Indická klasická hudba a pohľad Indov na hudbu

Indická klasická hudba patrí k najstarším tradíciám ľudstva. Pod týmto pojmom čakajte ale niečo úplne iné, než naša klasická hudba, ktorú poznáme. Indovia totiž hudbu ponímajú úplne inak a tvrdia, že v nej sú zákonitosti vesmíru.

Pre indickú klasickú hudbu je charakteristická Rága. My tento pojem mylne vysvetľujeme, ako hudobný systém. Indovia a iní ľudia, ktorí vyznávajú Hinduizmus pod týmto pojmom rozumejú niečo duchovné, čoho sa stávajú súčasťou. Oni nehrajú Rágu, oni sú Rágou. Znamená to, že aj keď je táto hudba jednohlasá a akoby z jedným akordom, napriek tomu má svoju nádheru.

Asi typický hudobný nástroj pre indickú klasickú hudbu je strunový nástroj Tanpura, ktorý vytvára ten spomínaný akord, alebo drón pre indickú klasickú hudbu. Indická hudba sa totiž delí ešte na Hindustánsku a Karnatickú. Hindustánska sa hráva na severe Indie, Karnatská na juhu Indie. Tanpura, alebo Tambura je spoločná pre oba žánre indickej klasickej hudby. Tabla, alebo Sitár je známa v hindustánskej hudbe, nástroje ako Vína, či Mridangam v karnatskej hudbe. Toto je akýsi výber indickej klasickej hudby. Sami si všimnete, čo Indovia rozumejú pod svojim žánrom.

Ak používate Spotify, rozhodne si vypočujte aj náš playlist s indickou klasickou hudbou.

Keltské korene a vetvy

Čo majú spoločné Írsko, či Škótsko v hudbe? A čo Country a Bluegrass? Existuje tam nejaká príbuznosť. Áno, skutočne tam príbuznosť existuje a je možné, že za to veľkú vďaku treba dať starým Keltom, ako aj ich potomkom.

Kelti, to je už teraz etnikum obývajúce hlavne územie Britských ostrovov, či časti Francúzska. V Írsku, Škótsku, či vo Walese sa dodnes rozpráva keltskými jazykmi na britských ostrovoch. V súčasnosti prebieha aj oživenie Mančiny, ktorou sa hovorilo na ostrove Man a Kornčiny, ktorou sa hovorilo v grófstve Cornwall. Vo Francúzsku keltská tradícia žije na území Bretónska, kde sa taktiež hovorí keltským jazykom. Málokto ale vie, že v španielskych provinciách v Galícii, Cantabrii či Astúrii taktiež existuje kultúra, ktorá bola veľmi poznačená keltskou kultúrou. Taktiež hudba severného Portugalska je známa keltskými vplyvmi. V Španielsku a Portugalsku sa ale keltský jazyk nezachoval, za to ovplyvnil niektoré španielske jazyky (nie dialekty), ako napríklad Astúrčinu.

Vďaka kolonizácii sa potomkovia Keltov dostali aj do Spojených štátov či Kanady, kde nielen, že svojou kultúrou pomohli k vytvoreniu Country hudby, ale napríklad v niektorých provinciách keltská tradícia žije dodnes.

Pozor ale na tento pojem, preto že keltská hudba reprezentuje aj fúziu rôznych znakou, ktoré majú spoločné napríklad írska, či škótska hudba. Často sa vám môže stať, že narazíte na keltské výberové kompilácie, na ktorých nebýva len keltská hudba. Ide o výberovky hudby New age. Pravá írska, či škótska hudba, to je ale niečo úplne iné. Netreba zabúdať ani na to, že Kelti sú prvým historickým národom, ktorý obýval aj územia Česka a Slovenska. Možno, že práve preto sa nám páči keltská hudba, akoby tu dodnes boli stopy po koreňoch a vetvách keltskej kultúry. Prečo práve tento pojem? Veď predsa Kelti milujú stromy! Dokonca písmo Oghamovej abecedy (staroírskej abecedy) nesie znaky po rôznych stromoch.

Keďže veľmi dobre u nás je známa írska hudba, predstavím tu niečo z írskej hudby a v írskej Gaelčine, čiže jazyku, ktorý patrí do keltských jazykov.

Keltská hudba v súčasnosti je aj v jazykoch, ktoré takmer, alebo úplne vytlačili keltské jazyky z území, kde sa používali.

Čo je známe na škótskej ľudovej kultúre? Určite kroje a gajdy. Tu je ukážka typického štýlu Pipes and drums.

