). Gróf Dracula sa totiž podľa Brama Stokera nachádzal práve v Transylvánii, tam bol jeho hrad a tam on kraľoval. Skutočnosť je ale úplne iná.

Transylvánia je ale známa aj niečim iným. Napriek Rumunom, ktorí tam tvoria väčšinu ešte stále tam je silná aj maďarská menšina a tak, keďže sme už párkrát Rumunov navštívili, zameriame sa aj na etniká, ktoré v Rumunsku žijú. Na Maďarov som sa rozhodol zameriať aj preto, preto že Sedmohradsko bolo súčasťou uhorskej ríše. Okrem toho ich piesne použil aj hudobný projekt Deep forest a to na albume Boheme.

Pozor, toto nie sú ale ukážky, ktoré tento francúzsky hudobný projekt použil, toto je úplne iná hudobná ukážka. Hlavný cieľ je ale stále rovnaký a to priblížiť hudbu Maďarov žijúcich na území Transylvánie.

SARAKINA a jej balkánska kuchyňa

SARAKINA, to je názov Poľsko-bulharsko-českej kapely, ktorá čerpá hlavne vplyvy z bulharskej hudby, čiže ľudia z týchto troch krajín sa rozhodli vydať hudbou na dovolenku do Bulharska. V roku 2017 nahrali album Balkantron, ktorý o tejto dovolenke bohato rozpráva. Celkom si môžete pochutnať na zvukoch autentických hudobných nástrojov a nasýtiť sa tradičných balkánskych rytmov, koľko vám uši ráčia.

Na internete o nich zatiaľ informácie nie sú. Napriek tomu ich hudba, aj keď členovia tohto hudobného projektu sú z troch krajín prezradí dosť, než by ste čakali.

Ľahké Joropo

Ak jestvuje niečo, čo spája Kolumbiu a Venezuelu, tak je to určite Joropo, ktoré sa hrá na nížine Los Llanos. Slovo “joropo” v Španielčine sa prekladalo, ako “party”, no v súčasnosti toto slovo označuje práve tento hudobný žáner. Zahŕňa, ako španielske, tak aj pôvodné vplyvy, či africké vplyvy. Základom Joropa je spev, harfa, cuatro a maracas. Rytmus je 3/4 a čo sa týka celej textúry, Joropo je veľmi ľahký hudobný žáner na počúvanie.

Formosa a jej krásy

Slovom “Formosa” sa označoval ostrovný štát Taiwan známy, ako Čínska republika. Na rozdiel od Čínskej ľudovej republiky, ktorá si Taiwan nárokuje podobne, ako niektoré ďalšie teritóriá na Taiwane majú vlastný politický systém, hoci tu treba priznať, že Čína im ešte stále naháňa strach.

Pred 17. storočím Taiwan nebol ostrov, kde žili Číňania. Na Taiwane totiž existujú ešte stále domorodé kmene, ktoré sú etnicky príbuzný napríklad obyvateľom Filipín, či Indonézie. Ich hudba sa zapáčila niektorým hudobným producentom etnickej elektronickej hudby a začalo sa experimentovanie so spevami taiwanských domorodcov. Ako takáto hudba znela?

Hudba taiwanských domorodcov zažila v minulom storočí, akoby nejaké prebudenie a ako som už spomínal, začali ju používať rôzne hudobné projekty. Keď som ešte ani o tejto hudbe nechyroval pripomínala mi niečo, čo sa vyskytuje v šamanských spevov pôvodných Američanov. Hudobní producenti etnickej elektronickej hudby načreli teda do archívov a použili určité vzorky spevov domorodcov z Taiwanu. Je to niečo podobné, ako Deep forest použili vokáli Pygmejov z afrických dažďových pralesov. Deep forest v niektorých piesňach použili aj spevy pôvodných obyvateľov Taiwanu, no tých piesní bolo málo.

Aj vy ste sa možno stretli s vokálmi taiwanských domorodcov a to v rebríčkoch populárnej hudby. Hudobný projekt Enigma totiž použil vo svojej skladbeReturn To Innocence práve vokály taiwanských domorodcov.

V súčasnej dobe podobne, ako pri niektorých prípadoch austrálskych domorodcov aj tí taiwanskí začínajú modernizovať svoje tradície.

