Katalánci a ich hudba

Istý čas som o Kataláncoch len počul. Katalánčina je jedným z oficiálnych jazykov Španielska, no hovorí sa ňou aj vo Francúzsku, či na talianskej Sardínii jestvuje katalánska komunita. To mi boli známe veci a okrem toho som sa dozvedel, že úradný jazyk v štáte Andorra je práve Katalánčina. Nie je to ale nič neobvyklé, preto že práve Andorra susedí s Katalánskom.

Keď počujete Katalánčinu a počuli ste už Francúzštinu, Španielčinu, Portugalčinu a Taliančinu, Katalánčina vám môže pripadať ako jazyk, ktorý obsahuje všetky zvuky z týchto spomenutých jazykov. Po istých skúsenostiach mojich známych, ktorí v Katalánsku, hlavne v Barcelone boli sú také, že Katalánci vraj nechcú hovoriť po Španielsky. Sú takí pyšní na svoj jazyk a hrdí, že budú zaťato bojovať za to, aby sa odtrhli od Španielska. Neskôr som sa dozvedel, že Katalánčinou sa hovorí aj na Baleárskych ostrovoch, ktoré sú blízko pevninového španielskeho Katalánska, takže opäť nič nové. Dokonca jazyk používaný vo Valencii sa taktiež niekedy zaraďuje medzi Katalánčinu. Preto všetci tí, čo sa učíte po Španielsky počítajte s tým, že keď prídete do Katalánska, niektorí ľudia s vami budú chcieť komunikovať len po Katalánsky. Nebojte sa, v Katalánsku nájdete aj Španielov. Počítajte ale s tým, že budete sa musieť naučiť nový jazyk.

Pred niekoľkými rokmi som ale zistil, že som na Katalánčinu narazil ešte pred tým, než som sa o ňu začal zaujímať. Vtedy som ale ten jazyk nevedel zaradiť. Bola to pieseň od istého nemeckého hudobného projektu, ktorý sa nazýva Enigma a tu je ukážka tej piesne.

Keď som túto vec asi po piatich rokoch zistil, pustil som sa do pátrania po katalánskej kultúre, preto že ten jazyk ma nejako zaujal. Vedel som taktiež o katalánskej rumbe, ktorá vznikla z flamenca, no o nej možno bude reč niekedy nabudúce. Tu je ukážka pravej katalánskej hudby.

Cez divý Kurdistan

Nie, toto nie je žiaden Karl May. Toto je reálna kurdská hudba.

Kurdistan sa rozkladá na územiach týchto krajín: Turecka, Sýrie, Iraku a Iránu. Kurdi hovoria jazykom, ktorý je podobný Perzštine, no je to úplne iná kultúra, ako kultúra Peržanov. Čo sa týka jazyka, Kurdčina má tri hlavné dialekty:

  • Severný – Kurmandži
  • Stredný – Sorani
  • Južný – Palevany

Najviac sa ale používa prvý spomínaný dialekt. Čo sa týka písma, Kurdi používajú ako arabské písmo, tak aj modifikovanú Latinku.

Čo sa týka hudby, hudba Kurdistanu (hlavne tá moderná) je poznačená krajinou, v ktorej Kurdi žijú. Platí to ako aj pre folklór, tak aj pre ich populárnu hudbu. V Turecku majú podobnú hudbu, ako Turci, v Iráne sa ich hudba podobá pravej iránskej hudbe ATĎ. Jediné, čo ich zbližuje je jazyk, či skôr kurdské jazyky. Ak neveríte, tu je ukážka kurdskej hudby.

Do krajiny polmesiaca

Osmanská ríša bola naozaj obrovská ríša. Územie zahŕňalo časť Uhorska (Maďarska), Balkánu (Rumélia), Severnej Afriky a Stredného východu. Každý si pod týmto názvom predstaví to, ako Turci (Osmani) dobývali našu krajinu a ako brávali mladých chlapcov do Turecka a z nich vychovávali vojakov, či právnikov. Hovorilo sa im aj Janičiari, ktoré taktiež mali aj svoje vojenské kapely.

Čo sa týka práve tejto ríši, niektoré vplyvy dodnes ostali na Balkáne už z toho dôvody, že to boli vlastne osmanské kolónie. Tu treba priznať, že niektoré národy kvôli plateniu daní hneď prestúpili na Islam, napríklad Bosniaci. Niektoré národy sa ale viery nevzdali a buď migrovali na územia krajín, ktoré ešte neboli pod tureckou okupáciou, napríklad Srbi do Maďarska, kde vytvorili si svoju vlastnú kultúru. O Bulharoch sa napríklad ani nevie, že počas krymskej vojny bojovali na strane Rusov, preto že v nich videli akési oslobodenie od Osmanov. Keďže sa ale osmánska ríša spojila s ďalšími veľkými mocnosťami môžete si domyslieť, ako plán Bulharom vyšiel. Na druhej strane sa predsa Balkan oslobodil a dá sa povedať, že vojny sú tam dodnes. Niekto dokonca rozdelil slovo Balkan na slová bal kan a to v preklade z Turečtiny znamená med a krv. O balkánskej hudbe som tu už niečo napísal a skutočne hoci ich hudba je sladká, ako med, ešte stále tu tečie krv.