Teraz nasleduje cesta do Walesu.

Teraz zamierime do francúzskeho Bretónska.

Toto je keltská kultúra v španielskej Galícii.

Na záver ešte navštívime španielsku Astúriu, kde sa taktiež uchováva keltská tradícia.

Pokiaľ ste zaregistrovaní na Spotify, môžete si vypočuť náš playlist s keltskou hudbou.

Hudba Austrálskych Aborigénov a Didgeridoo

Hudba austrálskych domorodcov, taktiež aj nazývaných Aborigénov je veľmi zaujímavá. Oficiálne je pre túto hudbu typický hudobný dychový nástroj Didgeridoo (didžeridu), ktorého hlboký zvuk plných alikvótov pozná každý poriadný alternatívny hudobník. Na Didgeridoo sa môžu vyludzovať aj iné zvuky, väčšinou hlasom a je pre hru na tento hudobný nástroj typický cirkulárny dych. To znamená, že vydychujete ústami a vdychujete nosom. Je to možné, len to treba nacvičiť.

Výroba Didgeridoo

Didgeridoo sa vyrába z eukalyptového dreva, ktoré vyhlodú termity. Čím viac je vyhlodané drevo, tým je väčšia dutina a teda aj zvuk samotného hudobného nástroja je kvalitný.

Dnes sa Didgeridoo zvykne vyrábať aj z bambusu, týkového dreva, alebo laminátu, či plastu. Existujú však aj cestovné didgeridoo, čo nie sú klasické didgeridoo v tvare obrovskej rúry, ale môžu byť v tvare malej krabici, alebo slimáka. Dokonca existuje aj teleskopické didgeridoo, ktorého vysúvaním sa mení základný tón nástroja.

nasleduje video ukážka hry na Didgeridoo.T

Pokiaľ niekto z vás používa Spotify, tu je náš playlist.

Pokiaľ niekto z vás používa Spotify, môžete si vypočuť náš playlist s hudbou, kde znie Didgeridoo, ako aj hudba austrálskych domorodcov.

Sevdalinka, Bosnianska melanchólia

V Bosne a Hercegovine je veľmi populárny hudobný žáner Sevdah (známy tiež ako Sevdalinka). Tento hudobný žáner je možné porovnávať s portugalským Fadom, či s americkým Bluesom.

Pôvod slova Sevdah

Slovo Sevdah môže mať niekoľko významov:

  • V Arabčine slovo Sawda je pomenovanie pre čiernu žlč (koncept zo štyroch telových tekutín podľa duševných stavov). Čierna žlč sa v Gréčtine nazýva “melan cholé”, čo odkazuje na melanchóliu.
  • V Osmanskej Turečtine slovo sevdah odkazuje na žiaľ za láskou, alebo určitým miestom, prípadne za snom, ktorý sa nenaplnil.

Keďže Osmanská Turečtina obsahovala na rozdieľ od modernej Turečtiny veľa perzských a arabských slov je možné, že ide nepochybne o to samé, čo v Arabčinu. Mimochodom Bosniančina tiež obsahuje množstvo slov z Osmanskej Turečtiny. Okrem toho štátnym náboženstvom je v Bosne naďalej Islam a preto množstvo Bosniakov má mená, ktoré majú turecký, arabský, alebo perzský pôvod.

Hudobná a textová zložka Sevdalinky

Hudobná a textová stránka tohto hudobného žánru sú rovnaké. Zvyčajne ide o smutné texty. Medzi témy Sevdalinky patria: Smrť, nenaplnená túžba, ale aj láska a zriedkavo aj erotika. Po hudobnej stránke melódie Sevdahu vychádzajú ako z balkánskej tradície, tak aj z tradície sefardských Židov a samozrejme tureckej tradície. Tempo Sevdalinky zvykne byť pomalé, občas aj mierne rýchle tempo, iba málo Sevdaliniek má rýchle tempo. Melódie zvyknú byť v mólových stupniciach a občas sa v nich vyskytne interval malej sekundy (imitácia orientálnych stupníc). Neznamená to, že niektoré piesne tohto hudobnom žánru nezvyknú byť aj v durových stupniciach. Balkánske nepravidelné rytmy sa tiež môžu v Sevdalinke vyskytovať (napríklad 7/8, alebo 9/8). Čo sa týka autorov Sevdahu, podobne ako pri iných ľudových piesňach autor nie je známy.

Ukážky Sevdalinky

Konečne nasledujú ukážky Sevdalinky. Začneme najprv video ukážkou. Je to pieseň o bosnianskom pašovi Mehmedovi Sokolovićovi.

