Hudba štýlu Rai

Keď som v detstve objavoval arabskú hudbu netušil som, do čoho som sa zaplietol. Vôbec som nevedel, aký štýl tvorí jeden z mojich arabských prvých spevákov, ktorých hudba sa mi páči dodnes. Cheb Mami a niektoré jeho piesne som objavil už v detstve a to vďaka rôznym výberovým albumom, na ktorých bola etnická hudba. Neskôr som zistil, že aj na niektorých kazetách bol práve Cheb Mami, no tie kazety som už dostal z Egypta. Neskôr som narazil aj na Cheba Tarika, Khaleda a Faudela. Ani som netušil, že práve Khaled v roku 2013 opäť dobyje rebríčky populárnej hudby práve tak, ako to bolo pred tým.

Niečo o tomto hudobnom žánre

Hudobný žáner Raï vznikol v Alžírsku predovšetkým v meste Oran. Mestu Oran sa hovorilo aj Paríž Alžírska, hoci hlavné mesto bol stále Alžír. Práve tam sa totiž rodil hlavný prúd alžírskej kultúry. Najprv to bola arabská andalúzska klasická hudba, potom Chaabi a nakoniec Rai. Pre žáner Chaabi (Šábi) platilo pomenovanie pre spevákov a speváčky Cheigh (šeich), čiže starý. V štýle Rai to bolo pomenovanie cheb (šeb), čiže mladí. Mnohí interpreti v tomto žánre nieslo tento titul (cheb), napríklad Cheb Mami, Cheb Hasni, či Cheb Faudel, ako aj iní populárni speváci. V 90. rokoch 20. storočia aj ženy sa začali presadzovať v tomto hudobnom žánre. Mnohí zo spevákov tohto hudobného žánru sú totiž muži. Niektorí speváci tohto hudobného žánru sa dokonca stali obeťou teroristických útokov, napríklad: Cheb Tarik, alebo Cheb Hasni.

Asi pred šiestimi, či piatimi rokmi som sa dopočul potom, čo som spieval piesne od Cheba Mamiho o spevákovi, ktorý má podobný hlas a volá sa Cheb Youness. Pochádzal z Maroka, no aj v Maroku sa nájdu umelci, ktorí tvoria hudobný štýl Rai, ktorý sa oficiálne spája s Alžírskom. Preto aj ukážka bude od Younessa z Maroka, ktorý podľa mojich informácii žije v Štrasburgu.

Pokiaľ používate Spotify, môžete si vypočuť aj GOM playlist. Tento playlist bude obsahovať skladby nie iba alžírskych interpretov štýlu Rai, ale aj interpretov z Maroka, alebo z Francúzska, ktorí sa narodili, ako deti rodičov z Maghrebu. Maghreb je región na západe severnej Afriky. Patria doňho krajiny, ako Maroko, Alžírsko, Tunisko a niekedi aj Líbia.

Afganistan: Krajina na rozhraní dvoch hudobných svetov

Keďže súčasná situácia v Afganistane nežičí hudbe, rozhodol som sa jej dať hold aspoň takto:

Niečo v skratke o Afganistane

Afganistan patrí medzi horské štáty strednej Ázie a Stredného východu. Je to krajina, ktorá je známa hlavne vďaka rôznymi bojmi a nepokojmi. Vďaka tejto situácii množstvo občanov Afganistanu migrovali do rôznych krajín sveta.

V Afganistane existuje množstvo etník. Najpočetnejší sú Paštúni, Uzbekovia, Hazarovia, a Tadžikovia. Napriek tomu sa okrem Paštčiny používa aj Dárijčina, čo je variant Novoperzštiny (medzi ďalšie varianty patrí Tadžičtina a iránska Perzština Fársí).

Klasická afgánska hudba a Rubab

Rubab je tradičný afgánsky strunový brnkací nástroj lutnového typu. Pozor, nemýľte si ho si ho s arabským rebabom (rababom), ktorý patrí medzi sláčikové nástroje. Čo sa týka štýlu, afgánska hudba je podobná indickej klasickej hudbe po hudobnej stránke, avšak texty sa podobajú na perzské básne. Táto dvojtvárnosť afgánskej hudbe sa nachádza aj v iných hudobných tradíciách. Možno je to preto, preto že Afganistan sa nachádza na rozhraní dvoch kultúrnych svetov (perzského a indického).