Čo sa ale týka Turecka, tam už je všetko v poriadku. Veď vďaka Atatürkovi sa tam po Osmanskej ríši spravili také moderné reformy, že začali písať Latinkov. Pred tým sa totiž Osmančina zapisovala perzsko – arabským skriptom. Netreba ale zabúdať na to, že názov svojej krajiny Turci dali taký preto, preto že boli mocný. Pred tým sme ich poznali aj pod názvom Osmani a na rozdiel od modernej Turečtiny tá osmanská Turečtina obsahovala slová z Perzštiny a Arabčiny. Samozrejme aj dnes môžeme v Turečtine objaviť stopy po Arabčine a Perzštine, no za oných časov tých slov tam bolo viac.

Ale, ako taká hudba v osmanskej ríši mohla znieť?

Možno ste ani netušili, že klasickí skladatelia sa inšpirovali aj tureckou hudbou. Čo taký Turecký pochod od Wolfganga Amadea Mozarta? Určite neznie tak, ako turecká hudba. V tomto pochode je ale počuť práve náčrt pochodového rytmu, ktorý znel pri pochode Mehterov. Kapely, ktoré sa nazývali Mehter boli vlastne kapely Janičiarov.

 

Mehter neinšpiroval iba Mozarta. Hovorí sa, že práve balkánska dychovka vznikla práve z tureckých kapiel. Pre malé porovnanie, balkánska dychová hudba a turecké kapely majú spoločné zrejme bubon, ktorý sa v Turecku nazýva Davul, no má aj iné názvy, ako Tupan, Tapan, či Goč. Závisí to na krajine, kde sa tento hudobný nástroj vyskytuje. Aj niektoré balkánske nástroje majú svoje názvy odvodené skrz Turečtinu. Ako som už ale spomínal, veľa slov v Turečtine v tej dobe malo arabský pôvod, takže napríklad Kaval má pôvod v arabskom nástroji Kawala. Dokonca Rumuni svojej panovej flaute hovoria Nai a to je odvodené opäť z Tureckého “Nay”, pri čom v krajinách Stredného východu je to úplne iný hudobný nástroj.

Cesta za Koriakmi

Medzi národmi, ktoré obývajú ruský Ďaleký východ patria aj Koriakovia. Je to etnikum, ktoré žije na severe od polostrova Kamčatka. Toto etnikum žije na pobreží Beringovho mora a jeho kultúrne hranice zahŕňajú Tigilsk na juhu a povodia rieky Anadyr na severe. Toto etnikum patrí k čukotským etnikám, s ktorým zdieľa spoločné pomenovanie Luorawetlan.

Dodnes toto etnikum, ako niektoré sibírske národy praktizuje Šamanizmus. Je to počuť aj na ich hudbe, ktorá sa veľmi podobá na hudbu, ktorá je typická pre niektoré kmene pôvodných američanov Severnej Ameriky. Rámové bubny a rôzne chrastítka a štrkátka sú príznačné pre ich šamanskú hudbu, ako aj ich spev. Mimochodom sa hovorí, že pôvodní Američania majú pôvod práve na Sibíri a vraj prešli po zamrznutom Beringovom mori. Či je to pravda, to si môžeme už len domyslieť.

Hudba Jakutov

Na Sibíri je množstvo národov. V Ruskej federácii taktiež množstvo štátov okrem tohto regiónu, kde je ešte čo objavovať. Okrem Tuvíncov, ktorých som tu spomínal sú tu aj iné národy. Medzi nimi je aj národ Jakutov (Sacha), ktorý má podobne, ako Tuvínci svoju vlastnú republiku a taktiež aj svoju kultúru. Na rozdiel od Tuvíncov nepraktizujú žiaden hrdelný spev. Napriek tomu si myslím, že ich tradícia je unikátna, ako každá iná. Jakutsko má teda byť na čo pyšné.

Šamanská Peyote hudba

Peyote (Lophophora williamsii) je známy druh kaktusu, ktorý obsahuje alkaloidy. Znamená to, že po požití tejto rastliny môže človek zažiť rôzne halucinácie. Slovo “Peyote” pochádza z aztéckeho slova “Peyotl”, čo v preklade môže znamenať niečo, ako duchovno, či božský stav. Práve kvôli tomu sa táto rastlina zaraďuje medzi takzvané enteogény. Sú to rastliny, ktoré sa používajú pri Šamanizme na vyvolanie rôznych duchovných stavov. Do tejto kategórii totiž patrí aj Ayahuasca z Peru. V súčastnosti sa táto rastlina používa v oblastiach Mexika a v štáte Texas v Spojených štátoch.

Peyote hudba je dá sa povedať, ako väčšina šamanskej hudby pôvodných Američanov. Existuje tu ale jeden rozdiel. Rytmus bubna je tu oveľa rýchlejší než ten, na ktorom ste si zvykli pri hudbe pôvodných Američanov zo Severnej Ameriky. Vďaka tomu by som mohol usúdiť, že Peyote musí byť veľmi silné. Ide tu o veľmi živý rituál. Vyzerá to, akoby sa chceli niektorí ľudia vymaniť vďaka tejto droge zo všetkého a akoby božskú prítomnosť cítili tak silno, že sa zbláznia. Okrem Bubnov tu môžete počuť aj rôzne chrastítka a štrkátka a samozrejme spev.