Pokiaľ si chcete vypočuť ukážky ďalšich Sevdahov, vypočujte si náš playlist.

Hudba štýlu Rai

Keď som v detstve objavoval arabskú hudbu netušil som, do čoho som sa zaplietol. Vôbec som nevedel, aký štýl tvorí jeden z mojich arabských prvých spevákov, ktorých hudba sa mi páči dodnes. Cheb Mami a niektoré jeho piesne som objavil už v detstve a to vďaka rôznym výberovým albumom, na ktorých bola etnická hudba. Neskôr som zistil, že aj na niektorých kazetách bol práve Cheb Mami, no tie kazety som už dostal z Egypta. Neskôr som narazil aj na Cheba Tarika, Khaleda a Faudela. Ani som netušil, že práve Khaled v roku 2013 opäť dobyje rebríčky populárnej hudby práve tak, ako to bolo pred tým.

Niečo o tomto hudobnom žánre

Hudobný žáner Raï vznikol v Alžírsku predovšetkým v meste Oran. Mestu Oran sa hovorilo aj Paríž Alžírska, hoci hlavné mesto bol stále Alžír. Práve tam sa totiž rodil hlavný prúd alžírskej kultúry. Najprv to bola arabská andalúzska klasická hudba, potom Chaabi a nakoniec Rai. Pre žáner Chaabi (Šábi) platilo pomenovanie pre spevákov a speváčky Cheigh (šeich), čiže starý. V štýle Rai to bolo pomenovanie cheb (šeb), čiže mladí. Mnohí interpreti v tomto žánre nieslo tento titul (cheb), napríklad Cheb Mami, Cheb Hasni, či Cheb Faudel, ako aj iní populárni speváci. V 90. rokoch 20. storočia aj ženy sa začali presadzovať v tomto hudobnom žánre. Mnohí zo spevákov tohto hudobného žánru sú totiž muži. Niektorí speváci tohto hudobného žánru sa dokonca stali obeťou teroristických útokov, napríklad: Cheb Tarik, alebo Cheb Hasni.

Asi pred šiestimi, či piatimi rokmi som sa dopočul potom, čo som spieval piesne od Cheba Mamiho o spevákovi, ktorý má podobný hlas a volá sa Cheb Youness. Pochádzal z Maroka, no aj v Maroku sa nájdu umelci, ktorí tvoria hudobný štýl Rai, ktorý sa oficiálne spája s Alžírskom. Preto aj ukážka bude od Younessa z Maroka, ktorý podľa mojich informácii žije v Štrasburgu.

Pokiaľ používate Spotify, môžete si vypočuť aj GOM playlist. Tento playlist bude obsahovať skladby nie iba alžírskych interpretov štýlu Rai, ale aj interpretov z Maroka, alebo z Francúzska, ktorí sa narodili, ako deti rodičov z Maghrebu. Maghreb je región na západe severnej Afriky. Patria doňho krajiny, ako Maroko, Alžírsko, Tunisko a niekedi aj Líbia.

Afganistan: Krajina na rozhraní dvoch hudobných svetov

Keďže súčasná situácia v Afganistane nežičí hudbe, rozhodol som sa jej dať hold aspoň takto:

Niečo v skratke o Afganistane

Afganistan patrí medzi horské štáty strednej Ázie a Stredného východu. Je to krajina, ktorá je známa hlavne vďaka rôznymi bojmi a nepokojmi. Vďaka tejto situácii množstvo občanov Afganistanu migrovali do rôznych krajín sveta.

V Afganistane existuje množstvo etník. Najpočetnejší sú Paštúni, Uzbekovia, Hazarovia, a Tadžikovia. Napriek tomu sa okrem Paštčiny používa aj Dárijčina, čo je variant Novoperzštiny (medzi ďalšie varianty patrí Tadžičtina a iránska Perzština Fársí).

Klasická afgánska hudba a Rubab

Rubab je tradičný afgánsky strunový brnkací nástroj lutnového typu. Pozor, nemýľte si ho si ho s arabským rebabom (rababom), ktorý patrí medzi sláčikové nástroje. Čo sa týka štýlu, afgánska hudba je podobná indickej klasickej hudbe po hudobnej stránke, avšak texty sa podobajú na perzské básne. Táto dvojtvárnosť afgánskej hudbe sa nachádza aj v iných hudobných tradíciách. Možno je to preto, preto že Afganistan sa nachádza na rozhraní dvoch kultúrnych svetov (perzského a indického).