Okrem rubabu aj iné hudobné nástroje sú známe v Afganistane, ako napríklad dombura, ale aj indické hudobné nástroje, ako sú napríklad tabla, či indické harmónium, pandžábsky dholak, alebo perzský tombak. Čo sa týka rytmickej hudobnej zložky, tá je ovplyvnená ako indickou hudbou, tak aj perzskou tradičnou hudbou.

Pokiaľ používate Spotify, vypočujte si tento playlist:

Afgánska populárna hudba

Teraz sa zameriame na afgánsky Pop. Ten začal vznikať v 50. rokoch minulého storočia. Podobne, ako v afgánskej klasickej hudbe aj tu môžeme nájsť podobné prvky, ako sú v indickej hudbe, či v iránskej hudbe. Hudobné nástroje, ako tabla, dholak, rubab, tombak, tar alebo santur sú tu prítomné, nehovoriac o rytmoch, ktoré môžete počuť ako v iránskej, tak aj v indickej hudbe. Texty piesní sú zväčša v Darijčine, alebo v Paštčine. Občas narazíte v afgánskej populárnej hudbe aj na nepravideľné rytmy (napríklad: 7/8).

Pokiaľ používate Spotify, vypočujte si playlist s afgánskou populárnou hudbou:

Afgánska hudba teraz

Súčasná situácia v Afganistane nežičí afgánskej hudbe. Napriek afgánskej diaspore sa afgánska kultúra môže šíriť aj v iných krajinách. Medzi krajiny, kde žijú afgánski prisťahovalci a utečenci patria: Irán, Pakistan, Spojené arabské emiráty, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Kanada a iné krajiny. Je to podobné, ako s Tibeťanmi, ktorí v Indii pestujú svoju kultúru a odišli tam kvôli situácii, ktorá je v Tibete. Keď si zoberieme do úvahy to, čo sa deje v Afganistane, tak podobné scenáre boli aj v prípade alžírskeho štýlu Raï.

Portugalská melanchólia

Žáner Fado (čítajte Fadu) je pre Portugalsko to, čo je Tango pre Argentínu, či Flamenco pre Španielsko. Hovorí sa, že tento žáner vznikol v 30. rokoch 20. storočia, no hovorí sa, že vznikol oveľa skôr, než sa hovorí. Či je to pravda, to si už dnes môžeme iba domyslieť.

Preklad slova Fado môžeme preložiť, ako osud. Texty tohto hudobného žánru sú podobne, ako hudba trúchlivé, plné smútku a melanchólie. Texty sú síce komponované na rôzne témy, no zväčša sú to texty o mori, či o živote chudobných. Zväčša sú to texty o odovzdania sa osudu, ktorý niekedy dokáže byť poriadne krutý. Štýl kapverdskej hudby Morna je veľmi Fadu podobný. Možno je to kvôli bývalej portugalskej kolónii na Kapverdách. Na druhej strane podľa môjho názoru Morna je oveľa živšia a poskytuje akú takú nádej, než Fado. Tí, ktorí majú depresie, či príliš sa odovzdávajú emóciám neradím tento hudobný žáner počúvať. Ak ale máte radi takúto melancholickú hudbu, môžete sa ponoriť do portugalského Fada, je to len na vás.

Používate Spotify na počúvanie hudby? Ak áno, tak tu je playlist s Fado piesňami.

Indonézsky Gamelan

Indonézsky Gamelan patrí medzi tradičné žánre indonézskej umeleckej hudby. Pre tento hudobný žáner sú typické rôzne metalofóny, ktoré sú naladené do rôznych stupníc. Obvykle tieto metalofóny radíme medzi Gongy, aj keď nejde o gongy v pravom význame. Okrem metalofónov sa v Gamelane používajú aj iné perkusívne hudobné nástroje, flauty, sláčikové hudobné nástroje a občas aj spev.

