Soukous je hudobný žáner, ktorý vznikol z konžskej Rumby. V súčasnosti sa bohužiaľ termín konžská Rumba používa aj pri štýle Soukous. Tu je teda Soukous, ako potomok konžskej Rumby.
Globe of music blog v Slovenčine
Blog o etnickej, regionálnej a tradičnej hudbe
Soukous je hudobný žáner, ktorý vznikol z konžskej Rumby. V súčasnosti sa bohužiaľ termín konžská Rumba používa aj pri štýle Soukous. Tu je teda Soukous, ako potomok konžskej Rumby.
Zouglou je hudobný žáner, ktorý vznikol v štáte Pobrežie slonoviny. Tento žáner patrí práve k tým žánrom, ktoré vychádzali z iných tradícii, dokonca z tradícii tých, ktorých potomkovia boli násilne prepravení za oceán. Práve v západnej Afrike sa totiž mnohí orientovali na tie hudobné žánre, ktoré založili potomkovia čiernych otrokov na karibských ostrovoch. Príkladom môže byť konžská rumba Soukous, či senegalská Salsa. Okrem toho niektoré skupiny v tomto regióne začali hrávať Reggae, narážam hlavne na anglofónne krajiny západnej Afriky. Zvláštne je ale na tom to, že Reggae a podobné hudobné žánre sa dostali napriek Angličtiny ešte ďalej na východ Afriky a verte, či nie, aj v Keni je populárne.
Zouglou taktiež vznikol z karibských žánrov, ako boli Ragga, Soca, či Zouk v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Jeho texty môžu byť buď v rôznych jazykoch, ktoré sa používajú na Pobreží slonoviny, či v slangovej Francúzštine. Založili ho mladí študenti z Abidjanu a v textoch tohto hudobného žánru humorne poukazujú na rôzne politické, či spoločenské problémy. Keď som narazil na tento hudobný žáner, bol som prekvapený a táto hudba sa mi aj teraz páči.
Keď som počul Eritrejskú hudbu, všimol som si tam istú vec. Eritrejská a etiópska hudba sa navzájom podobajú. Keď som zistil, že Amharčina a Tigrinčina vznikli z jedného jazyka, hneď mi všetko zapadlo do seba, ako skladačka. Pripadalo mi to, ako keby som poskladal istý hlavolam, ale prišiel som na iný spôsob skladania celého hlavolamu. Bolo to niečo, čo som objavil po istom čase.
Konečne vyrážame na Tahiti! Kto túži po nádhernej dovolenke na pláži s palmami? Kto sníva o nádhernej hudbe, akú hrajú aj na Havaji?
Kedysi dávno som poznal len havajskú hudbu, pokiaľ sa jednalo o hudbu Oceánie, neskôr som narazil na hudbu Austrálie, konkrétne na Didgeridoo. Keď som raz natrafil na hudbu z ostrovov Tahiti hneď som vedel, koľko bije. Veľmi sa to podobalo na to, čo som už počul v havajskej hudbe. Napriek tomu to bolo iné, dokonca som si niektoré piesne z istého CD, na ktorom bola nahratá práve hudba z polinézskeho štátu Tahiti niekoľko krát. Netušil som, aká je tam tradícia. Nevedel som, aká nádherná hudba sa hrá na Tahiti. Tak neváhajte a aspoň takto hudobne si vychutnajte nádheru Tahiti, ale hlavne kultúru Tahiťanov.
Pôvodní obyvatelia Nového Zélandu Maori majú veru úžasnú kultúrnu tradíciu. Nový Zéland je zaujímavý aj tým, že na rozdiel od iných kolónii tu bola uzavretá dohoda medzi Maormi a Angličanmi, takže sa tu v podstate nikto neobracal na inú vieru. Niekomu sa takáto tradícia nemusí páčiť, no aj napriek tomu je to niečo unikátne. Pripomína mi to trochu prezentáciu maorského umenia v Košiciach, čo ma doslova ohúrilo. Prekvapil ma taktiež rozmanitý výber hudobných nástrojov.
Okrem toho netreba zabúdať, že práve na Novom Zélande bol filmovaný film Pán Prsteňov, hoci s Novým Zélandom Tolkienov svet nemá spoločné nič.