Okrem rubabu aj iné hudobné nástroje sú známe v Afganistane, ako napríklad dombura, ale aj indické hudobné nástroje, ako sú napríklad tabla, či indické harmónium, pandžábsky dholak, alebo perzský tombak. Čo sa týka rytmickej hudobnej zložky, tá je ovplyvnená ako indickou hudbou, tak aj perzskou tradičnou hudbou.

Pokiaľ používate Spotify, vypočujte si tento playlist:

Afgánska populárna hudba

Teraz sa zameriame na afgánsky Pop. Ten začal vznikať v 50. rokoch minulého storočia. Podobne, ako v afgánskej klasickej hudbe aj tu môžeme nájsť podobné prvky, ako sú v indickej hudbe, či v iránskej hudbe. Hudobné nástroje, ako tabla, dholak, rubab, tombak, tar alebo santur sú tu prítomné, nehovoriac o rytmoch, ktoré môžete počuť ako v iránskej, tak aj v indickej hudbe. Texty piesní sú zväčša v Darijčine, alebo v Paštčine. Občas narazíte v afgánskej populárnej hudbe aj na nepravideľné rytmy (napríklad: 7/8).

Pokiaľ používate Spotify, vypočujte si playlist s afgánskou populárnou hudbou:

Afgánska hudba teraz

Súčasná situácia v Afganistane nežičí afgánskej hudbe. Napriek afgánskej diaspore sa afgánska kultúra môže šíriť aj v iných krajinách. Medzi krajiny, kde žijú afgánski prisťahovalci a utečenci patria: Irán, Pakistan, Spojené arabské emiráty, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Kanada a iné krajiny. Je to podobné, ako s Tibeťanmi, ktorí v Indii pestujú svoju kultúru a odišli tam kvôli situácii, ktorá je v Tibete. Keď si zoberieme do úvahy to, čo sa deje v Afganistane, tak podobné scenáre boli aj v prípade alžírskeho štýlu Raï.

Portugalská melanchólia

Žáner Fado (čítajte Fadu) je pre Portugalsko to, čo je Tango pre Argentínu, či Flamenco pre Španielsko. Hovorí sa, že tento žáner vznikol v 30. rokoch 20. storočia, no hovorí sa, že vznikol oveľa skôr, než sa hovorí. Či je to pravda, to si už dnes môžeme iba domyslieť.

Preklad slova Fado môžeme preložiť, ako osud. Texty tohto hudobného žánru sú podobne, ako hudba trúchlivé, plné smútku a melanchólie. Texty sú síce komponované na rôzne témy, no zväčša sú to texty o mori, či o živote chudobných. Zväčša sú to texty o odovzdania sa osudu, ktorý niekedy dokáže byť poriadne krutý. Štýl kapverdskej hudby Morna je veľmi Fadu podobný. Možno je to kvôli bývalej portugalskej kolónii na Kapverdách. Na druhej strane podľa môjho názoru Morna je oveľa živšia a poskytuje akú takú nádej, než Fado. Tí, ktorí majú depresie, či príliš sa odovzdávajú emóciám neradím tento hudobný žáner počúvať. Ak ale máte radi takúto melancholickú hudbu, môžete sa ponoriť do portugalského Fada, je to len na vás.

Používate Spotify na počúvanie hudby? Ak áno, tak tu je playlist s Fado piesňami.

Indonézsky Gamelan

Indonézsky Gamelan patrí medzi tradičné žánre indonézskej umeleckej hudby. Pre tento hudobný žáner sú typické rôzne metalofóny, ktoré sú naladené do rôznych stupníc. Obvykle tieto metalofóny radíme medzi Gongy, aj keď nejde o gongy v pravom význame. Okrem metalofónov sa v Gamelane používajú aj iné perkusívne hudobné nástroje, flauty, sláčikové hudobné nástroje a občas aj spev.

Vznik Gamelanu

Gamelan predchádza Hinduisticko-budhistickej kultúre indonézskeho súostrovia. Vďaka tomu je Gamelan považovaný za typickú domorodú indonézsku kultúru, aj keď v jávskom Gamelane je spev poznačený indickými vplyvmi. Na Jáve sa traduje, že Sang Hyang Guru vytvoril prvý Gamelan tak, že mu boh Jávy prikázal, aby vytvoril nástroj na zhromažďovanie bohov. Tak vznikol prvý gong. Potom pre zvolanie iných bohov vytvoril guru ďalšie gongy a tak vznikol dnešný Gamelan.