Vznik Gamelanu

Gamelan predchádza Hinduisticko-budhistickej kultúre indonézskeho súostrovia. Vďaka tomu je Gamelan považovaný za typickú domorodú indonézsku kultúru, aj keď v jávskom Gamelane je spev poznačený indickými vplyvmi. Na Jáve sa traduje, že Sang Hyang Guru vytvoril prvý Gamelan tak, že mu boh Jávy prikázal, aby vytvoril nástroj na zhromažďovanie bohov. Tak vznikol prvý gong. Potom pre zvolanie iných bohov vytvoril guru ďalšie gongy a tak vznikol dnešný Gamelan.

Prvý obraz Gamelanu pochádza z 8. storočia a nachádza sa na budhistickej pamiatke v jávskom Borobudure. Súčasný Gamelan vznikol v Madžapahitskej ríši, kedy si panovníci Indonézie vážili umenie.

Rozdiely medzi Gamelanmi

Gamelan je možné najjednoduchšie rozdeliť do týchto skupín:

  • Jávsky Gamelan – Je to oveľa pokojnejší druh Gamelanu.
  • Balijsky Gamelan – Gamelan na Bali je známy svojou rýchlosťou a divokosťou.

Čo sa týka zvukovej stránky tohto perkusívneho orchestra, či je to jávsky, balijsky, alebo sundský Gamelan, jeho zvuk je veľmi podmanivý. Či je rýchly, alebo pomalý, zvuk týchto kovových hudobných nástrojov dokáže každého upokojiť, kto má rád hudbu rôznych kultúr a národov. Keď som po prvý krát počul Gamelan na CD s ázijskou hudbou, bol som prekvapený. Takže pokiaľ poznáte čínsku, či indickú hudbu, môže to byť pre vás hotová zmena a balzam pre uši.

Nasleduje video ukážka indonézskeho Gamelanu.

Ak ste zaregistrovaní na Spotify, vypočujte si GOM playlist s Gamelanom z celej Indonézie.

Africké bubnovanie

Ak sa povie slovo “Afrika”, každému na um prídu rôzne africké bubny. Mnohí z vás si totiž predstavujú africkú hudbu, ako niečo, kde sa bubnuje a rôzne kmeňové piesne. Ak je to tak, je to čiastočne pravda. Dokonca aj vy určite ste si všimli isté bubny v rôznych obchodoch so suvenírami, veľké, či malé. Mnohé z týchto bubnov sú totiž Djembe (Džembe) z Afriky. Aj u nás sa nájdu ľudia, ktorí vyučujú hru na tento hudobný nástroj. Existujú aj iné africké bubny.

Africká hudba hraná na bubnoch je zväčša polirytmická. Znamená to, že dve, prípadne tri skupiny hráčov (alebo dvaja, či traja hráči) hrajú odlišné rytmy. Hovorí sa, že na začiatku bol rytmus. Priniesol si ho človek, keď migroval z Afriky do ostatných končín sveta. Africké bubnovanie má svoje uplatnenie ako pri rôznych tancoch, tak aj pri rôznych rituáloch, ktoré sa spájajú s čiernym kontinentom.

Ako znie taká africká bubnová hudba? Tu je ukážka:

Pre tých, ktorí používajú Spotify je tu na vypočutie playlist s rôznymi africkými rytmami.

Palcové piano

Palcové piano, tiež známe ako Kalimba, Mbira a Sanza patrí medzi samozvučné perkusívne hudobné nástroje (idiofóny), do podkategórie lamelafóny (jazýčkovozvučné). Tento hudobný nástroj hlavne, ako mbira môžme počuť v hudbe africkej krajiny Zimbabve, ale môžeme ho nájsť aj v Juhoafrickej republike, či v iných krajinách subsaharskej Afriky. Tieto hudobné nástroje sú vyrobené buď z dreva, alebo z tekvice, do ktorého je vyrobený rezonátor, na ktorý sú pripojené kovové jazýčky, takzvané lamely. Na tieto hudobné nástroje sa hrá tak, že hráč uchopí hudobný nástroj oboma rukami a palcami brnká po kovových lamelách. Nástroj je ladený podľa príbuzných intervalov, nie podľa nášho systému. Možné je nájsť aj také varianty, ktoré sú vyrobené v pentatonike, prípadne aj v diatonickom ladení.