Spev nevidiaceho Austrálskeho domorodca

Geoffrey Gurrumul Yunupingu sa narodil 22. Januára 1971 a zomrel 25. Júla 2017 vo veku 46 rokov. Narodil sa v Austrálii a zomrel v Austrálii, no na dvoch rozličných miestach. Patrí k austrálskym Domorodcom, ktorý ma doslova prekvapil rôznymi vecami.

Prvou vecou boli očakávania pri austrálskej hudbe. Každý totiž pozná hudbu austrálskych Aborigénov s Didgeridoo a paličkami, popritom tradičných spevov. Keď som počul niečo, ako Folk a gitaru, bol som prekvapený.

Ďalšia vec, ktorá ma prekvapila bolo to, že nevidel od narodenia. Nevedel ani braillovo písmo, nemal ani vodiaceho psa, či slepeckú palicu. Napriek tomu dokázal svojim spevom zasiahnúť srdce západného poslucháča.

Zomrel na chorobu obličiek a pečene v nemocnici v tomto roku. To som sa dozvedel až potom, čo som si vypočul jeho skladbu, na ktorú som na internete narazil. Spieval príbehy o svojom kraji, kde sa narodil v domorodých jazykoch tejto oblasti a hoci textom nebudete rozumieť, hudba niekedy prezradí dosť, než by ste očakávali. Hoci hrá na gitare, keyboarde, bubnoch, či didgeridoo, práve jeho spev ho preslávil a hneď si získal rôznych poslucháčov.

Portugalská melanchólia

Žáner Fado (čítajte Fadu) je pre Portugalsko to, čo je Tango pre Argentínu, či Flamenco pre Španielsko. Hovorí sa, že tento žáner vznikol v 30. rokoch 20. storočia, no hovorí sa, že vznikol oveľa skôr, než sa hovorí. Či je to pravda, to si už dnes môžeme iba domyslieť.

Preklad slova Fado môžeme preložiť, ako osud. Texty tohto hudobného žánru sú podobne, ako hudba trúchlivé, plné smútku a melanchólie. Texty sú síce komponované na rôzne témy, no zväčša sú to texty o mori, či o živote chudobných. Zväčša sú to texty o odovzdania sa osudu, ktorý niekedy dokáže byť poriadne krutý. Štýl kapverdskej hudby Morna je veľmi Fadu podobný. Možno je to kvôli bývalej portugalskej kolónii na Kapverdách. Na druhej strane podľa môjho názoru Morna je oveľa živšia a poskytuje akú takú nádej, než Fado. Tí, ktorí majú depresie, či príliš sa odovzdávajú emóciám neradím tento hudobný žáner počúvať. Ak ale máte radi takúto melancholickú hudbu, môžete sa ponoriť do portugalského Fada, je to len na vás.

Kostarické Calypso

O tom, že Kalypso dobylo takmer celý anglický Karibik netreba písať. Veď z Trinidadu sa tento žáner šíril ďalej neuveriteľnou rýchlosťou a pomohol vytvoriť také žánre, ako boli Ska, Mento, či Reggae, alebo aj Socu. Toto všetko sa týkalo karibských štátov, kde sa rozprávalo po Anglicky, no Calypso malo vplyv aj na iné krajiny tejto oblasti a to také, o ktorých by ste to vôbec nepovedali.

Keď som narazil na internete na istú kapelu z Kostariky, bol som poriadne prekvapený. Až neskôr som sa dozvedel, že na karibskom pobreží Kostariky tam prišla Afro-karibská komunita, ktorá rozprávala jamajským kreolom. Tento kreol je postavený na anglickom základe a práve vďaka tejto komunite sa vytvorilo v Kostarike niečo, čomu sa začalo hovoriť aj kostarické Calypso. Na moje veľké prekvapenie toto Calypso je práve v už spomínanom kreole.

O skupine  Kawe Calypso sa mi nepodarilo zistiť nič iba preto, preto že niektoré stránky o nich buď nič nepíšu, alebo ich stránka má akési serverové poruchy. Z toho, čo som z textu a odkazov, ktoré boli v Španielčine vyrozumel, skupina pochádza z mesta Cahuita práve z tej oblasti, kde sa rozpráva anglickým kreolom, pri karibskom pobreží. Keby som ale mal porovnať toto Calypso s trinidadským Calypso, sú si veľmi blízke, akoby to boli bratia. Veď, posúďte sami.