Prvý obraz Gamelanu pochádza z 8. storočia a nachádza sa na budhistickej pamiatke v jávskom Borobudure. Súčasný Gamelan vznikol v Madžapahitskej ríši, kedy si panovníci Indonézie vážili umenie.

Rozdiely medzi Gamelanmi

Gamelan je možné najjednoduchšie rozdeliť do týchto skupín:

  • Jávsky Gamelan – Je to oveľa pokojnejší druh Gamelanu.
  • Balijsky Gamelan – Gamelan na Bali je známy svojou rýchlosťou a divokosťou.

Čo sa týka zvukovej stránky tohto perkusívneho orchestra, či je to jávsky, balijsky, alebo sundský Gamelan, jeho zvuk je veľmi podmanivý. Či je rýchly, alebo pomalý, zvuk týchto kovových hudobných nástrojov dokáže každého upokojiť, kto má rád hudbu rôznych kultúr a národov. Keď som po prvý krát počul Gamelan na CD s ázijskou hudbou, bol som prekvapený. Takže pokiaľ poznáte čínsku, či indickú hudbu, môže to byť pre vás hotová zmena a balzam pre uši.

Nasleduje video ukážka indonézskeho Gamelanu.

Ak ste zaregistrovaní na Spotify, vypočujte si GOM playlist s Gamelanom z celej Indonézie.

Africké bubnovanie

Ak sa povie slovo “Afrika”, každému na um prídu rôzne africké bubny. Mnohí z vás si totiž predstavujú africkú hudbu, ako niečo, kde sa bubnuje a rôzne kmeňové piesne. Ak je to tak, je to čiastočne pravda. Dokonca aj vy určite ste si všimli isté bubny v rôznych obchodoch so suvenírami, veľké, či malé. Mnohé z týchto bubnov sú totiž Djembe (Džembe) z Afriky. Aj u nás sa nájdu ľudia, ktorí vyučujú hru na tento hudobný nástroj. Existujú aj iné africké bubny.

Africká hudba hraná na bubnoch je zväčša polirytmická. Znamená to, že dve, prípadne tri skupiny hráčov (alebo dvaja, či traja hráči) hrajú odlišné rytmy. Hovorí sa, že na začiatku bol rytmus. Priniesol si ho človek, keď migroval z Afriky do ostatných končín sveta. Africké bubnovanie má svoje uplatnenie ako pri rôznych tancoch, tak aj pri rôznych rituáloch, ktoré sa spájajú s čiernym kontinentom.

Ako znie taká africká bubnová hudba? Tu je ukážka:

Pre tých, ktorí používajú Spotify je tu na vypočutie playlist s rôznymi africkými rytmami.

Palcové piano

Palcové piano, tiež známe ako Kalimba, Mbira a Sanza patrí medzi samozvučné perkusívne hudobné nástroje (idiofóny), do podkategórie lamelafóny (jazýčkovozvučné). Tento hudobný nástroj hlavne, ako mbira môžme počuť v hudbe africkej krajiny Zimbabve, ale môžeme ho nájsť aj v Juhoafrickej republike, či v iných krajinách subsaharskej Afriky. Tieto hudobné nástroje sú vyrobené buď z dreva, alebo z tekvice, do ktorého je vyrobený rezonátor, na ktorý sú pripojené kovové jazýčky, takzvané lamely. Na tieto hudobné nástroje sa hrá tak, že hráč uchopí hudobný nástroj oboma rukami a palcami brnká po kovových lamelách. Nástroj je ladený podľa príbuzných intervalov, nie podľa nášho systému. Možné je nájsť aj také varianty, ktoré sú vyrobené v pentatonike, prípadne aj v diatonickom ladení.

V dnešnej dobe je možné nájsť aj hudobné nástroje, ktoré boli inšpirované africkou Mbirou. Práve tieto hudobné nástroje nazývame kalimby a nemajú typický bzučivý zvuk kalimby, ktorý poznáme z africkej hudby Zimbabwe.

Čo sa týka samotného zvuku hudobného nástroja, je to typický zvuk perkusívneho hudobného nástroja, ktorý síce neobsahuje ďalšie alikvotné tóny, ale jeho tóny znejú veľmi príjemne aj pre dieťa. Možno práve preto si ľudia zvyknú kupovať kalimby buď na uspávanie detí, či na terapeutické hranie. Tu je ukážka zvuku nástroja:

Pokiaľ ste prihlásení v službe Spotify, vypočujte si playlist, ktorý sa venuje tomuto hudobnému nástroju.