V dnešnej dobe je možné nájsť aj hudobné nástroje, ktoré boli inšpirované africkou Mbirou. Práve tieto hudobné nástroje nazývame kalimby a nemajú typický bzučivý zvuk kalimby, ktorý poznáme z africkej hudby Zimbabwe.

Čo sa týka samotného zvuku hudobného nástroja, je to typický zvuk perkusívneho hudobného nástroja, ktorý síce neobsahuje ďalšie alikvotné tóny, ale jeho tóny znejú veľmi príjemne aj pre dieťa. Možno práve preto si ľudia zvyknú kupovať kalimby buď na uspávanie detí, či na terapeutické hranie. Tu je ukážka zvuku nástroja:

Pokiaľ ste prihlásení v službe Spotify, vypočujte si playlist, ktorý sa venuje tomuto hudobnému nástroju.

Arménsky Duduk

Duduk (tiež známy aj, ako Ciranapogh) patrí medzi dvojjazýčkové dychové nástroje. Je to arménsky národný hudobný nástroj. Na duduk sa hrá tak, že jeden hráč hrá melódiu, zatiaľ čo druhý hráč ho doprevádza jedným tónom (drónom).

Jeho zvuk okamžite chytí každého za srdce. Je to zvuk plný melanchólie a smútku. Možno práve preto jeho zvuk zvyknú používať rôzni filmoví producenti.

V okolitých krajinách, ktoré susedia z Arménskom existujú podobné dvojjazýčkové dychové nástroje s veľmi podobným zvukom. V Turecku je to Mey, v Azerbajdžane Balaban.

Nasleduje hudobná ukážka hry na Duduk.

Pokiaľ ste zaregistrovaní na Spotify, môžete si vypočuť aj tento playlist so skladbami, kde sa tento hudobný nástroj vyskytuje.

Mongolský a tuvínsky hrdelný spev

V Mongolsku, na Tuve a susedných regiónoch praktizujú niečo, čomu sa hovorí hrdelný (alikvotný spev). Inuiti v Kanade tiež praktizujú hrdelný spev. Pozor, to už nie je alikvotný spev, ktorý praktizujú Mongoli a Tuvínci, prípadne aj iné národy z tej oblasti. Tento hrdelný spev sa taktiež nazýva alikvotným spevom, pri ktorom spevák dokáže zaspievať dva, či tri tóny naraz. Spieva vlastne alikvotné tóny, ktoré sú násobky základnej frekvencii. Napríklad: Ak je frekvencia 100, alikvotné tóny tejto frekvencie sú 200, 300, 400 ATĎ

Západný alikvotný spev sa odlišuje od tuvínskeho hrdelného spevu v tom, že nedáva dôraz na silu hrdla, čiže západný alikvotný spev nevyužíva silu hrdla, zatiaľ čo mongolský (tuvínsky) alikvotný spev používa silné hrdlo. Možno preto sa tento spev nazýva hrdelný spev.

V Tuve sa tento alikvotný spev delí na tri základné typy:

  • Khöömei – Hrdelný spev, ktorý používa už spomínanú silu hrdla
  • Sygyt (pískanie) – Používa vysoké alikvóty (harmónie)
  • Kargyraa (rev) – Využíva subharmónie, čiže okrem násobkov aj delenie.

Existujú aj ďalšie štýli alikvotného spevu, čo sú zvyčajne kombinácie vyššie spomínaných štýlov. V Mongolsku je delenie alikvotného spevu iné, ale mongolský hrdelný spev je zvukovo podobný so štýlmi hrdelného spevu v Tuve rovnako, ako v iných okolitých oblastiach, napríklad v Altajsku, Buriadsku, Chakassku, či v Kalmíkii.

Tu je ukážka mongolského hrdelného spevu nazývaného aj ako Khöömii (či Khoomeii):

Pokiaľ ste zaregistrovaní na Spotify, môžete si vypočuť tento playlist s mongolským a tuvínskym hrdelným spevom.

