Zvuk flauty Ney chytá za srdce

Ney je flauta, ktorá sa používa na Strednom východe a v Severnej Afrike. Taktiež sa jej hovorí aj naj, hoci slovo “Nai” v rumunčine označuje niečo úplne iné, panovu flautu. Tá orientálna ney sa v Rumunčine povie “caval”, hoci Kaval je úplne iný hudobný nástroj, než Ney, hoci Turecko majú tieto dva hudobné nástroje spoločné.

Ney je dokonca najstaršia flauta na celom Strednom východe, hoci flauty sú skutočne staré hudobné nástroje. Na tejto flaute sa dá obyčajne zahrať tdiatonická stupnica, no vďaka rôznym technikám je možné na nej zahrať aj štvrťtóny, ktoré sú charakteristické pre perzskú, arabskú, či tureckú hudbu. Túto flautu môžete počuť ako melodický nástroj v doprovode iných nástrojov, tak aj ako sólový hudobný nástroj. Jeden môj známy mi povedal, že jej zvuk okamžite chytí človeka za srdce. Možno aj preto je tak dobre známa s bubnom Daf v hudbe kružiacich Dervišov.

Tu je ukážka tejto flauty. Sami posúdite, či jej zvuk dokáže človeka chytiť za srdce.

Advertisement

Kórejské hudobné divadlo

Pansori je tradičný hudobný žáner kórejskej tradičnej hudby. Ide o akési hudobné rozprávanie príbehu. Zoskupenie Pansori pozostáva zo speváka (Sorikkuna) a hráča na bubon puk (gosua). Napriek našej Opery, či Muzikálu speváci tu používajú rôzne techniky spevu, ktoré sa našim európskym ušiam nebudú veľmi páčiť. V súčastnej dobe zhľadom k tomu, ako hlavne Južná Kórea sa začína modernizovať, Pansori postupne zaniká. To ešte nie je všetko, preto že z kolekcie dvanástich príbehov Pansori sa zachovalo len päť príbehov (Madangov).

Pansori sa vyučuje v škole Pansori (Če). Hudba Pansori sa delí na Čo (Melódiu, alebo mód), Jangdan (rytmická štruktúra) a Pučhimsé (kombinácia slov a melódie). Toto klasifikovanie je ale úplne odlišné od našich západných hudobných pojmov, preto že toto klasifikovanie okrem hudby zahŕňa aj emócie interpreta.

Tu nasleduje ukážka tradičného Pansori.

Súťaž sámskeho Joiku

Možno ste o tom ani nevedeli mimo tých, ktorí boli voľakedy v Sámsku (alebo v Laponsku, či Sápmi). Existuje totiž niečo také, ako súťaž v Joiku. Je to niečo také, ako Eurovision Contest u nás, ale pre Sámov. Konečne tu vám môžem poskytnúť autentické nahrávky Joiku.

Táto súťaž je organizovaná organizáciou Samisk Musikkfestival v nórskom sámskom meste Kautokeino. Súťaží sa ako aj v piesňach, tak aj v tradičnom sámskom umení Joik.

Sámsky Joik

Na severe Švédska, Fínska, Nórska a Ruska žije etnikum, ktoré sa nazýva Sámovia, alebo aj Laponci. Druhý názov sa ale používa v trochu zlom význame. Tento národ bol už odjakživa v spojení s prírodou a hoci Švédi, Fíni, či iné veľké národy chceli potlačiť jeho kultúru, nepodarilo sa im to. V istom období totiž národy štátov, kde toto etnikum žilo ničilo ich kultúru asi tak, ako Európania ničili kultúru Indiánov.

V súčastnosti už zdá sa, nič nebráni rozvoju tradičnej sámskej kultúry. Jedným z prvkov každej kultúry je aj hudba. Sámovia majú niečo, čo pokojne môžeme nájsť aj v iných národoch, kde sa praktizoval Šamanizmus. Ide o Joik, tradičný sámsky vokálny prejav. Spevom by som to nenazval, preto že v Joiku ide o typický invokujúci účel zariekať určité veci. Takže keď Joikár joikuje “zajac”, on nejoikuje “o zajacovi”, ale “zajaca”. Pozor, Joik nesúvisí vôbec s jojkovaním, pozor na túto chybu. Ako sa mi podarilo zistiť, Sámovia by dokonca aj nás naučili svoj tradičný Joik, napríklad v Švédskom Jokkmokku, kde sa koná aj sámsky trh.

Rozhodol som sa vám priblížiť Joik v modernej interpretácii. V súčastnej dobe totiž vznikajú kapely, ktoré kombinujú tradície s modernými prvkami.