Gusle, to je tradičný sláčikový hudobný nástroj populárny v srbskej hudbe. Nejde o naše husle, akoby sa zdalo. Tento hudobný nástroj môže mať jednu, alebo dve struny. Hrajú naň Guslari, srbskí epykovia, ktorí okrem Guslí používajú aj spev. Ich repertoár tvoria legendy a príbehy hlavne z osmanských čias.
Teraz sa pripravte na poľovačku na bizóny na prériách, či tradičné spevy pôvodných američanov. Samozrejme, myslím na Indiánov, no tento názov vznikol vďaka veľkému omylu, ktorého sa dopustil Krištof Kolumbus. To by nebolo dosť, keby Európania nezničili toľko pôvodných Američanov. Napriek tomu niektoré kmene prežili a v súčasnosti sa pracuje na obnovu tradícii jednotlivých kmeňov. Niektorí z vás určite aj takúto hudbu počuli.
Niektorí z vás možno počuli o štáte Goa v Indii, kam zájdu hlavne Hipisáci na dovolenku. V Goe sa hrá ale úplne iná hudba, než čo počúvajú Hipisáci. Možno, že aj nejaká psychedelická hudba sa na rôznych diskotékach v hoteloch nájde, no tu je tradičná tvár Goy.
V Goe sa rozpráva Kónkánčinou, konkrétne gojskou Konkánčinou, ktorá podobne, ako celá táto kultúra bola ovplyvnená portugalskou kultúrou. Je tu ešte niečo, čo môže svedčiť o portugalskom vplyve. To je aj náboženstvo v tomto štáte. V Goe sa totiž vyznáva Kresťanstvo, ktoré do seba zahrnulo aj nejaké domáce prvky. Čo sa týka hudby, tiež tu nájdeme prvky, ktoré nie sú typické pre indickú hudbu. Posúďte sami.
Históriu tohoto hudobného žánru môžeme nájsť v ľudovej hudbe regiónu Pandžáb. Bhangru založili ale pandžábski migranti z Indie a Pakistanu vo Veľkej Británii. Texty tohto hudobného žánru sú celkom jednoduché a hoci sú v Pandžábčine, veľa môže prezradiť aj hudobná reč Bhangry, ako takej. Poznám mnohých ľudí, ktorí majú radi práve tento hudobný žáner. Istý čas boli dokonca u nás populárne aj niektoré piesne, ktoré boli práve štýlu Bhangra. Na druhej strane možno, že práve preto, kde sa narodila táto kráľovná pandžábskej populárnej hudby, v Bhangre môžeme nájsť aj západné vplyvy. Tu je ukážka autentickej Bhangry.
Čo majú spoločné tieto dva hudobné nástroje? Určite tomu neuveríte, ale Chorvátsko, aj keď mandolína je skôr známa vďaka talianskej hudbe, ale predsa, je to tak.
Chorvátska tradičná hudba by sa mala deliť na dve časti: Na dalmatínsku a slavónsku tradíciu. Pozor, do týchto tradícii je možné počítať aj miesta, ktoré sú mimo tejto oblasti. Existujú aj iné štýly chorvátskej hudby, no ja sa budem venovať práve týmto štýlom, pre ktoré sú typické nástroje, ako tamburica a mandolína.
Tamburica je populárna hlavne v slavónskej hudbe a v regiónoch severného Chorvátska. Myslím hlavne na vnútrozemské regióny. Tamburica je taktiež známa aj v susednom Srbsku, hlavne v regióne Vojvodina. Toto územie bolo pod vplyvom Uhorska, takže ich piesne majú niečo podobné určite aj s našimi piesňami. Netreba zabúdať ešte na jednu vec, tamburica je národný chorvátsky nástroj. Vypočujte si preto aj slavónskych Tamburášov.
V Dalmácii vďaka histórii je tradícia úplne odlišná. Tento región patril voľakedy Benátsku a preto určité vplyvy, ako aj v kultúre na seba nenechali dlho čakať. V talianskej Friulii majú podobný žáner tomu, ktorý sa na Dalmácii nazýva Klapa. Ide o akýsi A cappella spev. Pri tomto speve, aj keď by sme ho vďaka vokálnemu prevedeniu mohli zaradiť, ako A cappella môže byť dopĺňaný gitarou, či mandolínou. Moderné Klapy majú aj moderný aranžmán. Tu je ukážka Klapy tak, aká je teraz populárna v Chorvátsku. Pokiaľ ste boli niekde v Dalmácii, určite niekto z vás niečo také počul.