Spojenie Berberského (Tuaregského) a Etiópskeho

Alhousseini Anivolla z Nigeru a Girum Mezmur z Etiópie sa spojili, aby vytvorili na jednej strane niečo odlišné, ale predsa len z časti spoločné.

Ako sa píše na stránke World music central, tento album obsahuje skladby v pentatonických stupniciach, opakujúce sa grúvy, hypnotické džemovanie a zvuky gitary. Kombinácia púštneho Bluesu z Nigeru a džezových plyvov z Etiópie vytvára unikátnu syntézu dvoch kultúr.

Keď som si vypočul hudbu na tomto albume, bol som prekvapený. Dve rozdielne kultúry sa výborne spojili, aby vytvorili niečo na báze niečoho, čo ich spojuje a nie len tieto kultúry. Veď v Džeze a Blueze sa tiež stretneme s rovnakým typom pentatoniky, ako aj pri tejto hudbe.

O tom, že informácie o tejto skladbe neklamali sa môžete presvedčiť aj sami v krátkej video prezentácii.

Pokiaľ vás tento album očaroval na toľko, že si ho chcete vypočuť celý, môžete tak urobiť na rôznych stránkach na počúvanie hudby on-line.

Dinastía Torres – Marimby z Kolumbie

Kolumbijská kapela Dinastía Torres vydali tento rok svoj album Los Duendes de la Marimba, čo môžeme z Španielčiny preložiť, ako Marimboví škriatkovia.

Hoci marimbové orchestre sú typické najmä pre strednú Ameriku, tento neobvyklý paradox pre Kolumbiu ma poriadne prekvapil. O tom, že marimba patrí medzi perkusívne hudobné nástroje už písať nemusím. Veď to sami uvidíte, keď si vypočujete hudbu tejto unikátnej kapely. Kolumbia sa snáď každému tanečníkovi, či poslucháčovi latinsko-amerických tancov a hudobných žánrov asociuje hlavne s Cumbiou, než s marimbami. Na tichomorskom pobreží tejto krajiny žijú Afro-kolumbijčania a pokiaľ sa niekto z vás zaujíma aj o africkú hudbu, najmä z oblasti západnej Afriky, každému na um príde perkusívny hudobný nástroj balafón. Balafón môže byť jedným z predkov prvej marimby. Ak ešte stále pochybujete, skúste si porovnať konštrukciu balafónu aj marimby, vypočuť si zvuk oboch týchto hudobných nástrojov a určite uveríte.

Dinastía Torres je hudobnícka rodina pochádzajúca z mesta Guapi, ktoré sa nachádza v regióne Cauca. Práve tento región sa nachádza v juhozápadnej časti Kolumbie na tichomorskom pobreží a je známy najmä touto hudbou.

Keď som po prvý krát počul tento unikátny hudobný projekt bez toho, aby som vedel o tejto kapele sa mi okamžite vybavila Afrika, najmä jej západná časť. Tam boli takéto zoskupenia na každodennom poriadku. Napriek tomu sa mi nepozdával názov. “Ak by to bola kapela z Afriky, volila by najskôr anglický, alebo francúzsky názov. Občas by mohla mať názov v Portugalčine, pokiaľ by išlo o kapelu z oblasti subsaharskej Afriky, ale prečo má názov v Španielčine?” Vedel som, že jedinou krajinou, kde sa dá dohovoriť po Španielsky v Subsaharskej Afrike je Rovníková Guinea. Bol som prekvapený keď som zistil, že táto kapela pochádza z Kolumbie. Napriek asociáciám, ktoré sa okamžite nám vybavia, keď si predstavíme hudbu z Kolumbie sú aj skutočnosti, ktoré spomínam vyššie.

Pozor: Na Youtube sa nenachádza žiadne video k tejto kapele. Preto som si musel pomôcť službou Spotify. Tento album pokojne môžete nájsť aj na Deezery, Youtube music, či na iných internetových službách, kde sa bežne počúva hudba.

Zdroje: Sounds and Colours