Indonézska perkusívna bomba

Aj takto by sa dalo pomenovať to, čo vytvorila skupina Svara samsara z Indonézie. Týchto päť mladých hudobníkov vás dokáže okamžite dostať do neobyčajného tranzu.

Ako píše magazín Earthbeat, Svara samsara patrí do takzvaného domu situácii Rumah Kahanan, čo je vlastne akási sieť indonézskych interpretov modernej a tradičnej hudby za neziskovým účelom. Táto sieť pokračuje v myšlienke známeho indonézskeho perkusionistu,  bubeníka a skladateľa Innisisriho od roku 2014 a bol to práve on, kto založil umeleckú komunitu Rumah kahanan. V roku 2009 tento skladateľ zomrel, no Rumah kahanan pokračuje ďalej v jeho myšlienke spájať modernú a tradičnú indonézsku hudbu a interpretovať ju aj pre západných poslucháčov.

Príkladom toho je aj spomínaná skupina Svara samsara, ktorej členovia sú z rôznych etník. Veď, Indonézia je multikultúrna krajina. Po mojom zvukovom zážitku z koncertu, z ktorého video si môžete pozrieť je niečim skutočne unikátnym a magickým. Toľko vibrácii vďaka rôznym perkusiám vás hneď transportuje do neobyčajného sveta. Na druhej strane to, že Indonéžania sú skutočne majstri v perkusívnych orchestroch vás môže presvedčiť aj indonézsky Gamelan. Teraz sa ale dobre pripravte na neobyčajnú kozmickú cestu.

Poľský stredovek

V tomto článku nepôjdeme ďaleko. Zamierime smerom na sever k našim poľským susedom. Ak čakáte tradičnú poľskú ľudovú hudbu, sklamem vás. Ide tu ale o tradičnú world music, ktorá sa začína reprezentovať postupne aj u nás.

Na hudobnej etno scéne sa začali objavovať kapely, ktoré sa snažia prezentovať takzvanú novoslovanskú muziku. Ide o muziku, ktorá čerpá z rôznych tradícii, ale hlavne zo stredoveku. Či to je na Morave Tomáš Kočko, na Slovensku Michal Smetanka a jeho Karpaton, alebo dokonca v Poľsku skupiny, ako je skupina JAR. Tieto kapely buď v textoch, či vďaka hudbe sa obracajú na staroslovanských predkov, ich tradície, či mytológiu, alebo ide o ľudové piesne. Čo sa týka hudby, hudba týchto skupín pripomína pravý Stredovek s moderným šatom. Pripomína mi to, akoby ste jedli na nejakom starobylom hrade stredoveké jedlo a k tomu pijete Kolu. Napriek tomu tá atmosféra je taká unikátna a vy máte pocit, akoby ste sa na chvíľu ocitli v minulosti. Verte, či nie, ale hudba sa v tomto prípade stáva akýmsi strojom času, ktorý vás okamžite prenesie do poľského Stredoveku.

Exotická dovolenka na Kapverdách

Kapverdy, to sú ostrovy v atlantickom oceáne blízko africkej pevniny, kde zavítajú aj návštevníci z iných krajín. Hovorí sa tam síce po Portugalsky, no používa sa tam aj kapverdská Kreolčina, ktorá je postavená na portugalskom základe.

Čo sa týka hudby, Kapverdy sú skutočne exotickou destináciou aj pre hudobníkov, ktorí zvyknú zarezonovať aj v rebríčkoch World music. Príkladom je toho štýl morna, ktorý sa stal akýmsi hudobným žánrom, ktorý reprezentuje Kapverdy. Pokojne ho môžeme porovnať s americkým bluesom, či argentínskym tangom. Ide v podstate o veľmi melancholický hudobný žáner, ktorý zasiahne srdce každého človeka, ktorý rozumie hudbe. Týmto štýlom sa preslávila bosá primadona Cesária Évora. Práve ona je akousi kráľovnou tohto hudobného žánru.

Oproti melancholickej Morne tu stojí flegmatická a vitálna Funaná. Je to štýl populárnej hudby, ktorému kolonialisti nepriali. Po nezávislosti od Portugalska sa s týmto hudobným žánrom roztrhlo vrece. Typický pre tento štýl kapverdskej hudby je akordeón.